Rezort dopravy odvolal v stredu celé predstavenstvo Letiska M. R. Štefánika a mení aj členov predstavenstva Železničnej spoločnosti Slovensko. Novým generálnym riaditeľom a predsedom predstavenstva bratislavského letiska sa stal Dušan Novota, šéfom železníc sa stal Peter Helexa.
Prečítať viacĎalšími členmi predstavenstva bratislavského letiska sú Juraj Vágner a Zdenka Roháľová. V stredu z funkcie predsedu predstavenstva a generálneho riaditeľa odvolaný Dušan Keketi, ktorý sa stal splnomocnencom vlády pre cestovný ruch a šport.
V predstavenstve končia aj ďalší členovia, Gabriel Domšitz, Denisa Kontárová a Jaroslav Víťazka. Štvrtá pozícia zostáva nateraz neobsadená. Všetci noví členovia predstavenstva sú vymenovaní do funkcií na šesť mesiacov, pričom ministerstvo dopravy čoskoro vyhlási na tieto pozície výberové konanie.
V ZSSK boli v stredu odvolaní z funkcií členov predstavenstva Karol Martinček a Ján Lukáč, ktorých nahradili Martin Bahurinský a Karol Henzély. Vo štvrtok skončil vo funkcii aj predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Roman Koreň, ktorého nahradí Peter Helexa. Aj v tomto prípade sú členovia predstavenstva vymenovaní do funkcií na šesť mesiacov a ministerstvo dopravy na ich miesta vyhlási výberové konania.
(sita)
Prečítať menej ⋮Český predseda Senátu Miloš Vystrčil a slovenský predseda Národnej rady Peter Pellegrini hovorili o ďalšej podpore Ukrajiny. Pellegrini potvrdil, že Slovensko už vyčerpalo možnosti darovania zbraňových systémov Ukrajine, jeho český náprotivok prijal „s potešením správu“, že Slovensko je pripravené podporovať Ukrajinu všetkými ostatnými spôsobmi.
Prečítať viacV Českej republike podľa Vystrčila platí dlhodobá koncepcia podpory Ukrajiny. Pre Česko je podľa neho zásadná obrana Ukrajiny v zmysle zachovania územnej celistvosti a nezávislosti, pretože ide aj o otázku českej bezpečnosti.
Šéf českého Senátu ocenil, že Pellegrini prišiel na prvú zahraničnú návštevu práve do Prahy. Potvrdil, že vo väčšine tém majú obe republiky rovnaké záujmy. „Sme pripravení navzájom ako parlamenty spolupracovať,“ dodal.
Témou stretnutia bola aj Vyšehradská štvorka a jej fungovanie. Pellegrini zdôraznil, že na parlamentnej úrovni majú naše krajiny spolupracovať v mnohých oblastiach a nemôže ísť len o spoluprácu vlád a exekutívnych orgánov. Predseda Národnej rady pozval vedenie Senátu na stretnutie vedení parlamentov do Bratislavy na jar budúceho roka.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Záujmom Maďarska je civilizovaná spolupráca medzi Východom a Západom. Uviedol to vo štvrtok šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó pred odletom na 30. ministerskú radu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.
Prečítať viac„Svet čelí mnohým vážnym bezpečnostným výzvam. Od konca studenej vojny zrejme globálna bezpečnostná situácia nebola nikdy horšia,“ napísal na svojom facebookovom profile maďarský minister a varoval pred opätovným vytváraním blokov.
„Civilizovaná spolupráca je založená na dialógu a dialóg si vyžaduje komunikačné kanály. Ak ich zatvoríme, zničíme možnosť mierového spolužitia. Preto má veľký význam dnešné zasadnutie ministerskej rady OBSE, ktoré sa uskutoční v Skopje, na ktorom sa zúčastnia americkí aj ruskí kolegovia. Bolo by dobré, keby sa spolu v budúcnosti rozprávali častejšie, pretože by to prinieslo nádej na pokojnejšiu budúcnosť,“ dodal Szijjártó.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Štátny tajomník rezortu diplomacie Rastislav Chovanec prijal v stredu veľvyslankyňu Španielskeho kráľovstva Loreu Arribalzaga Ceballosovú. Rokovali predovšetkým o ekonomickej dimenzii zahraničnej politiky, pričom ocenili úroveň hospodárskej spolupráce.
Prečítať viac„Spolupráca medzi Španielskom a Slovenskom má značný potenciál rozvoja. Veľmi ma teší, že existuje záujem o jej ďalšie zintenzívnenie na politickej úrovni, v sektoriálnych politikách, ako aj v agende ekonomickej diplomacie. Španielsko je naším 12. najvýznamnejším obchodným partnerom, s ktorým dlhodobo udržiavame aktívne obchodné saldo. Teší ma tiež, že počet slovenských firiem investujúcich v Španielsku rastie,“ pripomenul štátny tajomník.
Rastislav Chovanec vyzdvihol spoluprácu v sektore automobilového priemyslu, infraštruktúry, energetiky a obrany a upozornil na možnosti jej ďalšieho rozvoja v oblasti smart-cities a inovácií. Veľvyslankyňa Ceballosová ocenila aktivity rezortu v oblasti ekonomickej diplomacie, akými sú Inovačné dni, ktoré podporujú expanziu slovenských inovácií do zahraničia.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Mimoriadny výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie sa uskutoční v utorok. Opozícia očakáva od šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu objasnenie avizovaných zámerov v rezorte, ako je prehodnotenie celoročnej ochrany vlka dravého na Slovensku.
Prečítať viacOkrem toho by mal Taraba vysvetliť aj úmysel zrušiť Národný park Malá Fatra a nahradiť ho prírodným parkom, ktorý komunikoval štátny tajomník Filip Kuffa na podujatí Dni zeleného lesa neštátnych vlastníkov v obci Belá pri Žiline.
Pod zvolanie mimoriadneho výboru sa podpísala podpredsedníčka výboru Tamara Stohlová, poslanec parlamentu Michal Sabo (obaja PS), Marián Čaučík (KDH), Rastislav Krátky (hnutie Slovensko, Za ľudí, KÚ) a Alojz Hlina (SaS). Na výbor pozvali aj europoslanca Michala Wiezika, ktorý je spoluiniciátorom výzvy www.nestrielajtevlky.sk.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Vyšetrovateľ NAKA Milan Sabota, ktorého postavil mimo služby Matúš Šutaj Eštok, sa môže v piatok vrátiť do práce. Rozhodol o tom Mestský súd Bratislava IV. V prípade šiestich odstavených čurillovcov doteraz súd v troch prípadoch vyhovel a v ďalších dvoch nie.
