Europarlament prijal správu, ktorá ohrozuje suverenitu členských štátov i právo veta

Správa s rozsahom 120 strán v predloženom znení vyzýva okrem iného aj na reformu rozhodovania EÚ v niektorých oblastiach z doterajšej jednomyseľnosti na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou či dokonca jednoduchou väčšinou. To by v praxi znamenalo odobratie práva veta členským štátom aj v zásadných otázkach. 

Správa tiež navrhuje vytvorenie nových výlučných právomocí EÚ a rozšírenie spoločných právomocí v rôznych oblastiach vrátane zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Ohrozuje tiež výlučné právo členských krajín určovať si svoj energetický mix. Tieto snahy podľa kritikov zároveň automaticky povedú k oslabovaniu menších členov Únie v prospech väčších.

Pre KDH je tiež neprijateľné zavádzanie nového jazyka, ktorý nahrádza rovnosť medzi mužmi a ženami pojmom rodová rovnosť.

Témou sa stalo aj ustanovenie, ktorého znenie sa mení z „Únia zriadi hospodársku a menovú úniu, ktorej menou je euro“ na „menou Únie je euro“, čo viacerí poľskí politici a médiá interpretujú ako zavedenie eura ako povinnej meny pre všetky členské štáty.

Ako hlasovali naši europoslanci

Hlasovanie o zmenách oboch dokumentov – Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) – bolo pomerne tesné. Za bolo 291 poslancov, 274 bolo proti a 44 sa zdržalo.

Zo slovenských europoslancov za dokument hlasovali Lucia Ďuriš Nicholsonová (kandidovala za SaS), Martin Hojsík, Jozef Mihál a Michal Wiezik (kandidáti vtedajšej koalície PS/Spolu).

Proti boli Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH), Eugen Jurzyca (SaS) a Milan Uhrík a Miroslav Radačovský (kandidovali za ĽSNS).

Nehlasoval Peter Pollák z hnutia Slovensko (pôvodne OĽaNO).

„Istým prekvapením je prístup poslancov Smeru – Moniky Beňovej, Kataríny Roth Neveďalovej a Roberta Hajšela –, ktorí sa tiež na hlasovaní nezúčastnili. Tí síce v minulosti často hlasovali ako progresívny mainstream europarlamentu, ich materská strana Smer však najmä na domácej pôde verbálne obhajuje slovenské záujmy a stavia sa proti centralizácii moci v Bruseli,“ všimol si denník Postoj.

Čím argumentujú predkladatelia

Úpravy zmlúv navrhuje europarlament s odôvodnením, že potrebujeme zareagovať na dôsledky ruskej agresie voči Ukrajine a tiež realizovať závery Konferencie o budúcnosti Európy.

Na zmenách sa predtým dohodlo päť frakcií Európskeho parlamentu: Európska ľudová strana (EPP), Progresívna aliancia socialistov a demokratov (S&D), Obnovme Európu (RE), Zelení (EFA) a Ľavica (GUE/NGL).

Frakcia Európski konzervatívci a reformisti (ECR), naopak, tieto návrhy schváliť odmietla s argumentom, že by vydláždili cestu pre „premenu EÚ na centralizovaný európsky superštát“.

Je dôležité poznamenať, že prijatím správy v EP iba pokračuje viacstupňový proces, v rámci ktorého sa uskutoční ďalšia diskusia a hlasovanie v Rade EÚ a Európskej rade. Definitívna podoba dokumentu môže byť teda odlišná.

Čo hovoria naši politici

„Prehlbovanie centralizácie na úkor právomocí členských štátov je pre nás neakceptovateľné. Subsidiarita je základným pilierom európskej integrácie. Tak, ako sú v rámci štátu najbližšie k ľuďom mestá, obce a regióny, v rámci EÚ sú to jednotlivé členské štáty. Pre naše hnutie je dôkladné dodržiavanie princípu subsidiarity na národnej i európskej úrovni kľúčom ku skutočnej prosperite a dobru pre všetkých občanov,“ komentuje najnovší posun predseda KDH Milan Majerský. Kresťanskí demokrati chcú apelovať na predstaviteľov vlády, aby sa dôrazne postavila proti otváraniu európskych zmlúv, a neoslabovala tak suverenitu Slovenska.

K téme zrušenia práva veta sa viackrát vyjadril aj staronový slovenský premiér Robert Fico. „Veľkí západní lídri si neuvedomujú, do akého nebezpečenstva vystavujú budúcnosť celej EÚ, ak diskusiu o možnom zrušení jednomyseľnosti okamžite nezastavia,“ uviedol. Podľa jeho strany ide o „neprekročiteľnú červenú čiaru“.

Progresívne Slovensko zmeny, naopak, podporuje a jeho europoslanci už v utorok avizovali, že za ne zahlasujú. „Opakovane sa ukázalo, že nie je v záujme Slovenskej republiky, keď krajiny ako Maďarsko a iné využívajú a zneužívajú právo veta na zablokovanie vecí, ktoré sú v slovenskom záujme,“ povedal poslanec Tomáš Valášek.