Rodená Somálčanka žila v Saudskej Arábii, Etiópii a v Keni, odkiaľ ušla pred núteným sobášom do Holandska a odtiaľ zasa pre vyhrážky zabitím do USA. Jej pestrá a neľahká geografická cesta pri hľadaní miesta pod slnkom je úzko prepojená s jej duchovným putovaním. Sklamaná islamizmom ušla do sveta ateizmu, aby neskôr zakotvila v prístave kresťanstva. Vo svojej nedávnej eseji Prečo som teraz kresťanka? zverejnenej na spravodajskom webe UnHerd otvorene pomenúva nielen dôvody, ale aj následky svojich krokov.
Rozhodnutie pre ateizmus jej podľa vlastných slov prinieslo prvotný pocit oslobodenia zo strachu pred trestajúcou Božou rukou. Pocit bezbrehej slobody však po čase začala vnímať deštruktívne. V ateistickom svetonázore jej chýbala duchovná útecha a okrem toho jej ateizmus nedával odpoveď na zásadnú otázku zmyslu života.
Bez Boha veríme čomukoľvek
Počas ateistického obdobia patrili na zoznam jej dobrých známych mená ako Richard Dawkins, Christopher Hitchens či Sam Harris. Sympatie voči Novým ateistom však postupne vystriedalo sklamanie: „(Bertrand) Russell a iní ateistickí aktivisti verili, že odmietnutím Boha vstúpime do veku rozumu a inteligentného humanizmu. Ale Božia medzera – prázdnota, ktorá zostala po ústupe cirkvi – bola vyplnená iba zmätkom iracionálnych kvázi náboženských dogiem.“
Pre bývalú ateistku je výsledkom tohto postupu „svet, v ktorom moderné kulty využívajú dislokované masy a ponúkajú im falošné dôvody pre konanie a bytie – zvyčajne zapojením sa do divadla cnosti v mene šikanovanej menšiny alebo našej údajne odsúdenej planéty.“
Aliová preto súhlasí s prorockým tvrdením, ktoré je pripisované Chestertonovi: „Keď sa ľudia rozhodnú neveriť v Boha, nie je to tak, že by neverili v nič, ale stanú sa schopnými veriť v čokoľvek.“
Prežitie západnej civilizácie závisí podľa politologičky v nájdení skutočnej jednoty, na ktorú však odpoveď „Boh je mŕtvy“ nestačí. Rovnako ako liberálny medzinárodný poriadok založený na pravidlách. Podľa Aliovej spočíva „jediná dôveryhodná odpoveď v našej túžbe zachovať dedičstvo židovsko-kresťanskej tradície.“
Russellovi a svojím ateistickým priateľom vyčíta, že pre stromy nevidia les. A les západnej civilizácie podľa nej vyrastá zo židovsko-kresťanských koreňov. Aj preto samu seba už nevníma ako odpadnutú moslimku, ale ako odpadnutú ateistku, ktorá sa každú nedeľu nestále prehlbuje v kresťanstve.
Od Božieho bludu k Božej záchrane.
Esej Ayaan Hirsi Aliovej pripomenula poskromne medializovaný príbeh iného exateistu Josha Timonena. Okrem niekdajších úzkych väzieb na ateizmus ich oboch spája minimálne jeden spoločný známy – Richard Dawkins.
Timonen bol po strate viery vo svojich sedemnástich rokoch presvedčený o neexistencii Boha a svoj názor chcel zdieľať so širším publikom. Keď svetoznámy evolucionista vydal v roku 2006 knihu The God Delusion (Boží blud), venoval ju Timonenovi, ktorý bol do roku 2010 Dawkinsovou pravou rukou a staral sa o jeho webovú stránku, dizajn a tvorbu videí.
Spoluprácu s „krstným otcom ateizmu“ ukončil až súdny spor, ktorý však ešte Timonenov svetonázor radikálne nezmenil. Túžba po komunite v čase pandémie a nepokojov v následku smrti Georgea Floyda ho spolu s manželkou zaviedla do kostola, kde sa pokúšali „ukradnúť si pre seba sociálne benefity,“ tvrdí Timonen v rozhovore pre Living Waters. Morálne či spirituálne dôvody najprv nehrali rozhodujúcu úlohu.
Jeho zvedavosť bola živená otázkou, prečo a ako vlastne prospieva Biblia komunite, ktorú navštevovali. Vlastné čítanie Biblie, knihy Leeho Strobela Kauza Kristus a spoločná modlitba s manželkou ho priviedli k presvedčeniu, že Ježiš skutočne existoval.
„Vtedy som sa musel vysporiadať s tým, že Ježiš bol skutočný a že je tým, kým tvrdil, že je,“ hovorí bývalý ateista, ktorý dnes tvrdí, že „ateizmus je svetonázor slabochov“.
Ísť proti prúdu si vyžaduje veľkú odvahu a silu. Timonen sa vyjadril, že doteraz nepozná všetky odpovede na ateistické argumenty. Najsilnejším argumentom však preňho zostáva skutočnosť, že jeho osobný život sa zmenil k lepšiemu: „Prvotný krok je o tom, že ste sa rozhodli pre pravdu a to ostatné príde samo.“
Vykopať talent
Životné príbehy oboch bývalých ateistov sú originálne, no majú viacero styčných bodov. Okrem Dawkinsa ich spája najmä spoločný výsledok, ktorý by sa dal opísať ako „vykopanie talentu.“
Evanjelista Matúš zaznamenal v dvadsiatej piatej kapitole svojej verzie evanjelia Ježišovo podobenstvo o talentoch. Kráľ odovzdá sluhom pred svojim odchodom peniaze a dáva im pokyn k obchodovaniu. Po príchode zisťuje, že kým dvaja získali dvojnásobok, jeden sluha peniaze zakopal s odôvodnením: „Bál som sa.“
Známy výklad hovorí, že pod slovom „talenty“ rozumeli prvotní kresťania celý pravdivý obraz o Bohu zjavený v Ježišovi Kristovi a zachytený v kánonických evanjeliách. Sluha tento obraz Boha zakopal a namiesto neho nechal zvíťaziť svoju vlastnú karikatúru, ktorej sa sám bál.
Stojí minimálne za otázku, či aj tento fakt neprispieva k ateizmu niektorých súčasných ateistov. Skreslená predstava o Bohu, ktorú v sebe živia alebo ju odčítali na životoch nás, kresťanov. Slovami Josha Timonena: To ostatné príde až vtedy, keď sa rozhodneme pre pravdu. Až keď vykopeme ozajstný talent.