Prečítať viacOstáva ešte jedno rozhodnutie, ktorého lehota uplynie dnes. Neodkladné opatrenia už vydal súd v prípade odvolaného policajného viceprezident Branka Kišša a vyšetrovateľa NAKA Štefana Mašina.
V prípade Jána Čurillu, Pavla Ďurku a Roberta Magulu sa tak nestalo, ale všetci sa odvolali.
(denník n)
Prečítať menej ⋮Študentský LGBT spolok Light, ktorý pôsobí na Univerzite Komenského, zorganizoval v stredu protest na podporu Palestíny. Na organizácii zhromaždenia sa podieľala aj iniciatíva Povstanie pokračuje a Iniciatíva za spravodlivý mier na Blízkom východe.
Prečítať viac„Neznesiteľná ľahkosť, s akou EÚ a vlády väčšiny jej členských štátov vrátane našej akceptujú alebo dokonca podporujú túto vojnu Izraela proti okupovanej palestínskej populácii pod sloganom sebaobrany, je neakceptovateľná,“ napísali organizátori podujatia na sociálnej sieti. Ide podľa nich o neospravedlniteľný „plán na masové vyhladovanie, etnické čistky či genocídu“.
„Žiadame okamžité prímerie, oslobodenie unesených ľudí z Izraela aj palestínskych politických väzňov a väzenkýň v izraelských väzniciach, ukončenie blokády Pásma Gazy, ukončenie vojenskej okupácie Palestíny a ukončenie izraelského režimu apartheidu,“ vyhlásili organizátori.
Napriek výlučnému príklonu k palestínskej strane konfliktu žiadajú „uzavretie spravodlivého mieru, ktorý zaručí uplatňovanie rovných práv pre všetky a všetkých“.
Protestné zhromaždenie sa konalo v stredu podvečer na Námestí SNP v Bratislave pri príležitosti Medzinárodného dňa solidarity s palestínskym ľudom. Odtiaľ sa mali demonštranti po príhovoroch presunúť pred Prezidentský palác na Hodžovom námestí a pred Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku na ulici Palisády.
(facebook)
Prečítať menej ⋮Česká republika a Slovensko by mohli spolupracovať v oblasti energetiky v rámci projektu zdieľania rezervných kapacít. Mohlo by to priniesť stabilnejšie a nižšie ceny energií, zhodli sa predseda Senátu Parlamentu Českej republiky Miloš Vystrčil a slovenský predseda parlamentu Peter Pellegrini.
Prečítať viacPellegrini ocenil, že Vystrčil intenzívne hovorí o spolupráci v oblasti energetiky. „Prichádza aj s konceptom snahy ušetriť zdroje v rámci distribúcie a hovorí o projekte možnej budúcej forme zdieľania si rezervných kapacít, ktoré sú značne drahé na vyrovnávanie jednotlivých sietí na Slovensku a v Čechách,“ skonštatoval na spoločnej tlačovej konferencii Pellegrini. Tým by sa mohli znížiť poplatky a docieliť nižšie a stabilnejšie ceny energií.
Na pôde parlamentov by sa mohla od budúceho roka začať diskusia o špeciálnej legislatíve v tejto oblasti.
Pellegrini hovoril s Vystrčilom aj o potrebe predĺženia výnimky pre ropné produkty, ktoré ešte Slovnaft vyrába sčasti z ruskej ropy. „V prípade, že by táto výnimka nebola udelená, mohlo by dôjsť k destabilizácii dodávok ropných produktov a pohonných látok nielen v Čechách, ale aj v celom regióne,“ priblížil Pellegrini s tým, že Slovnaft už investoval do zmeny technológie na spracovanie iného typu ropy, ale na celkový prechod potrebuje ešte čas. „Preto je pre nás predĺženie výnimky kľúčové,“ povedal.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Predstavitelia EÚ, Ukrajiny aj Putin vyzdvihli prínos Kissingera, ktorý zomrel v stredu 29. novembra vo veku 100 rokov. U bývalého amerického ministra zahraničných vecí (1973-1977) ocenili jeho vplyv a diplomatické schopnosti, ktorými prispel ku globálnej bezpečnosti.
Prečítať viacPredseda Európskej rady Charles Michel pripomenul, že mal česť niekoľkokrát sa s Kissingerom stretnúť. „Láskavý človek s brilantnou mysľou, ktorý viac než jedno storočie formoval osudy niektorých s najvýznamnejších udalostí 20. storočia,“ uviedol Michel na sociálnej sieti X.
Podľa predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej Kissingerova stratégia a vynikajúce diplomatické schopnosti formovali svetovú politiku v 20. storočí. „Jeho vplyv a odkaz pretrvá a bude sa šíriť aj v 21. storočí.“
„Meno (Henryho) Kissingera je neoddeliteľne spojené s jeho pragmatickou zahraničnou politikou, ktorá vo svojom období vydláždila cestu k détente (uvoľneniu) medzinárodného napätia a umožnila dosiahnutie najdôležitejších sovietsko-amerických dohôd, ktoré prispeli k posilneniu globálnej bezpečnosti,“ uviedol ruský prezident Vladimir Putin.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba uviedol, že Kissinger zanechal trvácny vplyv v medzinárodnej politike. „Storočie Henryho Kissingera nebolo jednoduché, jeho náročné úlohy však vyhovovali jeho ohromnej a zvedavej mysli,“ napísal Kuleba v angličtine. „Zmenil jeho tempo a aj tvár diplomacie,“ dodal.
(tasr)
Polícia preveruje streľbu v súvislosti so samovraždou 15-ročného Romana, ktorú má na svedomí mladíkova mama. Na ulici v Parchovanoch, kde bývajú Romanovi rodičia, pred domom jednej z jeho spolužiačok, zaistili policajti vystrelené nábojnice.
Prečítať viacPodľa medializovaných informácií mama nebohého tínedžera strieľala z plynovej pištole práve pred domom žiačky, ktorá v osudný deň povzbudzovala jej syna, aby skočil zo strechy školy.
„V nedeľu po pohrebe nášho syna, keď už odišli aj hostia, tak som rozmýšľala, že som si práve pochovala jediného syna. Ja nie som žiaden kriminálnik ani nič také, ani by som nikomu neublížila. Ale bohužiaľ, urobila som strašnú hlúposť. A keďže už bola polnoc, všade ticho a vo mne ten smútok a tlak a to všetko – vzala som tú zbraň a postavila som sa pred ich dom,“ opísala svoj čin a pohnútky, ktoré k nemu viedli.
