Mali by si katolíci vyberať? V Amerike sa živo diskutuje o vakcínach a morálke

39036197785_9e2ab6a2b6_k Robert P. George na diskusii na arizonskej štátnej univerzite. Foto: Gage Skidmore/flickr.com

Americkí biskupi a kresťanskí intelektuáli riešia, či by sa mali katolíci snažiť vyhnúť vakcínam od spoločností AstraZeneca, Johnson & Johnson alebo Sputniku V.

Na úvod krátky citát: „Odporúčame, aby v prípade, že je k dispozícii vakcína Moderna alebo Pfizer, katolíci pre rozsiahle použitie bunkových línií z potratov zvolili radšej jednu z týchto vakcín, ako novú vakcínu od spoločnosti Johnson & Johnson.“

Takéto stanovisko vydal 26. februára, teda v deň, keď bola v USA schválená vakcína Johnson & Johnson, biskup Gregory M. Aymond, arcibiskup americkej diecézy v New Orleans. A týmito slovami spustil veľkú diskusiu aj zápas o to, ako majú katolíci pristupovať k vakcínam proti koronavírusu.

O pár dní neskôr, začiatkom marca, vydala podobné vyhlásenie ako biskup Aymond aj celá biskupská konferencia USA. Tá sa v ňom odvoláva na stanovisko Kongregácie pre náuku viery, ktoré bolo široko medializované aj na Slovensku. Uvádza, že ak neexistujú morálne bezúhonné vakcíny, je prijateľné zaočkovať sa aj takou vakcínou proti COVID-19, ktorá vo svojom procese výskumu a výroby používa bunkové línie z potratených plodov. Americkí biskupi k tomu však dodávajú, že ak si môžete vybrať medzi rovnako bezpečnými a účinnými vakcínami, mali by ste si zvoliť vakcínu s najmenším spojením s bunkovými líniami odvodenými z potratu. A to sú tie od firiem Pfizer a Moderna, keďže tieto bunkové línie z potrateného dieťaťa využili len pri testoch vakcíny, nie však pri výrobe a vývoji (a testoch), ako to urobili spoločnosti Johnson & Johnson a AstraZeneca, ku ktorej vydala americká biskupská konferencia osobitné vyhlásenie ešte v decembri 2020.

Arcibiskup Gregory M. Aymond. Foto: wikimedia

Jednoducho povedané, americkí biskupi hovoria, že ak je to možné, katolík by si mal zvoliť vakcíny od spoločnosti Pfizer alebo Moderna a uprednostniť ich pred vakcínami od Johnson & Johnson alebo AstraZeneca, lebo je pri nich menšia spojitosť s bunkami z potrateného plodu. Treba povedať, že tým vlastne len hovoria to isté, čo katolícka cirkev hlásala minimálne posledných pätnásť rokov, keďže podobné odporúčanie vydala napríklad Pápežská akadémia pre život v dokumente s názvom Morálne úvahy o vakcínach pripravených z buniek pochádzajúcich z umelo potratených ľudských plodov v júni 2005. Napokon, najmä na ňu a na dokument s názvom Dignitas personae z roku 2008 sa odvoláva už aj spomínané stanovisko Kongregácie pre náuku viery, ktoré poznajú aj slovenskí katolíci.

Hlavné argumenty amerických biskupov a vlastne aj doterajších dokumentov cirkvi sú v zásade dva. Po prvé, že použitím bunkových línií z potrateného dieťaťa vzniká spojitosť s potratom, čo je neprijateľné. A po druhé, že prijatie nemorálne vyrábaných vakcín by prinieslo aj nebezpečenstvo zníženia citlivosti na zlo potratu a odhodlanie postaviť sa mu. Teda, ako pripomína stanovisko amerických biskupov z decembra 2020 (to, v ktorom reagovali na AstraZenecu), prijímanie výhod zo zlého konania sťažuje jeho rozpoznanie ako zlého a znecitlivuje človeka voči závažne zlej povahe jeho konania. A to tak z pohľadu toho, kto túto výhodu prijíma, ako aj spoločnosti, ktorá by na základe nášho postoja mohla mať menší sklon vidieť použitie bunkových línií z potratených detí ako niečo vo svojej podstate zlé.

