Opäť sa tak stalo niečo, čo sa podľa istej časti progresívnej spoločnosti nedeje. „Nikto tu rodovo neutrálny jazyk nepretláča”, strkajú niektorí hlavu do piesku. A to napriek tomu, že rádoby bezpohlavné výrazivo je dávno zdokumentované v textoch slovenských LGBT aktivistov a akademikov.
Keď ho teraz bývalá aktivistka Števulová použila v najvyššom zákonodarnom zbore, vytiahnu si istí ľudia hlavu z piesku? Nevieme. Možno bude potrebné, aby sa aj ďalšie progresívne poslanectvá osmelili. „Poslankyne a poslanci, kolegovia a kolegyne”, začínajú v súčasnosti svoje vystúpenia mnohí členovia PS. V parlamente ide o bežne zaužívaný spôsob, pánov poslancov a panie poslankyne tu oslovujú mnohí už oddávna. Tu problém nie je.
Podľa progresivistov toto ale nie je dostatočne genderovo uvedomelý jazyk. Ten nastupuje až vtedy, keď sa začnete zaujímať o nebinárne poslanectvá, ktoré sa necítia ako ženy ani muži. Regresívci by mohli namietať, že sa v poslaneckom zbore žiadne nebinárne osoby nenachádzajú. Lucia Plaváková však v rozhovore pre český rozhlas uviedla, že do parlamentu sa dostali aj „necisrodoví” poslanci.
Môžeme sa teda nádejať, že k bezpohlavnému jazyku sa odhodlajú aj ďalší ľudia z poslaneckého klubu Progresívne Slovensko. Osoby, ktoré sa momentálne identifikujú ako pštrosy (pštrostvo) si tak budú môcť vytiahnuť hlavy z piesku. Mali by tiež už teraz uvažovať, či od popierania neprejsť rovno k akceptácii. „Keď nechceme, aby nebinárni ľudia zomierali preto, že spoločnosť vymazáva ich existenciu, musíme predsa napredovať aj v jazyku”, treba hovoriť.
Mansplaining
Strašne nerada sa opakujem. No teraz musím urobiť výnimku. Minulý týždeň sa totiž v parlamente neudiala len jedna historická udalosť, ale dve. A obe sú dielom rovnakej poslankyne.
View this post on Instagram
Pokiaľ viem, pred októbrovým masovým vstupom progresívcov do parlamentu doteraz žiadna poslankyňa neobvinila iného politika z mansplainingu. No minulý utorok v rámci faktickej poznámky tak spravila Zuzana Števulová. Ak neviete, čo mansplaining je, tak vám to vysvetlím.
Mansplaining je novodobé anglické slovo, ktoré vymysleli feministky. Chceli ním popísať sexistický fenomén, keď muž niečo blahosklonne vysvetľuje žene. Obvykle to robí preto, že vysvetľujúci muž predpokladá u ženy neznalosť danej problematiky práve z dôvodu, že je žena.
Publicistka Rebecca Solnitová vo svojej knihe Men Explain Things to Me (Muži mi vysvetľujú veci) opísala vtipnú (a otravnú) príhodu, ktorá sa stala jej priateľke. Vplyvný muž sa jej na večierku opýtal na knihy, ktoré napísala. Keď mu povedala názov svojej ostatnej publikácie o Eadweardovi Muybridgeovi, muž jej skočil do reči a spýtal sa jej: “A už ste počuli o veľmi dôležitej knihe o Muybridgeovi, ktorá vyšla tento rok?” Nato sa podujal vysvetliť jej, o čom kniha pojednávala a nedal si ani za svet objasniť, že hovorí s autorkou práve tejto knihy.
Z výrazu pre mužské vysvetľovanie problematík, na ktoré sú dané ženy v skutočnosti expertkami, sa však časom stalo niečo všeobecnejšie. Wikipedia hovorí, že má ísť o akýkoľvek prejav, ktorým muž žene dáva najavo povýšenosť.
Progresívne Slovensko definíciu pojmu ešte rozšírilo. Z kontextu utorkovej rozpravy sa zdá, že mansplaining považujú za akúkoľvek reakciu muža na ženu. Oprava, nie hocijakú. Musí ísť o kritickú reakciu muža mimo progresívnej ideologickej bubliny na ženu z progresívnej ideologickej bubliny. Ako v utorok, keď minister Tomáš Taraba (SNS) ostro – ale v rámci parlamentu úplne normálne – zareagoval na Vladimíru Marcinkovú (SaS), načo ho Števulová obvinila z mansplainingu.
Hoci išlo o zjavne neprimeraný a zveličený popis udalosti, poslankyňa Števulová je naň hrdá. Preto asi zo záznamu jej faktickej poznámky videoeditorský tím Progresívneho Slovenska spravil príspevok na sociálnej sieti. Môžeme teda predpokladať, že okrem vysvetľovania mansplainingu zažijeme zo strany poslankyne ďalšie historické prejavy.
Ostáva už len hádať, o čo pôjde. O čom ešte plénum nepočulo, sú napríklad „práva” či potreby polyamorikov, asexuálov, genderfluid alebo arodových ľudí. Ešte nikdy si tiež poslanectvo nepripomenulo obete transnegativizmu alebo kvírfóbie. Stále je teda kam napredovať.
A to nehovorím o toaletách, ktoré prísne diskriminujú všetky osoby na mužov a ženy.