„Nechcela som nikomu ublížiť, len do vzduchu som vystrelila, ani neviem koľko nábojov tam bolo. Nepekné slová som zakričala. Je to zbraň, ale je to plynová pištoľ so zatavenou hlavňou,“ pokračovala Iveta Michalíková.
K tragédii došlo 20. novembra v Parchovanoch. Roman skočil zo strechy základnej školy. Záchranári ho previezli do nemocnice, kde neskôr zomrel. Jeho rodičia tvrdia, že bol dlhodobo obeťou šikanovania.
Rodičia žiadajú potrestanie šikanujúcich aj odstúpenie riaditeľa školy za dlhodobo prehliadané a neriešené šikanovanie. Prípad vyšetruje polícia.
(joj)
Prečítať menej ⋮Zákazníci počas potravinovej zbierky odovzdali trvanlivé potraviny, hygienické potreby, balíčky a peňažné kupóny v hodnote takmer 190-tisíc eur. Reťazec Tesco, ktorý zbierku organizoval, prispeje finančnou sumou vo výške 20 percent všetkých vyzbieraných darov, čo predstavuje takmer 38-tisíc eur.
Prečítať viacTesco ďalej informovalo, že online zbierka prostredníctvom služby Tesco Online nákupy potrvá do konca decembra.
Riaditeľka komunikácie Tesca na Slovensku Katarína Pšenáková informovala, že za tri dni sa do potravinovej zbierky zapojili tisícky zákazníkov a darovali takmer 76 ton potravín, potravinových balíčkov, hygienických potrieb, online nákupov či kupónov, ktoré sú tohtoročnou novinkou.
(sita)
Prečítať menej ⋮Robert Fico avizuje mimoriadnu schôdzu o plytvaní štátnych peňazí na výstave EXPO v Dubaji. Od lídra strany SaS Richarda Sulíka chce premiér žiadať náhradu vzniknutej škody.
Prečítať viac„Doručili sme do Národnej rady návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze, na ktorej budeme rokovať o hýrení pána Sulíka, jeho dcérky a spol. v Dubaji a kde ho požiadame, aby vzniknutú škodu nahradil. Ak má peniaze na ranč v Austrálii, určite, okrem iných škôd, nájde peniaze aj na 100-tisíc poldecákov, ktoré v Dubaji doslova vychľastali,“ povedal Fico vo videu, ktoré zverejnil na sociálnej sieti.
Dodal, že celý príbeh okolo Dubaja je o to vážnejší, „že nepriateľské médiá sa nám chechcú.“
Podľa Najvyššieho kontrolného úradu bolo 634-tisíc eur zo štátneho rozpočtu použitých nehospodárne, pričom vyše 400-tisíc eur súvisiacich s reštauráciou Take Away v dubajskom Slovenskom pavilóne je predmetom súdnych sporov.
Výstava EXPO Dubaj 2020 sa konala od októbra 2021 do marca 2022. Celkové náklady zo štátneho rozpočtu dosiahli takmer 11 miliónov eur. Prezentáciu Slovenska zastrešoval rezort hospodárstva, na ktorého čele stál v tom čase Sulík.
(sita)
Prečítať menej ⋮Kirgizsko môže mať novú vlajku. Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona, ktorý ju mierne zmení. Podľa autorov návrhu sú zmeny dôležité a potrebné. Iniciatívu podporil aj prezident Sadyr Japarov, podľa ktorého bude Kirgizsko „vyspelou a nezávislou krajinou ako lúče na vlajke“.
Prečítať viacNa vlajke sa má zmeniť tvar slnečných lúčov tak, aby slnko nepripomínalo slnečnicu, t.j. zmeniť vlnitý tvar lúčov na rovný. Navrhovatelia chcú navyše pridať štvrtú vetvu do tunduku, ktorý je vyobrazený v strede vlajky, pretože štyri prúty v tunduku boli v jurtách bohatých Kirgizov, tri v chudobných.
Proti iniciatíve sa postavilo niekoľko poslancov, ktorí iniciatívu považujú za prepisovanie histórie a myslia si, že o podobných otázkach by mali rozhodovať občania v referende. Niektorí nový dizajn vlajky prirovnali k obojku pre psa. Na sociálnych sieťach sa šíria aj hashtagy na podporu starej vlajky.
(bbc)
Sestra vodcu KĽDR Kim Čong-una odmietla medzinárodné odsúdenie nedávneho vypustenia špionážnej družice ako „absurdné“ a vyhlásila, že jej krajina sa nikdy nevzdá svojho vesmírneho programu.
Prečítať viacKim Jo-džong sa vyjadrila po tom, ako Bezpečnostná rada OSN (BR OSN) v pondelok zvolala zasadnutie, na ktorom sa diskutovalo o štarte severokórejskej špionážnej družice 21. novembra. Vysoko postavený predstaviteľ OSN počas zasadnutia povedal Bezpečnostnej rade, že rezolúcie tohto medzinárodného orgánu „výslovne zakazujú“ Pchjongjangu používanie technológie balistických rakiet.
„Je mi ľúto, že sa BR OSN mení na pôdu bezprávia, kde sa bezohľadne porušuje suverenita nezávislých štátov,“ uviedla Kim Jo-džong. Kritiku družicového projektu označila za „falošné“ argumenty, ktoré popierajú „zvrchované práva Kórejskej ľudovodemokratickej republiky“. Krajina bude „naďalej uplatňovať svoje zvrchované práva bez toho, aby bola v budúcnosti obmedzovaná“, uviedla Kim Jo-džong.
Podľa Južnej Kórey dostala KĽDR technickú pomoc od Moskvy výmenou za dodávky zbraní pre vojnu s Ukrajinou. Po vypustení družice tiež pozastavila platnosť vojenskej dohody s KĽDR z roku 2018. Soul avizoval, že obnoví prieskumné lety v okolí demilitarizovanej zóny, ktorá rozdeľuje Kórejský polostrov.
(tasr, afp)
Prečítať menej ⋮Vláda chce od nového roka zrušiť fond vzájomnej pomoci zriadený počas pandémie. Zostatok financií sa má presunúť do štátneho rozpočtu.
Prečítať viacZostatok z fondu ku koncu roka 2023 sa má stať príjmom štátneho rozpočtu. Aktuálne je na transparentnom účte vyše 37-tisíc eur.
Novelu, ktorá obsahuje aj návrh na zrušenie účtu, navrhol kabinet prerokovať parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní.
Fond vzájomnej pomoci pôvodne zriadila vláda na zmiernenie dôsledkov koronakrízy. Po vypuknutí vojny na Ukrajine rozšíril svoj účel na pomoc východným susedom. Prispievala doň aj verejnosť.
