Ukrajina chce viacerými legislatívnymi opatreniami rozšíriť okruh mužov, ktorých zapojí do vojny s Ruskom. Ich nedostatok nedávno priznal aj vrchný veliteľ armády Valerij Zalužnyj. Po novom Kyjev cieli aj na tých, ktorí sa chcú vyhnúť odvodu vysokoškolským štúdiom alebo na príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní so skúsenosťami s nosením strelných zbraní. Plány prichádzajú v kontexte tvrdenia CNN, že mobilizácia je pre Ukrajinu otázkou prežitia.
V ukrajinskom parlamente sa pripravuje plán na rozšírenie okruhu občanov, ktorých možno priamo zapojiť do obrannej vojny proti Rusku. V pondelok o tom informovala agentúra UNIAN. O návrhu zákona o mobilizácii, vojenskej registrácii a vojenskej službe na svojej facebookovej stránke napísala ukrajinská poslankyňa Mariana Bezuhlová.
Podľa političky sa plánuje zúžiť okruh občanov, ktorí majú nárok na odklad z dôvodu povinnosti starať sa o osobu so zdravotným postihnutím I. a II. skupiny alebo o osobu, ktorá potrebuje stálu opateru, na rodinných príslušníkov prvého stupňa príbuzenstva.
Poslanci tiež plánujú zmeniť spôsob, akým môžu získať odklad odvodu občania, ktorí dosiahnu preduniverzitné alebo vysokoškolské vzdelanie. Zmeny teda predpokladajú zrušenie možnosti vyhnúť sa odvodu získaním druhého, tretieho alebo vyššieho stupňa vysokoškolského vzdelania.
Štátny vojenský register sa má rozšíriť
Okrem toho chce parlament rozšíriť počet ľudí, ktorí môžu byť zaevidovaní vo vojenskej registrácii. Po novom by sem patrili aj tí, ktorí pred nadobudnutím ukrajinského občianstva absolvovali vojenskú službu v iných krajinách, tí, ktorí boli odsúdení za trestný čin a sú pozbavení osobnej slobody či obmedzení na slobode vrátane oslobodenia od trestu. A tiež tí, ktorým boli udelené vojenské alebo dôstojnícke hodnosti po absolvovaní vysokých škôl alebo po absolvovaní vojenského výcviku v programe prípravy dôstojníkov v zálohe.
Pripomeňme, že tento druh registrácie sa vedie s cieľom zadefinovať okruh ľudí dostupných pre účely mobilizácie. Na zabezpečenie vojenskej evidencie občanov Ukrajiny slúži Jednotný štátny register odvedencov, brancov a záložníkov, ktorý je určený na zhromažďovanie, uchovávanie, spracovanie a využívanie údajov o brancoch a záložníkoch.
Len niekoľko dní predtým agentúra UNIAN informovala, že v ukrajinskom parlamente sa navrhuje mobilizovať príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní so skúsenosťami s nosením strelných zbraní. Uvádza sa to v návrhu zákona zaregistrovanom 3. novembra 2023 na webovej stránke parlamentu. Návrh predložil do parlamentu poslanec strany Sluha ľudu Georgij Mazurašu.
V krajine stále platí stanné právo
Po rozsiahlej ruskej invázii zaviedla Ukrajina stanné právo, podľa ktorého všetci muži vo veku od 18 do 60 rokov podliehajú povinnosti vojenskej služby a môžu byť mobilizovaní, pokiaľ nemajú nárok na odklad.
Stanné právo zaviedlo drakonické cestovné obmedzenia. Muži vo veku od 18 do 60 rokov majú vo všeobecnosti zakázané opustiť krajinu, hoci existuje široká škála výnimiek, ktoré sa vzťahujú na mnoho skupín od osamelých rodičov malých detí až po profesionálnych športovcov.
Mužov je málo, no presné dáta Kyjev tají
Zmeny prichádzajú v tieni nedostatku ľudí na fronte. V nedávnej eseji pre Economist už aj najvyšší ukrajinský vojenský veliteľ Valerij Zalužnyj priznal, že výcvik a nábor vojakov sa stáva vážnou výzvou. „Predĺžený charakter vojny, obmedzené možnosti rotácie vojakov na kontaktnej línii, medzery v legislatíve, ktoré, ako sa zdá, legálne obchádzajú mobilizáciu, výrazne znižujú motiváciu občanov slúžiť v armáde,“ uviedol.
To, o ako vážny problém ide, nie je zrejmé, keďže je to celé čiastočne zahalené úradným tajomstvom a Kyjev svoje ciele v nábore nových ľudí nepublikuje. Takisto nie sú známe ani presné počty zranených a mŕtvych vojakov. V tomto smere existujú len veľmi hrubé odhady.
Tisícky potencionálnych vojakov sú za hranicami
Mnohým Ukrajincom sa na front, kde existuje vysoká hrozba smrti aj zmrzačenia, pochopiteľne, veľmi nechce. Pred mobilizáciou ušlo vyše 20-tisíc z nich. Pred niekoľkými dňami o tom referovala BBC s odvolaním sa na údaje o nelegálnych prechodoch hraníc z Rumunska, Moldavska, Poľska, Maďarska a Slovenska.
Ukrajina sa tiež už dlho pohráva s myšlienkou, že by personálne stavy doplnila aj bojaschopnými Ukrajincami, ktorí sa momentálne nachádzajú v zahraničí, no dostať ich späť je právne aj fakticky problematické.
Podľa dát Eurostatu v 27 štátoch EÚ, a tiež Nórsku, Švajčiarsku a Lichtenštajnsku registrujú ako utečencov viac ako 650-tisíc ukrajinských mužov vo veku od 18 do 64 rokov, teda tisíce potenciálnych vojakov, napísal v utorok nemecký denník Welt.
Je to podstatné číslo vzhľadom na nedávne vyhlásenie nového ukrajinského ministra obrany Rustema Umerova, že regulárnu armádu krajiny tvorí celkovo 800-tisíc vojakov.
Mobilizácia ako otázka prežitia
Medzitým sa objavili správy, že aj po samotných ukrajinských mestách sa pohybuje žltá dodávka, ktorá odchytáva mladých mužov a odváža ich do náborových stredísk ozbrojených síl.
V reakcii vznikla internetová petícia vyzývajúca prezidenta Volodymyra Zelenského k rýchlemu procesu „definície zákonov a zjednodušeniu spravodlivej mobilizácie“. Petícia okrem toho vyzýva, aby boli do armády povolaní aj politici, poslanci či štátni úradníci, pre ktorých aktuálne platí výnimka z odvodu.
„Mobilizácia je pre Ukrajinu otázkou prežitia. Dlho očakávaná protiofenzíva na širokom fronte nepriniesla žiadne zásadné prielomy na bojisku a západná podpora je premenlivá, najmä keď udalosti v Izraeli a Gaze za posledný mesiac odvádzajú pozornosť od dlhotrvajúceho konfliktu v Európe,“ napísala v pondelok americká televízna stanica CNN.