Cesta na tretie ME vo futbale ukázala mnoho pozitív, ale aj niektoré negatíva

Bosna a Hercegovina - Slovensko Radosť reprezentantov po strelení gólu na 1:1 v Bosne. Foto: Martin Baumann/TASR

Tretí postup slovenských futbalistov na majstrovstvá Európy po sebe si treba rozhodne vážiť. Hoci naša reprezentácia nechýbala na šampionáte ani raz odkedy sa rozšíril hrací model na 24 tímov, nejde o samozrejmosť. Slovenskí futbalisti zvládli náročnú kvalifikáciu suverénne a prienik medzi širšiu špičku starého kontinentu si zaslúžili.

Kritik môže namietať, že Slováci mali šťastie už pri žrebe kvalifikácie, ktorý ich zaradil do J-skupiny spolu s Portugalskom, Luxemburskom, Islandom, Bosnou a Hercegovinou a Lichtenštajnskom. Netreba veľmi váhať, aby sa takéto zoskupenie dalo označiť za hrateľné.

Lenže treba pripomenúť, že pred touto kvalifikáciou Slovensko v hierarchii európskeho futbalu prudko klesalo a hralo až C-divíziu Ligy národov. Ani v tej sa mu nedarilo, naši reprezentanti v spoločnosti Kazachstanu, Azerbajdžanu a Bieloruska obsadili až tretie miesto. V šiestich zápasoch sa im podarilo vybojovať iba dve víťazstvá.

Národný tím na tom teda rozhodne nebol dobre a mnohí ho zatracovali.

Faktor Calzona

O to cennejší je úspech, ktorý sa reprezentácii podaril. Družstvo pod vedením talianskeho trénera Francesca Calzonu získalo svoju tvár a po dlhšom čase sa dá opäť hovoriť o výkladnej skrini domáceho futbalu.


Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Pokračovaním súhlasíte s aktualizovanými  Podmienkami k ochrane súkromia a Všeobecnými obchodnými podmienkami