Nemecký generál vo výslužbe Harald Kujat vypracoval analýzu, ako Američania a Briti znemožnili mier na Ukrajine

Podrobnú rekonštrukciu ukrajinsko-ruských mierových rokovaní v marci 2022 vypracovali prednedávnom dvaja významní autori – nemecký generál vo výslužbe Harald Kujat a emeritný profesor politických vied Hajo Funke. Tí sú zároveň jednými z iniciátorov nedávno predstaveného mierového plánu pre Ukrajinu. Ich analýzu minuloročných snáh o uzavretie mieru na Ukrajine sprostredkoval ďalší Nemec a bývalý asistent generálneho tajomníka OSN Michael von der Schulenburg.

Mier sa skloňoval už koncom februára 2022

O tom, čo sa v diplomatických kruhoch odohrávalo krátko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu, prehovoril na jar 2023 vo videorozhovore s novinárom Hanochom Daumom vtedajší izraelský premiér Naftali Bennett. Ten bol spolu s tureckými kolegami jedným z hlavných iniciátorov a sprostredkovateľov mierových jednaní medzi Ruskom a Ukrajinou.

Krátko po vypuknutí vojny ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj požiadal Bennetta, aby mu pomohol otvoriť komunikačný kanál s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. „Zelenskyj mi zavolal a požiadal ma, aby som kontaktoval Putina,“ uviedol v rozhovore izraelský expremiér. Dodal, že v tom čase telefonicky komunikoval aj s ďalšími štátnikmi, konkrétne uviedol intenzívne rozhovory s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Ruský prezident následne pozval Bennetta do Moskvy, kam izraelský expremiér priletel 5. marca 2022.

Podľa Bennettových slov urobil Putin počas jednaní v Kremli niekoľko podstatných ústupkov, najmä sa vzdal svojho pôvodného vojnového cieľa demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. „(Putin) povedal: Nezabijem Zelenského,“ popísal výsledky stretnutia Bennett.

Na oplátku ukrajinský prezident súhlasil s tým, že sa vzdá vstupu do NATO – tento postoj krátko nato zopakoval aj verejne. Tým sa odstránila jedna z rozhodujúcich prekážok prímeria, písal týždenník Berliner Zeitung.

Bennett to v rozhovore s izraelským novinárom okomentoval slovami: „Boli to obrovské kroky na oboch stranách. Obrovské ústupky. Vojna prepukla pre ambíciu vstupu do NATO a Zelenskyj povedal: Odvolávam to.“

Západ bol proti mieru

Izraelský expremiér zároveň skonštatoval, že podľa jeho dojmu mali vtedy obe strany veľký záujem o mier, ktorý bol na dosah: „Jestvovala dobrá šanca dosiahnuť prímerie.“

Najmä Veľká Británia a USA si však osvojili prístup, ktorý odmietal odmeniť vojenského agresora akýmikoľvek ústupkami.

„Boris Johnson si osvojil agresívnu cestu. Macron a Scholz boli pragmatickejší,“ spomínal si v rozhovore Bennett: „Myslím si, že tam bolo legitímne rozhodnutie Západu pokračovať v útoku na Putina. (...) Mám na mysli agresívnejší prístup (voči nemu).“

„Všetko, čo som robil, bolo koordinované do posledného detailu s USA, Nemeckom a Francúzskom. (...) Oni to zablokovali. A myslel som si, že sa mýlia,“ dodal.

Podobne popisujú vtedajšie jednania aj ich ďalší účastníci. Začiatkom marca 2022 sa Zelenskyj skontaktoval aj s bývalým nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom. Ten pre Berliner Zeitung koncom októbra tohto roku prvýkrát verejne hovoril o svojej úlohe vo vtedajšom úsilí o prímerie.

Schröder v marci 2022 absolvoval dva rozhovory s Rustemom Umerovom (dnešným ministrom obrany Ukrajiny) a neskôr aj stretnutie medzi štyrmi očami s Putinom. Na rozhovoroch 7. a 13. marca 2022, keď ešte nebolo o (masakri v) Buči nič známe, Umerov podľa neho prejavil ochotu urobiť ústupky. Ukrajina sa napríklad zriekla členstva v NATO.

„Povedal tiež, že Ukrajina chce znovu zaviesť ruštinu v Donbase. Nakoniec sa však nič nestalo. Mal som dojem, že sa nič nemohlo stať, pretože o všetkom ostatnom sa rozhodovalo vo Washingtone,“ uviedol Schröder pre Berliner Zeitung.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu, ktorý na jar 2022 organizoval rokovania v Istanbule, sa takisto vyjadril veľmi podobne: „Niektoré štáty NATO chceli pokračovanie konfliktu na Ukrajine, aby oslabili Rusko.“

Rokovania v Istanbule a desaťbodový mierový plán

Priame rokovania medzi ukrajinskou a ruskou delegáciou medzitým prebiehali, a to takmer od začiatku invázie.

„Len mesiac po vypuknutí vojny, sa dohodli na všeobecných obrysoch mierového urovnania. Ukrajina prisľúbila, že nevstúpi do NATO a nepovolí vojenské základne cudzích mocností na svojom území, zatiaľ čo Rusko na oplátku prisľúbilo uznať územnú celistvosť Ukrajiny a stiahnuť všetky ruské okupačné jednotky. Osobitné dojednania sa týkali Donbasu a Krymu,“ popisoval situáciu bývalý asistent generálneho tajomníka OSN Michael von der Schulenburg.