Úrad vlády ešte v marci 2022 informoval, že o finančnú pomoc z fondu môžu žiadať samosprávy, občianske združenia, nadácie, neziskové organizácie či cirkvi a náboženské spoločnosti.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Výplaty učiteliek v materských školách a ich prevádzku by mal od roku 2025 financovať štát priamo z rozpočtu. Doposiaľ mali ich financovanie na starosti samosprávy. Tie sa obávajú, že po zmene prídu o peniaze.
Prečítať viacMestá a obce platia mzdy a prevádzku škôlok z podielových daní. Z nich musia aspoň 40 percent dať do školstva.
Po novom by mal gro nákladov prebrať štát. Škôlky by mali dostávať peniaze podľa počtu detí, z toho budú platiť mzdy učiteliek aj náklady na prevádzku. Takýto systém dnes funguje v základných a stredných školách.
Samosprávy sa obávajú, že ak im štát zoberie povinnosť platiť, zoberie im aj peniaze z podielových daní. Mohli by tak prísť o pol miliardy eur.
Pokiaľ však štát začne posielať peniaze škôlkam, musí zmeniť zákony a dohodnúť sa s obcami.
Úprava financovia škôlok vyplýva zo záväzku v pláne obnovy.
(tvnoviny)
Prečítať menej ⋮Na niektorých úsekoch ciest sa nachádza zľadovatený sneh. Ide o cesty tretej triedy v obvode Kokava nad Rimavicou a horský priechod Zbojská na ceste I/72. Všetky sledované diaľničné úseky a rýchlostné cesty na území Slovenska sú zjazdné.
Prečítať viacNa rýchlostnej ceste R3 v úseku Sedliacka Dubová – Široká je miestami kašovitý sneh. Zjazdné sú tiež cesty prvej, druhej a tretej triedy. Povrch vozoviek je suchý až vlhký, miestami mokrý. V hornatých častiach Žilinského, Banskobystrického, Prešovského a Košického kraja sa na cestách vyskytuje vrstva čerstvého, kašovitého alebo utlačeného snehu.
Aj horské priechody na Slovensku sú zjazdné. Povrch vozoviek je prevažne vlhký až mokrý, ojedinele suchý. Na horských priechodoch Dobšiná, Štós, Chorepa, Herlianske Sedlo, Vernár, Vrchslatina, Súľová, Huty, Makov, Príslop, Oravská Lesná, Besník, Donovaly, Šturec, Grajnár, Čertovica a Podspád sa nachádza čerstvý, kašovitý alebo utlačený sneh.
(ssc,tasr)
Prečítať menej ⋮Európska únia poskytne Slovinsku po letných záplavách zálohovú platbu vo výške 100 miliónov eur v rámci Fondu solidarity Európskej únie, aby sa znížilo finančné bremeno úsilia Ľubľany o obnovu po škodách.
Prečítať viacAko referuje oficiálny web výkonného orgánu Európskej únie, zálohová platba nasleduje po žiadosti o podporu z Fondu solidarity Európskej únie (FSEÚ), ktorú Slovinsko predložilo 20. októbra.
Záverečná platba, ktorá bude závisieť od posúdenia žiadosti Slovinska o podporu z FSEÚ a rozpočtovej dostupnosti zo strany Komisie, bude nasledovať v roku 2024.
Slovinské úrady označili povodne za najhoršiu katastrofu tohto druhu v novodobej histórii krajiny. Tá postihla takmer dve tretiny krajiny. Poškodená bola kľúčová infraštruktúra, ako sú cesty a dodávky energie, pričom boli zničené stovky domov a budov.
Bezprostredne po povodniach Komisia prejavila solidaritu so Slovinskom a ponúkla pomoc prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany EÚ, ktorý okrem iného zahŕňal vrtuľníky, nákladné autá a rýpadlá. Odvtedy Komisia zmobilizovala aj 8,6 milióna eur prostredníctvom poľnohospodárskej rezervy na podporu poľnohospodárov v Slovinsku, ktorých živobytie bolo povodňami najviac zasiahnuté.
(sita)
Prečítať menej ⋮Turecko oznámilo Švédsku, že v priebehu niekoľkých týždňov ratifikuje vstup Štokholmu do NATO. Uviedol to švédsky minister zahraničných vecí Tobias Billström. Turecko však poprelo, že by poskytlo časový plán ratifikácie.
Prečítať viac„Na bilaterálnom stretnutí s kolegom, (tureckým) ministrom zahraničných vecí, som dostal odpoveď, že očakáva ratifikáciu v priebehu niekoľkých týždňov,“ vyhlásil Billström. Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan dlho odďaľoval ratifikáciu švédskeho členstva v NATO a obvinil Štokholm, že je príliš mäkký voči kurdským militantom a iným skupinám, ktoré považuje za bezpečnostné hrozby.
Švédsko sa spolu s Fínskom vzdali desaťročia trvajúcej neutrality a vlani po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu požiadali o vstup do NATO. Zatiaľ čo Fínsko sa v apríli stalo 31. členskou krajinou aliancie, Švédsko na svoje členstvo ešte len čaká. Maďarsko a Turecko sú jediné členské štáty NATO, ktoré neratifikovali jeho prístupové protokoly. Na prijatie nového člena treba ratifikáciu všetkých existujúcich členov aliancie.
(sita)
Prečítať menej ⋮Vo štvrtok bude prevažne zamračené počasie, s teplotami do 2 stupňov Celzia. Vo viacerých okresoch najmä na strednom Slovensku treba počítať so snežením aj poľadovicou.
Prečítať viacVýstraha pred snežením platí pre Banskobystrický kraj, viaceré okresy Košického a Prešovského kraja a okres Levice do 21.00 h. Napadnúť môže asi desať centimetrov snehu. Predpokladaná výška nového snehu je v danej ročnej dobe a oblastiach bežná, ale môže spôsobiť škody menšieho rozsahu.
Vo štvrtok platia aj výstrahy pred poľadovicou. Tá sa môže vyskytnúť v Bratislavskom, Nitrianskom, Trnavskom kraji a na niektorých územiach v Košickom, Trenčianskom a Banskobystrickom kraji.
Na juhozápade a Honte dážď so snehom alebo dážď. Na svojom webe o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ). Najvyššia denná teplota bude -3 až 2 stupne Celzia. Teplota na horách vo výške 1 500 metrov nad morom sa bude pohybovať okolo -5 stupňov Celzia.
(shmú, tasr,sita)
Prečítať menej ⋮Vatikán chce očividne schladiť vášne nemeckých synodalistov pred ďalšími rokovaniami. Vatikánsky „premiér“ kardinál Pietro Parolin adresoval v októbri generálnej tajomníčke nemeckých biskupov oficiálnu nótu, v ktorej spresňuje, že pri plánovaných rozhovoroch sa neráta s vyjednávaním v otázkach cirkevného učenia o homosexualite a kňazskej ordinácii žien.