Už 5. marca však bolo vydané vyhlásenie, v ktorom viacerí poprední kresťanskí americkí morálni filozofi, teológovia a biológovia (napríklad Robert P. George alebo Ryan T. Anderson, známi u nás napríklad vďaka knihe Čo je to manželstvo) v podstate napadli stanovisko amerických biskupov. Hlavná vec, v ktorej s biskupmi nesúhlasia, je, že podľa nich medzi jednotlivými vakcínami vlastne neexistuje žiadny relevantný rozdiel. A to preto, že pri všetkých bola použitá bunková línia, ktorá má len veľmi vzdialenú spojitosť s potratom.

Táto bunková línia sa nazýva HEK 293. Skratka HEK znamená, že sa jedná o bunky z obličky nenarodeného dieťaťa. A číslo 293 bolo číslom pokusu, pri ktorom boli tieto bunky vytvorené. Čo je však pre autorov tejto výzvy dôležité, je fakt, že potrat, pri ktorom boli pôvodné bunky odobrané, sa udial v 70. rokoch v Holandsku, a hlavne, že pôvodne odobrané bunky z tela nenarodeného dieťaťa sa následne upravili a klonovali desiatky rokov, vďaka čomu dnes už nemôžeme povedať, že by tieto bunkové línie boli časti tela pôvodne potrateného dieťaťa.

Spojitosť s prvotným potratom, pri ktorom boli pôvodné bunky odobrané, je tak podľa nich veľmi vzdialená (prirovnávajú to k stavbe železníc otrokmi), a preto tvrdia, že pri žiadnej z vakcín nemôžeme v žiadnom význame povedať, že by obsahovali nejaké „časti tela“ potrateného dieťaťa. A taktiež, že to znamená, že výroba vakcín nijako nepodporuje prax potratov, ani s nimi nemá žiadny priamy súvis. Preto títo autori tvrdia, že „medzi vakcínami nie je žiadny skutočný rozdiel, pokiaľ ide o ich súvislosť s potratom pred mnohými desaťročiami, a teda morálny východiskový bod je rovnocenný“.

Ryan T. Anderson. Foto: Gage Skidmore/flickr.com

Navyše, signatári vo svojom vyhlásení uvádzajú, že HEK 293 sa okrem farmakológie bežne používa aj v kozmetike či pri výrobe a vývoji rôznych jedál (napr. spoločnosťami Nestlé, Craft či Cadbury), kvôli čomu podľa nich väčšina balených potravinových výrobkov v USA pravdepodobne obsahuje zložky vyrobené alebo testované na bunkách HEK 293.

Ani toto stanovisko však neostalo bez odozvy. Zatiaľ poslednou reakciou na tému je výzva s názvom Prebudiť svedomie, za ktorou stoja katolícki akademici a prolife aktivisti z okolia manželov Pakalukových, ktorí pôsobia na Katolíckej univerzite v USA a taktiež texaský biskup Joseph E. Strickland.

Tí odmietajú veľkú vzdialenosť medzi potratom vykonaným v 70. rokoch v Holandsku a súčasnými vakcínami a zdôrazňujú, že to dieťa by dnes bolo zhruba 50-ročným človekom. Navyše, aj keď sa hovorí, že daný potrat sa nevykonal preto, aby sa bunky použili na výrobu bunkových línií, predsa len sa s plodom manipulovalo so zámerom vytvoriť práve tieto konkrétne bunkové línie, ktoré samozrejme nevznikli zázrakom, ale práve vďaka zámeru ľudí, ktorí na ich výrobu potrebovali bunky z potrateného ľudského tela.

