Katastrofický scenár nie je realistický. Už v roku 1989 sme vraj mali len desať rokov času
Väčšina správ, ktoré sa nejako týkajú životného prostredia, je dobrá. Napríklad úmrtí zavinených extrémnymi prírodnými javmi je dnes preukázateľne výrazne menej ako povedzme pred štyridsiatimi rokmi. Prirodzene, že medzi ľuďmi, ktorých plat závisí od vytvárania mýtu o blížiacej sa katastrofe, vzniká panika, hovorí spisovateľ a umiernený ekoaktivista Michael Shellenberger. Hovorili sme s ním v Londýne na prvej konferencii Asociácie pre zodpovedné občianstvo (ARC), ktorú zakladá slávny kanadský psychológ Jordan Peterson s niekoľkými ďalšími nonkonformistami našej doby.
V popredí Michael Shellenberger Zdroj: Profimedia.sk
V novinách čítame správy, na základe ktorých by sa človek bál. Najnovšie o výpočtoch z Imperial College v Londýne, že ľudstvo má ešte menej času na odvrátenie katastrofy, než sa doteraz myslelo. Vraj ak sa nič nezmení, množstvo skleníkových plynov, po ktorých sa atmosféra oteplí o viac ako 1,5 stupňa Celzia, vyčerpáme už za šesť rokov. Doteraz si mysleli, že až za desať.
Už v roku 1989 sme mali tiež len desať rokov času. A v roku 2019 - dvanásť rokov. Pred rokom - desať. Teraz - šesť. Čo títo ľudia robia, nie je žiadna veda, je to len rétorika. A spirituálny diskurz o apokalypse. Pritom je ale pozoruhodné, že vo výročných správach Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu IPCC žiadne apokalyptické scenáre nenájdete.
V skutočnosti posledných desať rokov emisie skleníkových plynov globálne nerastú. Napríklad Spojené štáty znížili za posledných asi pätnásť rokov svoje emisie o 22 percent a väčšina tohto zníženia sa podarila vďaka prechodu z uhlia na zemný plyn. Mnoho veľkých západných ekonomík už má svoj emisný vrchol dávno za sebou. Aj podľa Medzinárodnej energetickej agentúry je dosť možné, že práve týmto rokom počnúc, začnú globálne emisie klesať. To znamená, že žiadny katastrofický scenár už nie je realistický.
Celosvetovo prechádzame od uhlia k zemnému plynu. To je dobrá správa, že plynu je na planéte toľko, že uhlie dlhodobo nebude potrebné. Väčšinou správy, ktoré sa nejako týkajú životného prostredia, sú dobré. Napríklad úmrtí zavinených extrémnymi prírodnými javmi je dnes preukázateľne menej, výrazne menej ako povedzme pred štyridsiatimi rokmi. Prirodzene, že medzi ľuďmi, ktorých plat závisí od vytvárania mýtu o blížiacej sa katastrofe, vzniká panika.
Ak je to tak, že správy o životnom prostredí sú väčšinou dobré, politika ani politické spravodajstvo si to nevšíma. Mainstreamové spravodajstvo dnes namiesto pojmu klimatické zmeny používa pojem klimatická kríza.
Už od konca 80. rokov klimatológovia používajú slovník, ktorý vytvára dojem, že stav planéty je horší, než v skutočnosti je. Za celú tú dobu, teda dlhšie ako tridsať rokov, ani raz nebol moment, kedy by aktivisti konštatovali, že veci sa vyvinuli lepšie, než ako predpovedali.
Čo hladiny oceánov? Tie predsa stúpajú...
Áno, podľa vedcov z IPCC predtým o pol centimetra ročne, v budúcnosti možno o jeden centimeter ročne. Aj to bolo veľmi pomalé tempo a je úplne v silách ľudstva sa takému rastu priebežne prispôsobovať. Rád uvádzam príklad Holandska. Tretina Holandska je pod hladinou mora, niekde až sedem metrov pod hladinou. Príklad Holanďanov nám napovedá, že adaptácia na prírodu nás nielen nezbedačuje, naopak sa tou adaptáciou rozvíjame a bohatneme.