Prečítať viac„Za rozhorčených nemeckých katolíkov na nótu reagoval teológ Wunibald Müller, podľa ktorého sa ‚katolíci viac nenechajú poúčať Rímom, o čom smú diskutovať a čo sa musí v cirkvi zmeniť, aby sa pre nich opäť stala miestom, kde môžu presvedčivo žiť spoločne svoju vieru‘. Podľa teológa sa vraj definitívne skončili časy, keď Rím nejakým listom mohol kohokoľvek zastrašiť.“
Viac o nóte, ktorú kardinál Parolin adresoval nemeckým delegátom, sa dočítate v článku Rastislava Čižika.
Prečítať menej ⋮Streľba v Jeruzaleme si vyžiadala jednu obeť a osem zranených. Útočníci strieľali na ľudí na autobusovej zastávke, priblížila polícia.
Prečítať viacPodľa záchrannej služby zahynula 24-ročná žena. Päť vážnejšie zranených pacientov previezli do nemocnice Shaare Zedek a troch ďalších previezli do Hadassah Ein Kerem, uvádzajú nemocnice.
Polícia oznámila, že dvaja útočníci boli na mieste „neutralizovaní“.
Na mieste streľby, ku ktorej došlo počas rannej dopravnej špičky na okraji mesta, zasahovalo veľké množstvo sanitiek a policajtov.
(times of israel, tasr)
Prečítať menej ⋮Slafkovský prispel v NHL asistenciou k víťazstvu Montrealu na ľade Columbusu 4:2.
Prečítať viacKrídelník Canadiens odohral 15:16 min a na bránku domácich vyslal dve strely.
Montreal v prvej tretine dvakrát prehrával, no vždy dokázal odpovedať. Slafkovský sa v 34. minúte podieľal na vyrovnávajúcom góle na 2:2, ktorého autorom bol Cole Caufield. O triumfe Habs rozhodol v 58. minúte Joel Armia.
Washington v zostave s obrancom Martinom Fehérvárym viedol po druhej tretine na ľade Los Angeles Kings 2:1. New York Rangers zvíťazili nad Detroitom 3:2 vďaka gólu Jimmyho Veseva z 56. minúty. Hostí dlho držal v hre o body brankár Ville Husso, ktorý vykryl 38 striel.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Prezidentka Taiwanu tvrdí, že Čína neplánuje inváziu, pretože má dosť vlastných problémov v ekonomickom a politickom sektore.
Prečítať viac„Myslím si, že čínski lídri čelia v súčasnosti mnohým výzvam vnútri krajiny… Pravdepodobne teraz nemajú čas zvažovať veľkú inváziu na Taiwan,“ uviedla taiwanská prezidentka Cchaj Jing-wen. Medzinárodné spoločenstvo dalo podľa nej Číne zároveň dostatočne najavo, že vojna neprichádza do úvahy.
Upozornila, že Peking sa snaží ovplyvniť januárové prezidentské voľby na Taiwane, na čo využíva napríklad vojenské hrozby a ekonomický nátlak. Cchaj už v týchto voľbách nekandiduje, pretože už dosiahla limit dvoch po sebe nasledujúcich funkčných období.
Pevninská Čína považuje Taiwan (jeho oficiálny názov je Čínska republika) za súčasť svojho územia napriek tomu, že má od roku 1949 nezávislú vládu.
Komunistická vláda v Pekingu prisľúbila, že jedného dňa získa nad Taiwanom úplnú administratívnu moc, pričom na dosiahnutie tohto cieľa nevylúčila ani použitie sily. Čínsky prezident Si Ťin-pching na novembrovom stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bideon povedal, že zjednotenie Taiwanu s Čínou sa „nedá zastaviť“. Spojené štáty však poskytujú Taiwanu zbrane na obranu, čo je jedným z dôvodov zhoršenia vzťahov s Pekingom.
(tasr)
Prečítať menej ⋮V Rusku odsúdeného Američana Paula Whelana za špionáž, fyzicky napadol spoluväzeň. Incident sa odohral vo väznici IK-17 s maximálnym stupňom stráženia.
Prečítať viacAko vo svojej s odvolaním sa na regionálne oddelenie federálnej väzenskej služby (FSIN) informovala agentúra Reuters, medzi Whelanom a ďalším väzňom došlo k hádke, počas ktorej americký občan dostal úder do tváre.
Agentúrny zdroj oboznámený so situáciou doplnil, že Whelana udrel odsúdený pôvodom z Turecka. Príčinou ostrej výmeny názorov boli rozdielne politické názory.
Konflikt medzi väzňami ukončil zásah dozorcov FSIN. Oboch väzňov následne poslali na lekárske vyšetrenie, pri ktorom u Whelana zistili podliatinu pod okom.
Podľa brata amerického väzňa Davida Whelana k incidentu došlo 28. novembra v krajčírskej dielni väznice IK-17, do ktorej dozorcovia obvykle ani nevstupujú. Whelana udrel do tváre nový spoluväzeň a rozbil mu okuliare, uviedla rodina amerického väzňa.
„Paul je terčom, pretože je Američan a protiamerické nálady sú medzi ostatnými väzňami bežné,“ objasnil David Whelan. „Paul hovorí, že verí, že väzenské orgány berú útok vážne,“ doplnil.
Paul Whelan je občanom USA, Írska, Kanady a Spojeného kráľovstva. V júni 2020 ho moskovský mestský súd odsúdil na 16 rokov odňatia slobody vo väzení s maximálnym stupňom stráženia, pričom ho uznal vinným zo špionáže. Whelan vinu nepriznal, no proti rozsudku sa neodvolal v nádeji, že ho vymenia za ruských občanov Viktora Buta a Konstantina Jarošenka, ktorí boli vtedy v americkom väzení.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Český expremiér Andrej Babiš začal v snemovni slovnú potýčku po tom, čo koaliční poslanci schválili štátny rozpočet na budúci rok s deficitom 252 miliárd korún.
Prečítať viacBývalý premiér Andrej Babiš označil ministra financií Zbyněka Stanjuru a premiéra Petra Fialu za klamárov číslo jeden. Stalo sa tak po tom, čo vláda schválila rozpočet.
„Pán minister financií klame ako premiér Fiala. To už je jednotka klamstva. A vy ste nám tu mohli rozprávať ako elektrotechnik o tom, ako sa tuneluje rozpočet Opavy cez vašu manželku,“ smeroval Babiš slovné urážky najmä ministrovi Stanjurovi, na čo začali koaliční poslanci na Babiša pokrikovať z lavíc. To expremiéra nezastavilo, aby prišiel k rečníckemu pultu aj po druhýkrát.
