Čoraz viac Američanov nezvláda splácať pôžičky na autá. Banky na nich aj tak zarábajú

Podiel dlžníkov, ktorí svoju pôžičku na auto nezvládajú splácať, bol na začiatku jesene rekordne vysoký. V septembri malo 6,1 percenta dlžníkov záväzky viac než 60 dní po splatnosti, čo je najvyššie číslo od roku 1994, odkedy sa údaj sleduje. K šiestim percentám sa podiel nesolventných dlžníkov blížil už v januári, na jar však mnohým pomohlo vrátenie daňových preplatkov.

Problém amerických dlžníkov má viacero rovín. Jedným sú nepochybne zvyšujúce sa úrokové sadzby. Americká centrálna banka zvýšila svoju základnú sadzbu na dlho nepredstaviteľných 5,5 percenta, a hoci sa jej podľa niektorých ukazovateľov už podarilo infláciu skrotiť, centrálni bankári sľubujú, že úroková sadzba na vyšších úrovniach zostane dlhšie.

Ďalším faktorom je koniec moratória na federálne študentské pôžičky. Ich splácanie bolo po tri roky pozastavené ako jedno z opatrení na zmiernenie dôsledkov koronavírusovej pandémie. Ukončenie splátkového moratória politici dohodli na jar v súvislosti s riešením dlhovej krízy americkej vlády. Od začiatku októbra musia preto absolventi svoje pôžičky opäť splácať.

Napokon sú tu ekonomické faktory. Hoci americká ekonomika navzdory reštriktívnej menovej politike stále rastie a trh práce zatiaľ nevykazuje ochladenie, v ekonomickom prostredí cítiť neistotu a obavy z recesie. V takejto situácii veritelia kalkulujú s vyšším rizikom nezamestnanosti a problémov so splácaním úverov, čo sa premieta do vyšších úrokov.

Deravá regulácia úverového trhu

Mohlo by sa zdať, že nesplácané úvery sú rovnakým problémom pre veriteľov i pre dlžníkov. No opak je pravdou. Podľa zistení agentúry Bloomberg finančné inštitúcie na týchto úveroch zarábajú bez ohľadu na situáciu dlžníkov.

Poskytovatelia úverov ich totiž zhromažďujú veľký počet a spoločne predávajú ako cenné papiere kryté aktívami. Celý proces pripomína situáciu s nekvalitnými hypotékami a nich založenými cennými papiermi, ktoré spustili finančnú krízu roku 2008.

Znamená to, že sa americká vláda z poslednej krízy nepoučila? Nie celkom. Podmienky poskytovania úverov sa od roku 2010 sprísnili a veritelia majú povinnosť preveriť, že potenciálny dlžník si môže úver dovoliť. Vláda dokonca vytvorila úrad, ktorý na toto dozerá.

Regulácia má však výnimku, ktorú si vylobovali predajcovia áut. Prísnejšie preverovanie klientov by poškodilo nielen poskytovateľov úverov, ale o biznis by prišli aj díleri. Práve kombinácia záujmov finančných spoločností a predajcov áut vedie často k nadmernému zadlženiu.

Ľudia plačú, banky a predajcovia áut zarábajú

Agentúra Bloomberg ilustruje neľahkú situáciu dlžníkov príbehom manželského páru zo štátu Južná Georgia. Muž v preddôchodkovom veku pracuje na čiastočný úväzok pre miestny cirkevný zbor a privyrába si rôznymi fuškami, jeho manželka varí v školskej jedálni. Stále splácajú hypotéku na dom.

Keď sa tento pár v roku 2019 rozhodol, že potrebuje vymeniť svoje dosluhujúce auto v hodnote 500 dolárov, predajca mu ponúkol niečo naozaj lepšie. Len rok starý Ford F-150 s nízkym počtom najazdených kilometrov. A úver vo výške 30-tisíc dolárov s úrokovou mierou vyše 22 percent. Keďže muž mal svoju úverovú históriu zaťaženú osobným bankrotom spred niekoľkých rokov, predajca odporučil napísať úver na jeho manželku.

Bloomberg neuvádza, prečo pár ponuku akceptoval, ale zdá sa, že sa spoľahol na autoritu poskytovateľa úveru. Pritom išlo už o druhý úver s podobnými podmienkami, na druhé vozidlo. Príbeh sa končí predvídateľne. Manželia neboli schopní úver splácať a auto museli vrátiť. To sa o mesiac predalo v dražbe. Zostali bez automobilu a ešte musia doplatiť zbytok úveru.

Kombinácia majetkového krytia a vysokých úrokov vysvetľuje, prečo je tento biznis pre banky zaujímavý. Aj v prípade, že dlžníci úver nesplácajú, veriteľ sa do veľkej miery môže odškodniť predajom vrátených, prípadne zabavených áut. Pritom ich zabavenie je dnes vďaka technológiám vrátane GPS omnoho jednoduchšie ako v minulosti. Nesplatené sumy dobre kompenzuje vysoký úrokový výnos.

Bloomberg ilustruje fungovanie tohto mechanizmu na príklade jedného z dlhopisov založených na takýchto úveroch z roku 2019. Jedným z podkladových úverov je i ten zmienený v ilustračnom príbehu. Predpokladaný podiel nesplatených úverov do roku 2023 mal byť 42 percent, a podľa toho bol nastavený výnos vydaných dlhopisov, ktorými banka úvery financovala. V skutočnosti bol len štvrtinový. Rozdiel predstavuje výrazný zisk pre peňažný ústav.

Mimochodom, ak by mal niekto pocit, že je to problém nenásytných amerických kapitalistov, ktorý sa Európy netýka, záporným hrdinom tohto príbehu je americká pobočka španielskej banky Santander.

Zarážajúci je aj alibistický postoj jedného z predajcov áut, ktorý sa k problému vyjadril. Ten tvrdí, že zákazníkov v horšej finančnej situácii sa vždy snažil nasmerovať k lacnejším autám. No ak im poskytovatelia úverov schvália vyšší limit, neodradzuje ich ani od tých drahších. „Pravdepodobne by sa urazili,“ cituje ho agentúra Bloomberg.

Regulácia v európskych štátoch je nastavená prísnejšie v prospech preverovania dlžníkov. Kľúčom k správnemu fungovaniu úverového trhu však nemôže byť zamedzenie prístupu k úverom ľuďom, ktorí ich naozaj potrebujú. Potrebná je vyššia finančná gramotnosť a schopnosť pravdivo zhodnotiť svoje potreby a možnosť ich naplniť. V pozadí príbehov nešťastných dlžníkov totiž nie primárne to, že si vzali úver, ale že si chceli dopriať spotrebu nad svoje možnosti.