Herbicíd Roundup je zodpovedný za rakovinu, rozhodol opäť americký súd. Európska komisia jeho používanie predĺžila

Nemecký biotechnologický a farmaceutický gigant Bayer zažíva ťažké obdobie. V rozmedzí niekoľkých dní sa objavili dve tvrdé rany pre jeho biznis. Minulý týždeň spoločnosť v Spojených štátoch amerických prehrala ďalší súdny spor s troma žalobcami, ktorí za svoje zdravotné problémy vinia herbicíd Roundup. V nedeľu Bayer oznámil ukončenie testovania nového lieku asundexian pre nedostatočnú účinnosť.

Obe udalosti ukazujú, že podnikanie v oblasti poľnohospodárskej chémie i farmácie je vysoko rizikové. Hodnota spoločnosti sa v reakcii na uvedené správy prepadla o viac než pätinu a jej vlastníci prišli zhruba o 7,6 miliardy eur.

Kontroverzia okolo herbicídu Roundup, respektíve jeho účinnej látky glyfosát, sa však nekončí. Viaceré štáty jeho používanie obmedzujú, v Európskej únii sa však bude používať naďalej. Karcinogenita prípravku zatiaľ nebola preukázaná. A poľnohospodárom chýba adekvátna náhrada.

Nešťastné dedičstvo Monsanta

Glyfosát je širokospektrálny herbicíd objavený v roku 1970 v spoločnosti Monsanto. Tá ho o štyri roky neskôr uviedla na trh pod obchodným názvom Roundup. Popularita prípravku sa zvýšila najmä od deväťdesiatych rokov, keď Monsanto uviedlo na trh geneticky modifikované plodiny odolné proti Roundupu označené ako „Roundup Ready“. To umožnilo prípravok používať proti burine aj po vzídení kultúrnych plodín.

Pre Monsanto ide len o jednu z mnohých kontroverzií spojených s poľnohospodárskymi a chemickými inováciami. Spoločnosť bola v osemdesiatych rokoch prvá, ktorá sa pustila do testovania geneticky upravených plodín. V predchádzajúcom období bola jedným z výrobcov problematických chemikálií ako insekticíd DDT, polychlorované bifenyly či defoliant Agent Orange používaný vo vietnamskej vojne. Kritiku vyvolal aj hormonálny prípravok Prosilac zvyšujúci dojivosť kráv – tie však museli zároveň dostávať vysoké dávky antibiotík.

Monsanto čelilo kritike aj z iných dôvodov. Spoločnosť presadzovala svoje záujmy nielen lobingom, ale aj korupčnými praktikami. Známy je napríklad rozsiahly korupčný škandál z Indonézie. Problematický bol aj spôsob, akým firma propagovala svoje produkty. To sa týkalo aj prípravku Roundup, ktorý herci v reklamách rozprašovali v šortkách a krátkych tričkách, zatiaľ čo bezpečnostné pokyny vyžadujú ochranný odev a pomôcky.

Spoločnosť Monsanto kúpil pred piatimi rokmi nemecký Bayer pôsobiaci v biotechnologickom a farmaceutickom priemysle. Transakciu už vo svojej dobe nevnímali niektorí vlastníci negatívne práve pre hroziace žaloby voči Monsantu. Bayer zaplatil za Monsanto 63 miliárd dolárov, ďalších 16 miliárd dolárov si spoločnosť odložila do rezervy na vyrovnanie súdnych sporov.

Verdikt laikov

Minulotýždňový súdny verdikt je len ďalší v sérii sporov, ktoré Bayer prehráva. Prvý podobný rozsudok zaznel už v roku 2018, ďalšie rozsudky zrejme prídu v najbližšom období. Jediné, v čo môže Bayer dúfať, je zníženie finančnej sumy. V minulotýždňovom prípade súd poškodeným priznal 61 miliónov dolárov ako náhradu škody, zvyšných 1,5 miliardy dolárov je takzvané sankčné odškodnenie, ktoré má byť pre spoločnosť trestom. S ohľadom na predchádzajúce rozsudky je zrejme neprimerane vysoké.