„Ja by som sa chcel vyjadriť, pretože pán Stanjura ma tu chcel fyzicky napadnúť asi vonku,“ povedal Babiš na margo toho, že na neho mal minister financií siahnuť, keď si s ním chcel vykomunikovať vyjadrenia o svojej manželke.
„Ja som citoval samozrejme médiá za jeho pôsobenie v Opave. A pokiaľ samozrejme sa ho to dotklo a nie je pravda, že tam robil kšefty v Opave cez firmu, kde bola jeho manželka, tak sa ospravedlňujem,“ vyjadril sa nakoniec Babiš o svojich vyjadreniach, ktorý zároveň doplnil, že jeho rodinu urážajú už desať rokov.
„Zneužili ste môjho syna, útočili ste, objednané trestné stíhanie a tak ďalej. Takže buďte radi, že som sa ospravedlnil,“ dodal expremiér.
(echo24)
Prečítať menej ⋮Katar potvrdil predĺženie prímerie medzi Izraelom a Hamasom do piatka, informoval o tom hovorca katarského ministerstva zahraničných vecí Madžíd Ansárí.
Prečítať viac„Palestínska a izraelská strana dosiahli dohodu o predĺžení humanitárneho prímeria v Pásme Gazy o ďalší deň, a to za rovnakých podmienok“, aké platili doteraz, spresnil v oficiálnom vyhlásení Ansárí, ktorého krajina sprostredkúva kontakt medzi bojujúcimi stranami.
Izrael a Hamas v noci na štvrtok prostredníctvom sprostredkovateľov pokračovali v rokovaniach o prepustení ďalšej skupiny izraelských rukojemníkov, ktorá by sa mohla dostať na slobodu vo štvrtok, čo by súčasne znamenalo predĺženie dohody o prímerí.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Ruské ministerstvo vnútra chce, aby všetci cudzinci pri vstupe do krajiny potvrdzovali svoju lojalitu voči Moskve svojím podpisom. „Dohoda o lojalite“, ako by sa mala volať, by nezahŕňala len zákaz kritiky ruských úradov, ale aj ďalšie obmedzenia s cieľom chrániť národné záujmy Ruskej federácie.
Prečítať viacCudzinci v Rusku by mali mať na základe spomínanej dohody napríklad explicitne zakázané nielen brániť činnosti orgánov verejnej moci Ruska, ale taktiež by nemali „žiadnym spôsobom diskreditovať zahraničnú a domácu štátnu politiku Ruské federácie, verejné orgány a ich úradníkov“, informovala o tom tlačová agentúra TASS.
Prisťahovalci by sa podpisom dohody taktiež zaviazali k nepopieraniu ruských rodinných hodnôt a k tomu, aby nedeformovali históriu o prínose sovietskych ľudí k víťazstvu nad fašizmom. Okrem toho by dohoda pravdepodobne zahŕňala pripomienky k historickej udalosti druhej svetovej vojny.
Ľudia z iných krajín by tiež nemali prejavovať neúctu k rozmanitosti regionálnych a etnokultúrnych spôsobov života ruského obyvateľstva a zneužívať práva na informácie.
Ruské ministerstvo vnútra uvažovalo o tomto návrhu už v roku 2021.
(tass)
Prečítať menej ⋮Pellegrini odcestoval na oficiálnu návštevu Českej republiky. V Prahe sa stretne so všetkými najvyšším ústavnými činiteľmi.
Prečítať viacNávštevu začne šéf slovenského parlamentu v hornej komore českého parlamentu, kde ho prijme predseda Senátu Miloš Vystrčil. Následne ho prijme aj predsedníčka dolnej komory parlamentu – Poslaneckej snemovne – Markéta Pekarová Adamová.
Po kladení vencov na Národnom pamätníku na Vítkove sa predseda Národnej rady SR presunie na stretnutie s českým premiérom Petrom Fialom. Na Pražskom hrade ho prijme prezident ČR Petr Pavel. Návštevu by mal predseda NR SR ukončiť položením kytice k pamätnej tabuli Alexandra Dubčeka.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Exprezident Bush vzdal hold zosnulému šéfovi diplomacie USA Kissingerovi. Spojené štáty americké stratili podľa Busha smrťou Henryho Kissingera jeden zo svojich „najspoľahlivejších a najvýraznejších hlasov“ v oblasti zahraničnej politiky.
Prečítať viacVo svojej reakcii na úmrtie 100-ročného exministra Bush poukázal na to, že Kissinger ešte ako malý chlapec zo židovskej rodiny utiekol z Nemecka pred nacistami a potom s nimi bojoval v armáde Spojených štátov.
Vzostup Kissingera ako nemeckého utečenca na vrcholné posty v americkej diplomacii je svedectvom o veľkosti jeho osobnosti, ale aj o veľkosti Ameriky, doplnil Bush.
Japonský premiér Fumio Kišida vo štvrtok vyzdvihol „významný prínos“ zosnulého Henryho Kissingera k „regionálnemu mieru a stabilite, vrátane normalizácie diplomatických vzťahov medzi USA a Čínou“.
Aj podľa čínskeho veľvyslanca Sie Fenga v USA Kissinger svojho času zohral ústrednú úlohu pri vytváraní vzťahov medzi Pekingom a Washingtonom.
„Je to obrovská strata pre naše krajiny aj pre svet,“ uviedol veľvyslanec Sie Feng v príspevku na sociálnej sieti X a dodal, že „história si bude pamätať, ako tento storočný muž prispel k čínsko-americkým vzťahom“.
(tasr)
Prímerie medzi Izraelom a Hamasom pokračuje, vyjednáva sa o rukojemníkoch zadržiavaných v Pásme Gazy.
Prečítať viacNecelé dve hodiny pred vypršaním prímeria – vo štvrtok o 07.00 h miestneho času – vojenské krídlo palestínskeho radikálneho hnutia Hamas oznámilo, že svoje jednotky uviedlo do stavu pohotovosti, uviedla britská stanica BBC.
Nemenovaný zástupca izraelských úradov v noci na štvrtok pre izraelskú televíznu stanicu povedal, že ak Hamas nezmení svoj návrh – prepustiť sedem žien a detí a odovzdať tri telá namiesto desiatich živých rukojemníkov -, Izrael v palestínskom Pásme Gazy obnoví svoje bojové operácie.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Izraelské jednotky smrteľne postrelili dve deti z Predjordánska vo veku 8 a 15 rokov. Uviedla palestínska oficiálna tlačová agentúra WAFA.