Podľa tejto výzvy preto nemôžeme povedať, že sa tu jedná o veľmi vzdialený prípad, keď by bolo nejaké dieťa zabité pred päťdesiatimi rokmi, časť jeho buniek sa naklonovala a dnes by sa pracovalo len s týmito bunkami, ako tvrdí Anderson a spol. Ale, že to bol prvý krok k tomu, aby sa niečo také stalo bežnou praxou, ktorá sa navyše stále deje, čo v praxi znamená, že aj v dnešnej dobe čakajú za dverami operačnej miestnosti, v ktorej uskutočňujú potrat ľudia, ktorí bezprostredne po jeho vykonaní odoberajú týmto deťom bunky, ktoré ďalej používajú na rôzne „vedecké“ účely (i keď sa to nemuselo udiať práve pri výrobe vakcín proti koronavírusu). A napokon to, že vo vedeckom a lekárskom priemysle je použitie buniek HEK 293 značne rozšírené, nie je pre nich žiadnou poľahčujúcou okolnosťou, ale skôr dôkazom o „štruktúrach hriechu obklopujúcich potrat“.

Táto výzva je však zaujímavá aj tým, že ukazuje, aké nebezpečné by bolo aj pre samotných katolíkov, ak by rezignovali na snahu nepoužívať výrobky vytvorené za pomoci bunkových línií z potratených detí.

Signatári upozorňujú, že už teraz existuje mnoho katolíckych škôl, ktoré od svojich študentov vyžadujú potvrdenie o tom, že boli zaočkovaní vakcínami, ktoré sú podľa katolíckeho učenia morálne závadné. (Tu sa nemusí jednať len o vakcíny proti koronavírusu, očkovanie proti rubeole –ružienke – katolícka cirkev pripúšťa tiež len preto, lebo ani tu neexistuje morálne nezávadná vakcína). Problémy majú aj katolícki zdravotníci, ktorí vakcíny odmietajú prijať alebo poskytovať. A napokon, akceptácia bunkových línií z potratených detí nás doviedla aj k tomu, že viaceré firmy sa ňou hrdia, keďže ňou nahradili predchádzajúce pokusy na zvieratách. Výsledkom je, že sa väčšie úsilie vynakladá na boj proti týraniu zvierat ako na boj proti používaniu bunkových línií z potratených detí, a tak sa praktika, ktorá bola na začiatku jasne neprijateľná, dnes považuje za humánnejšiu či menej problematickú alternatívu voči testom na zvieratách. Ako píšu samotní signatári, „tieto zlyhania nás nútia položiť si otázku, či predchádzajúce kapitulácie z dôvodu, že neexistujú alternatívy, boli správnym postupom“.

Tri poznámky na záver. Po prvé, stanovisko Georgea, Andersona a spol. sa venovalo len prvému argumentu amerických biskupov, teda spojitosťou medzi bunkovými líniami a potratom. Avšak biskupi (v nadväznosti napríklad na Dignitas personae) použili aj druhý argument, teda znecitlivenie voči zlu potratov, ktorý v istom zmysle rozvinula aj výzva Prebudiť svedomie. Debata, ktorá sa medzi ľuďmi o téme prístupu katolíkov k vakcínam proti koronavírusu deje, ukazuje, že druhý argument je nemenej dôležitý ako prvý, a ak chce niekto zaujať kritické stanovisko voči súčasnému učeniu cirkvi, mal by rovnakú dôležitosť venovať aj znecitliveniu voči zlu potratu.

Po druhé, Sputnik V, ktorého registrácia u nás sa v týchto dňoch uskutočňuje, je na tom podobne ako AstraZeneca a Johnson & Johnson. Bunkové línie HEK 293 boli použité pri jej vývoji, testoch aj výrobe.

Po tretie, je zaujímavé, že k tejto téme verejne nezaujali stanovisko žiadne iné biskupské konferencie či jednotliví biskupi mimo USA a Kanady.


Ďalšie články