Ministri vládnej koalície v pondelok schválili návrh programového vyhlásenia vlády (PVV). V materiáli sa okrem iného uvádza aj pojem dane zo sladených nápojov.
„Vláda bude bojovať s negatívnymi externalitami, a to zvážením úpravy sadzieb daní z tabaku a liehu. V tomto kontexte zváži aj zavedenie dane zo sladených nápojov,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Tento koncept sa po prvýkrát na Slovensku objavil v roku 2019 pod hlavičkou Inštitútu finančnej politiky (IFP), ktorý pôsobí pod Ministerstvom financií SR. V dokumente s talianskym názvom Dolce vita (v preklade sladký život) analytici apelovali na zavedenie takéhoto zdanenia najmä v kontexte narastajúcej obezity obyvateľov Slovenska. Tento trend možno pozorovať takmer vo všetkých krajinách vyspelých ekonomík, pričom niektoré z nich už určitú formu dane z cukru zaviedli. Jej význam na zníženie obezity ich obyvateľov však dáta zatiaľ významne nepotvrdili.
Neúčinné zdaňovanie v Mexiku
V roku 2014 zaviedlo 10-percentú daň na sladené nápoje Mexiko. O ich úspechu v poklese predaja týchto produktov napísal dokonca aj vedecký časopis Lancet. Ten uvádza, že od zavedenia zaznamenali obchodné reťazce medziročný pokles v nákupe spomínaných nápojov vo výške 5,5 percenta koncom roka 2014 a až 9,7 percenta v roku 2015.
Dáta však zásadný úspech nepreukazujú, dali by sa dokonca interpretovať ako veľké sklamanie. Dva roky po zavedení dane bola nameraná miera obezity v krajine na úrovni 33 percent a kontinuálne rastie. Podľa posledných dostupných dát z roku 2021 je v súčasnosti v Mexiku obéznych 36,7 percenta dospelých obyvateľov.
Situáciu Mexika vidí negatívne aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tá v roku 2020 uverejnila správu o alarmujúco vysokej miere obezity v Mexiku, pričom ho zaradila medzi krajiny s najvyššou mierou obezity naprieč všetkými členskými krajinami OECD.
Napriek tomu je Mexiko o účinnosti dane zo sladených nápojov natoľko presvedčené, že Národný inštitút pre zdravie nechal doteraz uverejnenú analýzu z roku 2020, podľa ktorej by daň na nápoje sladené cukrom v Mexiku mala do roku 2024 znížiť obezitu obyvateľov o 2,5 percenta.
Praktické skúsenosti v Európe
Istú formu zdaňovania cukru zaviedli aj európske krajiny. Na pôde EÚ ich je dovedna jedenásť, pričom relevantné dáta o nadváhe z rokov 2014 až 2019, ktoré poskytuje Eurostat, je možné interpretovať len v prípade štyroch z nich. Konkrétne ide o Belgicko, Francúzsko, Maďarsko a Fínsko, ktoré takéto zdaňovanie zaviedli v rozmedzí rokov 2010 až 2012.
Dve zo štyroch spomenutých krajín sa v rebríčku nadváhy (index BMI vyšší ako 25) nachádzajú nad priemerom EÚ, do ktorého spadá viac ako polovica jej obyvateľov. V týchto krajinách došlo dokonca k nadpriemernému zvýšeniu miery nadváhy. Vo Fínsku o 6,4 percentuälneho bodu medzi rokmi 2014 a 2017 a v Maďarsku o 1,1 p.b. V krátkom období sa pokles podarilo dosiahnuť len v Belgicku a Francúzsku. V konečnom výsledku však želaný cieľ dosiahlo, zdá sa, len Francúzsko, kde sa podiel obyvateľov s nadváhou relatívne stabilizoval.
Analýza IFP sa opiera len o pokles spotreby sladených nápojov
Uvedené príklady z Mexika a krajín Európy prezentujú aj analytici z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Záverom ich rozsiahleho analytického textu je, že zdanenie sladených nápojov na Slovensku by pravdepodobne vo výsledku len naplnilo štátnu pokladnicu a znížilo dopyt po týchto produktoch, no na zdravie občanov by významný dopad nemalo.
Analytici vtedy reagovali na návrh opatrení na ozdravenie verejných financií, ktorý predstavila úradnícka vláda Ľudovíta Ódora v októbri. Medzi nimi figurovala aj daň zo sladených nápojov. Opatrenie je pravdepodobne inšpirované vyššie spomínaným dokumentom IFP Dolce vita a reťazovo sa o jeho závery pravdepodobne oprie aj súčasná vláda, ktorá o zavedení spomínanej dane uvažuje. Odborníci však závery tejto štúdie spochybňujú.
„Je to štúdia, v ktorej sa síce postuluje pozitívny dosah dane na zdravie, ten však nie je podložený žiadnou relevantnou štúdiou na základe reálnych údajov. Reálne sa tak materiál opiera len o nameraný pokles spotreby sladených nápojov, nie na pozitívne zdravotné benefity,“ kritizujú štúdiu IFP analytici z INESS.