Dr. Pierre-Hugues Barré z univerzity Science Po v Paríži zdôraznil, že ambícia dosiahnuť registrované partnerstvá je síce často právnou ambíciou LGBTI+ aktivistov, ale nie je v skutočnosti ich konečným politickým cieľom. Tým je zavedenie homosexuálnych manželstiev.

Upozornil na to, že je zásadné, aký jazyk, resp. terminológiu používame, či skôr akceptujeme v diskusii o homosexuálnych pároch – osobitne pri debate o ich požiadavkách na oprávnení uzavrieť manželstvo. Varuje pred tým, aby sme nekriticky akceptovali definície, ktoré uvádzajú naši odporcovia. Treba si uvedomiť, že najväčšie víťazstvá, ktoré homosexuáli dosiahli pred ESĽP, sú výsledkom zdôrazňovania zásady nediskriminácie.

To navrhuje odmietnuť. Nemožno hovoriť o diskriminácii v prípadoch, ak sú dve (porovnávané) situácie odlišné. Pár rôzneho pohlavia je v princípe spôsobilý priviesť na svet deti, zatiaľ čo pár rovnakého pohlavia takouto prirodzenou schopnosťou nedisponuje. Manželstvo je právnym rámcom pre privedenie detí na svet, takže homosexuáli nie sú vecne spôsobilí uzavrieť manželstvo. Zásada nediskriminácie by sa v tejto otázke preto nemala uplatňovať.

Advokát a akademik JUDr. Jakub Kříž, Ph.D., z Katolíckej teologickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, sa venoval kontextu a významu rozsudku ESĽP Fedotova proti Rusku. Kriticky popísal spôsob, akým k nemu súd dospel. Aj v reakcii na konanie súdu zdôraznil potrebu a význam sudcovskej zdržanlivosti v etických otázkach. Obhajoval ju ako želateľnú alternatívu k silnejúcemu trendu súdnemu aktivizmu vo veciach týkajúcich sa rodovej identity a sexuálnej orientácie.

Zdôraznil, že úlohou ESĽP je dohliadať na dodržiavanie ľudských práv, ako boli pôvodne zakotvené v Európskom dohovore o ľudských právach (EDĽP) a nebyť akýmsi „učiteľom ľudských práv“, najmä nie tých, ktoré neustále „objavuje“ a tak sa stavia skôr do pozície zákonodarcu – pozície, ktorá mu prosto neprináleží. Tento trend je škodlivý, a to aj preto, že je v rozpore s klasickým (demokratickým) delením moci v štáte na moc zákonodarnú, výkonnú a súdnu – čo treba jasne pomenovať a odmietnuť.

Ústavný právnik prof. JUDr. Tomáš Ľalík, PhD. z PrF UK kritizoval nielen závery, ale aj samotné premisy v uvažovaní súdu, pokiaľ ide o otázku povinnosti zavádzať právne uznanie a ochranu homosexuálnym párov v členských štátoch Rady Európy (RE). Použil na to aplikáciu viacerých hľadísk tradičného metodologického inštrumentária, ktoré ESĽP vo svojej rozhodovacej činnosti používa. Naznačil tiež viaceré možnosti, ako týmto rozhodnutiam vzdorovať cestou, ktorou už išli viaceré krajiny a ich súdne inštancie.

Zdôraznil, okrem iného, aj dôležitú skutočnosť, že otázka rodinného práva je kľúčovou otázkou, ktorá patrí do kompetencie každého štátu. V regulovaní rodinnej politiky totiž prichádza k prepojeniu s tradíciami, skúsenosťami a hodnotami každého štátu. Platí, že rodinné právo je lokálne a kultúrne zakorenené v každom národe zvlášť a túto skutočnosť by mal rešpektovať aj ESĽP.

Jeho fakultný kolega a právny teoretik doc. JUDr. Mgr. Martin Turčan, PhD., sa venoval právu na „netradičné“ manželstvo a hodnote rodiny v kontexte liberálnej demokracie. Predstavil konzervatívny sekulárny teleologický argument v prospech uzákonenia výlučne heterosexuálnych manželstiev založený na myšlienke podpory rodiny, ako aj jeho hypotetický progresívny náprotivok, ktorý vychádza z formálne rovnakých premís a usiluje sa o uzákonenie zväzkov rovnakého pohlavia.

Poukázal na potenciál a limity idey hodnoty rodiny pri odmietaní právneho uznania a ochrany (aj manželského) súžitia homosexuálnych párov. Argumentoval, že ak sa uzákonenie manželstva zdôvodní podporou rodiny, potom legitímnosť ohraničenia pojmu rodiny, ako aj legitímnosť ohraničenia inštitútu manželstva bude v kontexte liberálnej demokracie v konečnom dôsledku závisieť od empirického poznania o (pozitívnych a/alebo neutrálnych, resp. negatívnych) spoločenských dôsledkoch uzákonenia konkrétnej podoby spolužitia.