Keďže je Monsanto pre mnoho environmentalistických a antikapitalistických aktivistov symbolom, možno očakávať, že nedávny rozsudok, ako aj ďalšie podobné, sa použijú ako argument proti používaniu Roundupu. Situácia je ešte zložitejšia.

Súdne verdikty proti Bayeru totiž nemožno považovať za dôkazy, že Roundup je naozaj karcinogénny. Rozsudky v americkom súdnictve vynáša porota zložená z laikov. Tí nie sú nijako zvlášť vybavení na to, aby posudzovali vedecké štúdie, a dôležitú rolu v rozsudkoch hrá i rétorika. Len zbežne si môžeme pripomenúť podobné rozsudky proti tabakovým spoločnostiam, alebo aj absurdnejšie, ako ten proti McDonaldu za príliš horúcu kávu.

Spor sa v súčasnosti navyše netýka len Monsanta, respektíve Bayeru. Glyfosát dnes môže vyrábať ktokoľvek, keďže jeho patentová ochrana sa skončila na konci minulého storočia. Zároveň ide o široko používaný herbicíd nielen v Spojených štátoch, ale po celom svete.

Vedecký konsenzus chýba

Často používaným argumentom je zaradenie glyfosátu na zoznam „pravdepodobných karcinogénov“ Medzinárodnej agentúry pro výskum rakoviny, špecializovanej agentúry Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO). To znie ako silný argument, kým človek nezistí, že v rovnakej kategórii je zaradená napríklad aj práca v noci, červené mäso alebo horúce nápoje. A čo viac, vo vyššej kategórii „preukázaných karcinogénov“ sú zaradené legálne predávané látky ako alkoholické nápoje, spracované mäso či tabakový dym.

Na druhej strane, regulačné agentúry v používaní glyfosátu problém nevidia. Americká agentúra pre ochranu životného prostredia (EPA) posudzuje herbicíd Roundupu v pravidelných pätnásťročných intervaloch z hľadiska dosahu na zdravie a životné prostredie. Posledný posudok z roku 2020 konštatuje, že prípravok pravdepodobne nie je karcinogénny.

Minulý rok federálny odvolací súd v súvislosti s uvedenými súdnymi spormi nariadil agentúre preskúmať jej stanovisko. Tá zatiaľ nestihla vydať nové formálne posúdenie, no jej vyjadrenie je jednoznačné: „Základné vedecké zistenia agentúry EPA týkajúce sa glyfosátu vrátane jej zistenia, že glyfosát pravdepodobne nie je karcinogénny pre ľudí, zostávajú nezmenené. V súlade s rozhodnutím súdu má agentúra v úmysle preskúmať a lepšie vysvetliť svoje hodnotenie karcinogénneho potenciálu glyfosátu.“

Podobný postoj má aj Európsky úrad pre bezpečnosť potravín. Ten v júli oznámil, že používanie glyfosátu v poľnohospodárstve nepredstavuje  ohrozenie pre zdravie ľudí, zvierat ani životného prostredia. Kladné stanovisko vydala aj Európska agentúra pre chemické látky. Tá tiež pripomína, že v Európe sa glyfosát používa ako herbicíd len pred výsevom – v Európskej únii nie sú pestované geneticky modifikované plodiny odolné proti glyfosátu.

Keďže medzi európskymi štátmi neexistovala kvalifikovaná väčšina pre schválenie ani pre zablokovanie požívania glyfosátu, o veci minulý týždeň rozhodla Európska komisia. Tá povolila jeho používanie na ďalších desať rokov s určitými obmedzeniami. Jednotlivé členské štáty môžu jeho používanie zakázať na svojom území.

Reakcie nie sú prekvapivé. Bayer rozhodnutie Európskej komisie privítal, environmentálni aktivisti vrátane organizácie Greenpeace ho skritizovali. Konsenzus o tom, či existuje adekvátna náhrada, napokon neexistuje ani medzi poľnohospodármi.