Prečítať viacWAFA vo svojom spravodajstve informovala, že „okupačné“ (izraelské) jednotky sa zmocnili tiel zabitých dospelých Palestínčanov, pričom jeden z nich bol identifikovaný ako
Muhammad Džamál Zubajdí.
Podľa izraelskej armády bol Zubajdí operatívcom organizácie Islamský džihád a jedným z vplyvných militantov v utečeneckom tábore Džanín. Bol údajne zapojený „do rozsiahlej teroristickej činnosti“ a útokov s použitím strelných zbraní.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Pri požiari ubytovne v Kazachstane prišlo o život najmenej 13 ľudí. Požiar vypukol vo štvrtok pred východom slnka v najväčšom kazašskom meste Alma-Ata.
Prečítať viac„Pri obhliadke a likvidácii požiaru bolo objavených 13 mŕtvych, ich totožnosť sa zisťuje,“ uvádza sa vo vyhlásení úradov. Predpokladanou príčinou smrti je otrava oxidom uhoľnatým.
Požiar v budove v centre mesta bol nahlásený krátko po 05.30 h miestneho času. Hasiči dorazili o sedem minút. V čase požiaru, ktorý vypukol na prízemí trojposchodovej budovy, sa v ubytovni zdržiavalo 72 ľudí, z ktorých 59 sa evakuovalo do bezpečia. Požiar, ktorého príčina sa vyšetruje, bol zlikvidovaný o 06.22 h.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Izrael v OSN odmietol výzvy na trvalé prímerie, o predĺžení súčasného sa rokuje.
Prečítať viac„Každý, kto podporuje prímerie, v podstate podporuje Hamas a pokračovanie vlády teroru v Gaze,“ vyhlásil izraelský veľvyslanec pri OSN Gilad Erdan.
„Nedá sa žiadať prímerie a zároveň tvrdiť, že sa hľadá riešenie konfliktu,“ poznamenal Erdan a dodal, že Hamas nie je partnerom pre spoľahlivý mier.
Argumentoval, že „Hamas verejne vyhlásil…, že 7. október (deň útoku Hamasu na Izrael) sa bude opakovať znova a znova, kým Izrael neprestane existovať“. „Ako brániť svojich občanov pred takouto jasnou hrozbou prímerím,“ pýtal sa Erdan na zasadnutí BR OSN.
Izraelský diplomat pokračoval, že k ukončeniu bojov môže dôjsť len vtedy, ak Hamas prepustí všetkých rukojemníkov a vydá všetkých aktérov útoku na Izrael zo 7. októbra.
Izrael a Hamas v noci na štvrtok prostredníctvom sprostredkovateľov pokračovali v rokovaniach o prepustení ďalšej skupiny izraelských rukojemníkov, ktorá by sa mohla dostať na slobodu vo štvrtok, čo by súčasne znamenalo predĺženie dohody o prímerí. Pôvodná dohoda o zastavení oaľby prestane platiť vo štvrtok o 07.00 h miestneho času.
Denník The Times of Israel (TOI) v noci na štvrtok informoval, že v Jeruzaleme zasadá vojnový kabinet, aby dosiahol dohodu o ďalších krokoch Izraela.
Televízia Kešet 12 uviedla, že sprostredkovatelia predložili zoznam izraelských rukojemníkov určených na výmenu za palestínskych väzňov, ktorý je pre Izrael neprijateľný. Izrael dal údajne jasne najavo, že zoznam musí byť upravený, aby prímerie mohlo byť znova predĺžené.
Zdroj z hnutia Hamas v stredu, niekoľko hodín pred vypršaním prímeria v bojoch s Izraelom, informoval, že palestínska strana nie je spokojná s izraelskými návrhmi na ďalšie predĺženie prímeria.
Zdroj pre AFP spresnil, že rozhovory sa zamerali na predĺženie prímeria o „dva alebo viac dní“, počas ktorých by dochádzalo k každodenným výmenám rukojemníkov za palestínskych väzňov. Pokračovali by aj dodávky humanitárnej pomoci do pásma Gazy.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Ohniská prípadov respiračných ochorení v Číne sú podľa čínskeho ministra zahraničných vecí pod kontrolou. Wang I to uviedol na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN venovanom konfliktu medzi Izraelom a Hamasom.
Prečítať viacSvetová zdravotnícka organizácia (WHO) minulý týždeň požiadala Čínu, aby poskytla podrobné informácie o náraste respiračných ochorení a ohniskách s vysokým výskytom zápalu pľúc u detí.
Predstaviteľ WHO však v pondelok uviedol, že nárast chorobnosti v Číne nie je taký veľký ako pred pandémiou vyvolanou ochorením COVID-19, a zopakoval, že v nedávnych prípadoch neboli nájdené žiadne nové alebo neobvyklé patogény.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Zomrel bývalý americký minister zahraničných vecí Henry Kissinger. Dožil sa veku 100 rokov.
Prečítať viacAgentúra Reuters s odvolaním sa na newyorskú konzultačnú spoločnosť Kissinger Associates doplnila, že Kissinger zomrel vo svojom dome v štáte Connecticut.
Kissingerovo pôsobenie na poste šéfa diplomacie v dvoch amerických administratívach – prezidentov Richarda Nixona a Geralda Forda – zanechalo v zahraničnej politike USA nezmazateľnú stopu, konštatoval Reuters.
Za spoluúčasť na diplomatických rokovaniach týkajúcich sa vojny vo Vietname získal v roku 1973 Nobelovu cenu za mier, ktorá však vzbudzovala mnohé kontroverzie, pretože Kissinger okrem iného rozhodoval aj o intenzívnom bombardovaní Severného Vietnamu, ktoré malo krajinu prinútiť k ukončeniu vojny.
V 70. rokoch sa Kissinger podieľal na mnohých epochálnych globálnych udalostiach: jeho úsilie viedlo k diplomatickému otvoreniu Číny, k prelomových americko-sovietskym rozhovorom o kontrole zbraní, rozšíreniu vzťahov medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi a parížskym mierovým dohodám so Severným Vietnamom.
Kissingerov vplyv ako hlavného architekta zahraničnej politiky USA vyprchal s Nixonovou rezignáciou v roku 1974. Napriek tomu ho za šéfa rezortu diplomacie povolal aj prezident Gerald Ford.
Vývoj na medzinárodnej politickej scéne Kissinger komentoval v podstate do konca svojho života a mnoho významných osobností – od politikov až po prezidentov – si k nemu chodievalo po rady.
Kissinger bol napríklad aj dobrým priateľom a radcom neúspešnej kandidátky na post prezidenta USA Hillary Clintonovej – napriek tomu, že ona je demokratka a on republikán.