S cieľom podporiť mierové rokovania turecký prezident ponúkol, že 29. marca 2022 usporiada v Istanbule ukrajinsko-ruskú mierovú konferenciu. Počas rokovaní predstavila ukrajinská delegácia svoje návrhy, ktoré boli ruskou stranou pretransformované do návrhu zmluvy.

Text Istanbulského komuniké z 29. marca 2022 obsahoval 10 návrhov, ktorých plný obsah zverejnila ruská nezávislá novinárka Farida Rustamovová, na ktorú sa v analýzach bežne odkazujú aj prestížne think-tanky ako RAND Corporation.

V skratke, Ukrajina by sa na základe dokumentu stala neutrálnym štátom výmenou za medzinárodné bezpečnostné záruky. Tie sa nemali týkať Krymu, Sevastopola a niektorých oblastí na Donbase. Tiež by musela deklarovať, že nevstúpi do žiadnej vojenskej koalície (NATO) a na jej území nebudú zahraniční vojaci ani základne. Potenciálne členstvo Ukrajiny v Európskej únii tým nemalo byť ohrozené.

Avizovaná podpora mierových rokovaní sa nedostavila

Na úplnom začiatku podporovali mierové riešenie konfliktu aj viacerí lídri západných štátov, čo bolo možné pozorovať aj na množstve telefonátov a stretnutí medzi sebou navzájom či s ruským prezidentom. To sa však pomerne rýchlo zmenilo.

„NATO už na mimoriadnom samite 24. marca 2022 rozhodlo, že tieto mierové rokovania (medzi Ukrajinou a Ruskom) nepodporí,“ napísal von der Schulenburg.

„Americký prezident priletel špeciálne na tento mimoriadny samit do Bruselu. Je zrejmé, že mier, ako ho vyjednali ruská a ukrajinská vyjednávacia delegácia, nebol v záujme niektorých krajín NATO,“ konštatujú vo veľkej analýze bývalý profesor politických vied Hajo Funke a niekdajší nemecký generál Harald Kujat.

Zelenskyj pritom spočiatku tlaku Západu odolával. Podľa von der Schulenburga ešte 27. marca 2022 obhajoval výsledky ukrajinsko-ruských mierových rokovaní.

V deň istanbulského stretnutia však Scholz, Biden, Draghi, Macron a Johnson opäť telefonicky hovorili o situácii na Ukrajine. A postoj kľúčových západných spojencov sa začal pritvrdzovať.

„Pre niektorých členov NATO je lepšie, aby Ukrajinci naďalej bojovali a umierali, ako dosiahnuť mier, ktorý príde príliš skoro alebo za príliš vysokú cenu pre Kyjev a zvyšok Európy,“ napísal 5. apríla denník Washington Post s tým, že Zelenskyj by mal „bojovať dovtedy, kým nebude Rusko úplne porazené“.

Zrejme posledný klinec vrazil mierovým rokovaniam Boris Johnson

Krátko potom, 9. apríla 2022, sa v Kyjeve bez ohlásenia objavil vtedajší britský premiér Boris Johnson.

Simon Jenkins, komentátor liberálneho britského denníka Guardian, napísal, že Johnson počas návštevy „inštruoval“ ukrajinského prezidenta, aby „nerobil žiadne ústupky Putinovi“.

Za všetko hovorí nadpis článku miestnych novín Ukrajinská pravda z 5. mája 2022: „Možnosť dialógu medzi Zelenským a Putinom sa po Johnsonovej návšteve zastavila.“

„Johnson so sebou do Kyjeva priniesol dva jednoduché odkazy. Prvým je, že Putin je vojnový zločinec, treba naňho vyvíjať tlak, nie s ním vyjednávať. Druhým je, že Ukrajina je síce ochotná podpísať s Putinom nejaké dohody o zárukách, ale kolektívny Západ nie. Môžeme podpísať [dohodu] s vami [Ukrajinou], ale nie s ním. On aj tak všetkých podrazí,“ zhrnul pre Ukrajinskú pravdu podstatu Johnsonovej návštevy jeden zo Zelenského blízkych spolupracovníkov.

Americký minister obrany Lloyd Austin po svojej druhej návšteve Kyjeva 25. apríla 2022 uviedol, že USA chcú využiť príležitosť na trvalé vojenské a hospodárske oslabenie Ruska: „Chceme, aby Rusko bolo oslabené do takej miery, aby nemohlo robiť také veci, aké robilo pri napadnutí Ukrajiny.“

Vplyv Západu na vývoj mierových rokovaní pritom neostal v Rusku nepovšimnutý. A v prípadných rokovaniach, o ktorých sa začína potichu hovoriť, by mohlo rozhodnutie Západu pre vojnu, ešte viac posilniť Putinovu vyjednávaciu pozíciu. Tá je dnes, spolu so zabetónovanými pozíciami ruskej armády, pevnejšia než pred dvadsiatimi mesiacmi. Ak by sa podarilo v najbližších mesiacoch uzavrieť mier, Ukrajina by pravdepodobne stratila omnoho viac než v marci 2022.