Občianske iniciatívy – skúsenosti, príležitosti a riziká

V druhej časti konferencie predstavitelia advokačných pro-life a prorodinných organizácií venovali pozornosť identifikácii konkrétnych právnych a politických stratégií odpovede na výzvy súdneho aktivizmu ESĽP.

JUDr. Nikodem Bernaciak, poľský advokát a aktivista, uviedol viacero príkladov ideologického aktivizmu sudcov ESĽP, ktorí majú v posledných desaťročiach vo zvyku na základe doktríny EDĽP ako „živého nástroja" vykladať jednotlivé ustanovenia tohto dohovoru v zmysle, ktorý jeho historický zákonodarca určite nezamýšľal.

Vo svojej argumentácii sa opieral o pozície teórie originalizmu, ako ju zastával a obhajoval významný konzervatívny sudca Najvyššieho súdu USA Antonin Scalia. Obhajoval takzvané Výkladové vyhlásenia štátov (zmluvných strán dohovoru), ktoré označil za vhodnú odpoveď na ideologický aktivizmus sudcov ESĽP. Je totiž presvedčený o tom, že upevňujú skutočný význam konkrétnych slov použitých zákonodarcom a zaväzujú nasledujúce generácie na jeho rešpektovanie.

Mgr. Patrik Daniška z Inštitútu pre ľudské práva a rodinnú politiku konštatoval, že povojnový systém ochrany ľudských práv momentálne principiálne zlyháva. Dôvodom tohto negatívneho trendu je podľa neho súdny aktivizmus medzinárodných súdov, tzv. privatizácia práva, teda enormný vplyv bohatých oligarchov na výklad ľudských práv, a následné zneužitie medzinárodných inštitúcií na šírenie ideologickej kolonizácie.

Dôvodil, že ak má byť koncept ľudských práv zachránený, aktívnu rolu musia prevziať národné štáty na domácej aj medzinárodnej úrovni. Treba sa usilovať o elimináciu snáh politických radikálov, ktorí diskreditujú samotný koncept ľudských práv svojimi radikálnymi politickými požiadavkami.

Advokát Mgr. Jan Gregor z českej Aliancie za rodinu vyjadril presvedčenie, že odvážnu politiku treba vo vzťahu členského štátu a RE zamerať dvoma smermi. Po prvé, treba venovať zvýšenú pozornosť, resp. motivovať umiernených zákonodarcov na účasť v Parlamentnom zhromaždení RE. V ideálnom prípade dosiahnuť, aby sa stali členmi vo výbore pre výber sudcov ESĽP a v podvýbore pre vykonávanie rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva. Politická reprezentácia musí byť podľa neho súčasne veľmi opatrná pri výbere osobností, ktoré nominuje a schvaľuje na vedúce pozície vo vnútroštátnom súdnictve.

Po druhé, za kľúčové považuje, aby boli do relevantných verejných pozícií starostlivo vyberaní skutoční obhajcovia záujmov členských štátov, nie nekritickí obdivovatelia RE. Treba venovať maximálnu pozornosť personálnemu obsadeniu vládnych komisárov pre ľudské práva a ombudsmanov. Súčasne je potrebné využiť na maximum všetky procesné nástroje na zvrátenie veľmi častých a neprimeraných rozhodnutí senátov ESĽP a v niektorých prípadoch dosiahnuť vypočutie pred veľkou komorou.

Podľa názoru advokáta JUDr. Antona Chromíka, PhD., z Aliancie za rodinu možno na ESĽP (Fedotovova proti Rusku, Bohuceanu proti Rumunsku, Koilova a Babulkova proti Bulharsku Maymulakhin a Markiv proti Ukrajine) reagovať v zásade dvoma spôsobmi. Jedným je podvolenie sa a druhým je rezistencia. Podvolenie sa však odmieta, lebo prinesie ďalšiu hanbu a zníženie suverenity národných štátov a právomoci parlamentu.

Za smutnú realitu označil to, že pätnásť krajín Rady Európy bez registrovaných partnerstiev má dnes len voľbu: buď sa podvoliť sa, alebo odísť z RE. Sám obhajuje myšlienku odchodu z RE, ešte predtým, ako ako naše vlastné súdy po vzore a iniciácii od svojich európskych kolegov zlomia rovnakým spôsobom naše zákony ako začali lámať tie európske. Súd totiž podľa neho už prestal byť dobrým nástrojom ochrany ľudských práv a stal sa veľkým rizikom pre demokraciu. Uvedomuje si však, že tu ide o ťažké rozhodnutie.

