Dag Daniš

Analýzu o tom, ako Západ potopil mierové rokovania, vypracovali diplomat Michael von der Schulenburg, generál Harald Kujat a profesor politických vied Hajo Funke (jej obsah približujeme aj v samostatnom texte). Väčšina západných médií ju ignoruje, pretože ukazuje kritický pohľad na udalosti, o ktorých sa západným lídrom nechce hovoriť.

Dnes to znie paradoxne a ťažko uveriteľne, ale rokovania s Ruskom o rýchlom ukončení vojny inicioval ukrajinský prezident Zelenskyj. Vtedajšieho izraelského premiéra Bennetta už krátko po ruskej invázii požiadal, aby vystupoval ako sprostredkovateľ mierových rozhovorov.

Bennett súhlasil. Dňa 5. marca 2022, teda veľmi krátko po začiatku vojny, tajne vycestoval do Moskvy, aby zistil, či je Rusko ochotné hovoriť o prímerí a následne o mierových dohodách. Putin bol podľa Bennetta pripravený upustiť od hlavného deklarovaného cieľa – demilitarizovať Ukrajinu. Ukrajinský prezident Zelenskyj bol zas ochotný vzdať sa členstva Ukrajiny v NATO a pristúpiť na vojenskú neutralitu.

Mierová misia Izraela viedla k sľubným výsledkom. Vyjednávači Ukrajiny a Ruska sa v tom čase zhodli, že plány na rozširovanie NATO o Ukrajinu boli hlavnou príčinou vojny. Počiatok mali na bukureštskom samite NATO v roku 2008. Spojené štáty presadzovali pozvánku pre Ukrajinu, Nemecko a Francúzsko ju zablokovali. Z obáv, že táto politika by mohla zvýšiť riziko vojny v Európe. Spojené štáty však ďalej pokračovali v plánoch na rozširovanie Aliancie. Potvrdili to aj písomne v charte o bezpečnostnej spolupráci Spojených štátov a Ukrajiny z novembra 2021.