Zatiaľ čo mnohí ľudia Kissingera oslavovali pre jeho brilantnosť a bohaté skúsenosti, iní ho označili za vojnového zločinca pre jeho podporu protikomunistickým diktatúram, najmä v Latinskej Amerike. V posledných rokoch boli jeho cesty ohraničené snahami iných krajín zatknúť ho alebo vypočuť pre zahraničnú politiku USA uplynulých období.
Henry Kissinger sa narodil v nemeckom Furthe 27. mája 1923 v židovskej rodine ako Heinz Alfred Kissinger. V roku 1938 emigroval so svojou rodinou do Spojených štátov. Tam už od 15 rokov pracoval v továrni a pri tom navštevoval večernú školu. Nakoniec sa stal doktorom filozofie a začal vyučovať na Harvardovej univerzite. V roku 1962 bol na tejto univerzite vymenovaný za profesora.
V roku 1973 sa stal ministrom zahraničných vecí USA a v tom istom roku mu bola udelená Nobelova cena za mier. Po zvolení Jimmyho Cartera opustil svoju vládnu funkciu.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Po Fínsku je pripravené uzavrieť hranicu s Ruskom aj Estónsko. Krajina to oznámila krátko po tom, čo sa k podobnému kroku odhodlalo aj Fínsko.
Prečítať viacEstónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že situácia na hranici Ruska s Fínskom, kde sa v uplynulých týždňoch zvýšil počet migrantov bez dokumentov, je „do očí bijúci hybridný útok podniknutý Ruskom“.
Z vyhlásenia rezortu estónskej diplomacie vyplýva, že podľa Tsahknu je Estónsko „pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom a brániť sa voči akýmkoľvek hybridným útokom“.
Bývalá sovietska republika Estónsko je v súčasnosti neochvejným podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii.
„Ide o ďalší dôkaz, že Rusko nebojuje len na Ukrajine; predstavuje hrozbu aj pre ostatné krajiny svojimi hybridnými útokmi,“ povedal ďalej Tsahkna v súvislosti so situáciou vo Fínsku. Jeho vyjadrenia odzneli na rokovaní pobaltských a severských ministrov v Bruseli. Vo vyhlásení estónskej vlády sa ďalej uvádza, že sa ministri na tejto schôdzke zhodli na pripravenosti pomôcť Fínsku, keď to bude nevyhnutné.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Šéf diplomacie USA opäť pricestoval do Izraela, stretne sa zrejme aj s prezidentom Abbásom. S izraelskými lídrami má prediskutovať možnosti predĺženia dočasného prímeria medzi Izraelom a Hamasom a zvýšenie objemu humanitárnej pomoci smerujúcej do Pásma Gazy.
Prečítať viacOčakáva sa, že americký minister zahraničných vecí Antony Blinken, ktorý podniká už svoju tretiu cestu do regiónu od útoku Hamasu na Izrael zo 7. októbra, navštívi aj okupovaný západný breh Jordánu, kde sa pravdepodobne stretne s palestínskym prezidentom Mahmúdom Abbásom.
Blinken v stredu po rokovaniach v Bruseli pred novinármi vyhlásil, že na rokovaniach na Blízkom východe chce vyvinúť úsilie, ktorého výsledkom bude predĺženie prímeria, prepustenie ďalších rukojemníkov a zvýšenie objemu humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy.
Prímerie, ktoré platí od minulého piatka, prinieslo do Pásma Gazy prvú prestávku po siedmich týždňov, počas ktorých Izrael toto územie intenzívne ostreľoval. Šlo o reakciu na prienik kománd ozbrojencov Hamasu na územie južného Izraela, kde zabili približne 1200 ľudí a zajali 240 rukojemníkov.
Zdravotnícke úrady v Gaze uviedli, že intenzívne bojové operácie izraelskej armády si v tejto husto osídlenej palestínskej enkláve doteraz vyžiadali životy viac ako 15-tisíc ľudí. Asi 40 percent obetí sú údajne deti.
(tasr)
Prečítať menej ⋮Izraelská armáda v Pásme Gazy smrteľne postrelila troch ozbrojených Palestínčanov, ktorí porušili dohodnuté prímerie a ohrozovali izraelských vojakov.
Prečítať viacNa severe pobrežnej palestínskej enklávy boli nájdení dvaja mŕtvi a jedna zranená osoba. Podľa tvrdení očitých svedkov boli neozbrojení, doplnila DPA s tým, že tieto informácie nie je možné overiť z nezávislých zdrojov.
K prestrelkám medzi izraelskou armádou a palestínskymi ozbrojencami došlo na severe Pásma Gazy aj v utorok. Zo zodpovednosti za túto eskaláciu, ku ktorej došlo v čase prímeria, sa navzájom obviňovali Izrael a palestínski radikáli.
Prímerie, ktoré platí od minulého piatka, má trvať do štvrtka rána. V uplynulých hodinách prebiehali intenzívne rokovania o ďalšom predĺžení prímeria, ktorých sprostredkovateľmi sú Katar a Egypt.
Zdroj palestínskeho radikálneho hnutia Hamas v stredu, niekoľko hodín pred vypršaním prímeria, uviedol, že hnutie nie je spokojné s izraelskými návrhmi na ďalšie predĺženie zastavenia paľby.
„To, čo sa v diskusiách navrhuje, nie je najlepšie,“ povedal zdroj pre agentúru AFP a dodal, že rozhovory sa zamerali na predĺženie o „dva alebo viac“ dní, počas ktorých by dochádzalo k každodenným výmenám rukojemníkov unesených Hamasom z Izraela za palestínskych väzňov zadržiavaných v Izraeli a pokračovalo by sa aj v dodávkach humanitárnej pomoci do Pásma Gazy.
(tasr, dpa)
Prečítať menej ⋮Minimálne odvody živnostníkov sa od januára budúceho roka prehupnú cez 300 eur. Pozostávajú z preddavkov do zdravotnej poisťovne a z odvodov do Sociálnej poisťovne.
Prečítať viacV tomto roku za seba samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej vznikla povinnosť platiť, uhrádza mesačne najmenej 285,49 eura. V tom nasledujúcom bude potrebné siahnuť hlbšie do vrecka a priplatiť si takmer 22 eur.
O tom, o koľko odvody stúpli samostatne zárobkovo činným osobám od roku 2019 a aké budú minimálne platby do zdravotnej a sociálnej poisťovne v budúcom roku, ale aj o prepočtoch odvodov zamestnanca a zamestnávateľa, píše Petra Mitaľová.
Prečítať menej ⋮