Právnik Guillermo A. Morales Sancho, PhD., z ADF International sa venoval otázke ako zachovať jedinečné právne postavenie manželstva v (našom) veku relativizmu. Uviedol, že hoci ESĽP zatiaľ nedefinoval manželstvo tak, aby zahŕňalo páry rovnakého pohlavia, na štáty vyvíja tlak v rámci práva na súkromný a rodinný život (Fedotova, Buhuceanu), aby týmto zväzkom poskytli primeranú právnu ochranu.

Takýto tlak súdu považuje za nelegitímny, lebo predstavuje prekročenie jeho právomocí ako súdu. Súd takto nielen podkopáva svoju autoritu, ale koná priamo proti Protokolu o subsidiarite (2013). Tvrdí, že suverénny národ – zmluvná strana EDĽP – sa môže takýmto excesom súdu brániť dvoma spôsobmi. Po prvé tým, že sa spojí s inými členskými štátmi a bude v Parlamentnom zhromaždení RE nástojiť na dodržiavaní dohôd, prípadne sa bude brániť sa výkonu takýchto nelegitímnych rozsudkov ESĽP.

Po druhé, v prípade zväzkov osôb rovnakého pohlavia je vhodné odvolať sa na Veľkú komoru ESĽP, aby takúto defektnú judikatúru korigovala. Poslednou možnosťou je upraviť vnútroštátne právo tak, aby sa krajina vyhla budúcim odsúdeniam v duchu prípadu Fedotova. A to napríklad prostredníctvom udelenia plnej moci dôveryhodným osobám – príbuznému, priateľovi, opatrovníkovi, ale nie nevyhnutne romantickému partnerovi rovnakého pohlavia.

Rumunský advokát a ľudskoprávny aktivista JUDr. Ștefan Moțec konštatoval, že súčasný európsky svet sa vyznačuje jasným sociálno-morálnym úpadkom tradičných, prirodzených a nadčasových hodnôt. Nič na tom nemení skutočnosť, že na formálnej, inštitucionálnej, mediálnej a štatistickej úrovni sa vytvára „šum", ktorý vytvára zdanie sociálneho pokroku vo vzťahu k ľudským právam. Ide však o trend v rozpore s prirodzenými tradičnými morálnymi hodnotami a dobrými mravmi zdieľanými v spoločnosti. A legislatívne zmeny sa presadzujú spôsobom, ktorý popiera samotnú ideu demokracie ako predpokladu vyváženého fungovania spoločnosti.

Na riešenie súčasnej ťažkej situácie nebude podľa neho postačovať nejaké jednoduchá či zjednodušujúca stratégia. Naopak, potrebný je prístup, ktorý bude mať parametre dôslednosti, koordinovanosti a kontinuálnosti. Nebude teda postačovať, ak sa obmedzíme len na právne „argumenty" a konkrétne právne nástroje. Je totiž potrebné, aby sme mali širšiu koncepciu postupu, ktorá bude zahŕňať vypracovania stratégie integrácie a koordinácie konzervatívnych iniciatív.

Konzervatívna rôznorodosť prístupov a skúseností

Konferencia svojím sofistikovaným obsahom a kultivovaným priebehom jasne ukázala, že konzervatívna diskusia je nielen tematicky pestrá, ale aj intelektuálne zaujímavá a prakticky inšpiratívna. Dokladom toho boli odlišné teoretické akcenty jednotlivých rečníkov, ako aj rozmanitosť skúseností konzervatívnych mimovládnych iniciatív v podaní ich zástupcov.

Prednášky a diskusie presvedčivo poukázali na to, že na sudcovsko-aktivistický tlak zo strany ESĽP možno legitímne a súčasne účinne reagovať celou paletou právnych a politických nástrojov. Podstatné však je, aby ich konzervatívci nielen poznali, ale aj boli schopní a ochotní presadzovať.

Naznačené boli len vybrané idey konferencie za účelom vyzdvihnutia existujúcich rámcových možností vhodnej odpovede, či skôr palety odpovedí, na konzervatívne dilemy. Dilemy, ktoré sa týkajú tlaku ESĽP na právne uznania a ochrany homosexuálneho párového súžitia, teda agendy, ktorú tento súd nelegitímne pretláča do vnútroštátnej legislatívy štátov RE.

Organizátor konferencie potvrdil, že z konferencie vyjde zborník príspevkov, ktorý prinesie širokú paletu cenných inšpirácií v ich celistvosti. Je to dôležité. Je totiž dôležité, aby konzervatívna diskusia pokračovala a ideálne tiež viedla k praktickým dôsledkom na rovine právnej a osobitne na rovine politickej.

Aj tá najúžasnejšia teória je totiž jalová, ak sa nenájde nikto, kto by ju dokázal odvážne a zároveň inteligentne uviesť do života.