Koniec rodinných fariem? Nielen nemeckí farmári varujú pred pripojením Ukrajiny k Európskej únii

SPP je súbor právnych predpisov, ktoré prijala Únia s cieľom ustanoviť v jej členských štátoch jednotnú politiku v oblasti poľnohospodárstva. V roku 1962 ju vytvorilo šesť zakladajúcich krajín vtedajších Európskych spoločenstiev. Ide o najstaršiu politiku EÚ, ktorá sa stále vykonáva.

Na podporu poľnohospodárov a vidieckych oblastí prostredníctvom SPP je určená približne jedna tretina rozpočtu Únie.

SPP je rozdelená na dva piliere. Jeden z nich predstavuje priamu podporu poľnohospodárov. Priame platby pre nich majú slúžiť ako "bezpečnostná sieť", keďže predstavujú finančné prostriedky na ich podnikanie.

V prípade začlenenia Ukrajiny do EÚ by takzvané priame platby SPP vyplácané farmám na hektár poľnohospodárskej pôdy pravdepodobne neboli pre veľké rozlohy tejto pôdy na Ukrajine finančne únosné.

Aj Rukwied poukázal na veľký poľnohospodársky sektor Ukrajiny. Priemerná rozloha farmy v tomto štáte predstavuje niečo vyše tisíc hektárov, zatiaľ čo v EÚ je to len 16 hektárov. Poľnohospodárska pôda celej Ukrajiny zaberá väčšiu plochu ako celé Taliansko, spresňuje web Politico.

V rozpätí rokov 2021 až 2027 je rozpočet SPP vyčíslený sumou 386 miliárd eur. Výška dotácie, ktorá sa dostane k jednotlivým farmárom, je viazaná na veľkosť ich poľnohospodárskej pôdy. Ukrajina by z balíka peňazí so 41,1 milióna hektármi využívanej poľnohospodárskej pôdy inkasovala najväčší podiel v EÚ, čím by odsunula doterajšieho lídra – Francúzsko – na druhé miesto.

Denník Financial Times (FT) vypočítal sumu, ktorou by si ukrajinský agrosektor prilepšil, pokiaľ by sa medzi štáty EÚ pričlenilo okrem Ukrajiny aj osem ďalších záujemcov o členstvo v Únii. Pri uplatnení súčasných pravidiel na rozšírenú Úniu by Ukrajina mala počas siedmich rokov nárok na 96,5 miliardy eur z SPP.

Tento finančný posun by si podľa štúdie FT vynútil zníženie poľnohospodárskych dotácií pre existujúce členské štáty približne o 20 percent.

Ďalším nepríjemným aspektom dotácií Ukrajiny v rámci SPP by podľa portálu bne IntelliNews bolo to, že ukrajinský agrosektor ovláda približne tucet oligarchov, ktorí by poberali "leví podiel" z platieb SPP.

Podľa Ukrajinskej obilnej asociácie dominuje v poľnohospodárstve len desať gigantických spoločností, ktoré majú "na svedomí" 71 percent celkovej poľnohospodárskej produkcie tejto krajiny. Tieto spoločnosti by si tak medzi sebou rozdelili drvivú väčšinu dotácií.

Možné členstvo Ukrajiny v EÚ ako impulz na reformu poľnohospodárskeho sektora

Hoci Kyjev tvrdí, že vstup Ukrajiny by posilnil poľnohospodársky sektor Únie a urobil by z nej globálneho hráča v poľnohospodárstve, prezident DBV Rukwied argumentoval, že SPP, ktorá by zahŕňala Ukrajinu, „nie je uskutočniteľná“. Je totiž vylúčené, aby sa vykonávala na úkor fariem v súčasných krajinách EÚ.

Medzi politickými predstaviteľmi a poľnohospodárskymi organizáciami na základe toho panuje zhoda, že SPP by po pripojení Ukrajiny nemohla pokračovať vo svojej súčasnej podobe.

Podľa štátnej sekretárky nemeckého ministerstva poľnohospodárstva Silvie Benderovej by mala EÚ v nasledujúcom období financovania od roku 2028 pripraviť svoju SPP tak, aby sa prispôsobila Ukrajine a ďalším kandidátskym krajinám EÚ.

"Samozrejme, otázkou je, či sa vstup kandidátskych krajín skutočne udeje v nasledujúcom období financovania," povedala Benderová. Ak by podľa nej Ukrajina vstúpila, "potom by systém priamych platieb, ako ho máme dnes, už určite nefungoval". Benderová dodala, že mechanizmus priamych platieb po pričlenení Ukrajiny by bol príliš drahý.

Bývalý komisár pre poľnohospodárstvo Dacian Cioloș kritizoval Úniu za to, že nemá "žiadnu víziu" pre poľnohospodárstvo. Podľa neho musí urýchlene zreformovať svoj rozsiahly systém dotácií – teda SPP –, aby sa pripravila na potenciálny vstup poľnohospodárskej veľmoci do bloku krajín EÚ. "Mám dojem, že čakáme na problémy a potom sa ich snažíme riešiť," vyjadril sa Cioloș.

Podľa servera Politico by teda vyhliadka na vstup Ukrajiny mohla byť stimulom na reformu poľnohospodárskeho sektora EÚ.

Bettina Rudloffová z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti sa domnieva, že potenciálna situácia okolo Ukrajiny a SPP by mohla byť podnetom na zrušenie súčasných poľnohospodárskych dotácií na plochu v prospech definovaných prírodných a environmentálnych služieb. Mohlo by to podľa nej znamenať viac peňazí pre menšie rodinné farmy.

Faustine Bas-Defossezová z Európskeho úradu pre životné prostredie takisto uviedla, že v súvislosti s ďalšou verziou SPP, ktorá vstúpi do platnosti v nasledujúcom rozpočtovom cykle EÚ, sa platby na plochu budú musieť zrušiť. "Zasiahne to niektorých poľnohospodárov, preto by sme mali uvažovať o prechodnom mechanizme, ktorý by pomohol poľnohospodárom prejsť na udržateľnejšie postupy," domnieva sa.