Predseda KDH Milan Majerský prekvapil politickou asertivitou. Dovolil si povedať, že je pripravený diskutovať s koalíciou o zmene volebného systému. Ako to vysvetlil? Pretože KDH má túto zmenu dlhodobo v programe. Takýto postup sa zdá byť logický a pochopiteľný. Nie však pre každého.
Zvyšok opozície sa na KDH oboril. Niekto až príslovečne hlúpo, ako Sulík, podľa ktorého „ak majú zákony schvaľované parlamentom platiť pre celé Slovensko, ľudia si majú voliť kandidátov do parlamentu z celého Slovenska“. Akoby viacej volebných obvodov znamenalo menej Slovenska. No dobre.
Ešte zlovestnejšie, priam dystopicky to vidí predseda PS Šimečka, ktorý zo snahy zaviesť osem volebných obvodov (to má KDH v programe), vyvodzuje hrozbu, že Fico sa zabetónuje pri moci po vzore Viktora Orbána. To, že Matovič v predchádzajúcom období zabetónoval jeden volebný obvod ústavnou väčšinou, to sa Šimečkovi asi javí ako definitívne víťazstvo demokracie.
Azda by sa predsedovi PS stačilo opýtať starších doma, ako slovenskí demokrati hodnotili zavedenie jedného volebného obvodu Vladimírom Mečiarom v roku 1998.
Alebo by sa mohol jednoducho zamyslieť, aký charakter kandidátnych listín, a teda v konečnom dôsledku akú kvalitu parlamentných strán tento systém už desaťročia generuje.
Dnešní ochrancovia demokracie varujú pred jej demontážou, ak nebudeme mať jeden volebný obvod. A neprispel náhodou práve jeden volebný obvod ku korózii demokracie? Nie je to práve jeden obvod, ktorý redukuje kvalitu politickej strany na schopnosti jej lídra? Nie je to práve Slovensko ako jeden volebný obvod, čo nenúti politické strany aktívne pôsobiť celoslovensky, lebo sa nepotrebujú v regiónoch opierať o kvalitu ale o lojalitu či servilnosť miestnych kandidátov k vedeniu strany?
Samozrejme, že mnohí si „demokratické“ slabiny jedného volebného obvodu dlhodobo uvedomujú, no skutočná ochota na zmenu tu nikdy nebola. Prečo? Pretože väčšine strán založených na princípe predsedu, ktorý je majiteľom strany, to takto vyhovuje. Ale práve vďaka tomuto systému sme sa prepracovali k tomu, že parlamentné strany už fakticky ani nepotrebujú mať okresné štruktúry po celom Slovensku. Stačí líder a pár ďalších, ktorí dokážu byť populárni na sociálnych sieťach a je vybavené. Dokonca už ani tú vlastnú stranu netreba zakladať, stačí si kúpiť čosi existujúce na zozname Ministerstva vnútra a premenovať to podľa aktuálnych trendov.
Nežiada sa mi robiť podrobný exkurz do minulosti, no v programových dokumentoch každej významnejšej strany by sme našli zámery na zmenu súčasného volebného systému. Nikdy sa však neuskutočnili, pretože na to nebola, ako sa vraví, politická vôľa. Domnievam sa, že aj to, čo si predsavzala nová vláda vo svojom programovom vyhlásení – zriadenie expertnej skupiny, ktorá by vyhodnotila možnosti zmeny systému jedného volebného obvodu – je len ďalší teoretický pokus, ktorý má uspokojiť najmä predstaviteľov Hlasu s väzbami na samosprávu, ktorí si takúto zmenu naozaj želajú. Nechcem nikomu brať optimizmus, no expertné skupiny a komisie sa často zriaďujú práve preto, aby sa k nijakému rozhodnutiu nedospelo.
Ale aj diskusia, ktorá nevyústi do riešenia a vážnej politickej zmeny môže byť užitočná. Ak nie v inom, tak aspoň v tom, že odhalí neúprimnosť koalície. No nielen to. Ako som spomenul – KDH prekvapilo. Jeho predseda naznačil, že si vie predstaviť aj inú možnosť koalično-opozičných vzťahov, než ho definuje Matovičov zákon nenávisti alebo Sulíkova a Šimečkova utopická predstava o nezmieriteľnom boji opozičného dobra s koaličným zlom. Už desaťročia sme uväznení za touto barikádou a len málokedy niekto našiel odvahu na jej prekročenie. Bol to napríklad Most-Híd, keď vstúpil do koalície so Smerom a SNS a generovali z toho viaceré pozitívne zmeny v menšinovej politike alebo v zákonoch z oblasti spravodlivosti. Jednorazovou spoluprácou opozičného KDH a vládneho Smeru sa tiež svojho času podarilo dosiahnuť ústavné zakotvenie manželstva ako zväzku muža a zmeny. Málo?
Ak KDH prijme ponuku expertne diskutovať o zmene volebného systému, vôbec nič tým nestratí. Naopak, bez ohľadu na to, ako tieto diskusie dopadnú, stane sa relevantnejším politickým hráčom. Ono totiž to, prečo „druhovia“ v opozícii KDH okríkli, nie je primárne ich obava o demokraciu. To, čo im najviac prekáža, je samostatný opozičný postup KDH.
A pre KDH zároveň platí, že nebyť vždy poslušne zaradené v jednom šíku s Progresívnym Slovenskom a Saskou je to, čo mu zvyšuje politickú váhu aj vážnosť.