Mnoho historikov verí, že to bol ten hlavný dôvod, prečo je sever planéty bohatší ako tropické pásmo: že ľudia tu museli vymýšľať technologické inovácie, aby boli pripravení na zimu. Krajná ľavica a vyznávači klimatického kultu žijú v predstave, že protivenstvo vás zbedačuje. V skutočnosti prekážky a protivenstvá robia ľudstvo silnejším, zatiaľ čo, keď je život ľahký, človek mäkne a stáva sa slabým.
A teploty? Existuje taký zaujímavý spor v metodike merania. Zatiaľ čo pozemné stanice ukazujú vyšší rast teplôt, skeptici poukazujú na jav známy ako mestské teplotné ostrovy a z toho vyvodzujú, že meranie teploty v zástavbe je nespoľahlivé. Lepšie vraj je satelitné meranie; a to nameralo len asi polovičný rast teploty v porovnaní s údajmi z pozemných staníc.
Tu by som trval na tom, že máme k dispozícii kvalitné údaje z mnohých meraní, v tom aj teploty oceánov, ktoré potvrdzujú, že priemerná teplota sveta rastie. Pravda, nejaký efekt tepelných ostrovov tu bol, ale vedci medzitým túto chybu v meraniach dokázali korigovať. S klíma-skeptikmi nesúhlasím, zachádzajú príliš ďaleko. Keď bojujete s monštrom, je dôležité sám sa nestať monštrom. V boji proti jednému kultu je dôležité nestať sa kultom sám pre seba. Jednoducho svet sa otepľuje, predovšetkým kvôli ľudskému vplyvu na životné prostredie.
Ako si môžete byť istý, že predovšetkým ľudský vplyv to má na svedomí?
Pretože máme k dispozícii množstvo meraní z mnohých vedeckých pracovísk. Je nepredstaviteľné, že by existovala nejaká taká konšpirácia medzi vedeckými tímami, že by spoločne manipulovali a nevyšlo by to najavo.
No a práve tie satelitné dáta ukazujú veľmi pomalý nárast teploty: 0,14 stupňa Celzia za desať rokov.
Napriek tomu skleníkové plyny, ktoré ľudstvo produkuje, prispievajú k otepľovaniu, tu by som sa debatami nezdržiaval. Vlastne mi diskusia o samotnej podstate globálneho otepľovania pripadá nudná.
Tvrdenia o antropogénnom otepľovaní prijímate a chcete ho riešiť rozvojom jadrovej energetiky. Ako je dnes na tom?
Výborne. Dvanásť rokov po Fukušime môžeme konštatovať, že bola opäť akceptovaná. Západná verejnosť ju celkovo prijíma. Japonsko sa vrátilo k jadru, Kórea tiež. Bidenova administratíva je za, Francúzi oprášili predstavu energetiky postavenej na jadre. Británia stavia nové reaktory. Len Nemecko a niektoré štáty severozápadnej Európy zostávajú naďalej protijadrové.
Ale dokonca aj tu máte Švédsko, ktoré sa k jadru vracia. V tejto súvislosti je dôležité si povedať, že obnoviteľné zdroje nemôžu poháňať moderné ekonomiky a že aj v tom sa už rodí široký konsenzus. Čo je dobrá správa, pretože sa otvára priestor pre realizmus. A realista vie, že iba kombináciou prírodného plynu a jadra sme schopní dekarbonizovať energetiku.
O podpore obnoviteľných zdrojov sa ale uvádza, že obstarávacie náklady dramaticky poklesli: u solárnych (od ich masívneho zavádzania pred nejakými pätnástimi rokmi) o 90 percent, u veterných o nejakých 70 percent. Vraj ekonomický význam buď už majú, alebo čo nevidieť mať budú.
Ak sú obnoviteľné zdroje také lacné, prečo stále vyžadujú masívne subvencie? Prečo americký Kongres musel minúť pol bilióna dolárov na podporu obnoviteľných zdrojov? Prečo, keď sú také ekonomicky návratné, sa teraz dánsky developer Orsted stiahol z veľkého projektu offshorových veterníkov na východnom pobreží, keď nedostal požadovanú štátnu pomoc [ide o dva projekty – Wind 1 a Wind 2, vo vodách štátu New Jersey, pozn. red.]? Ak sú také výhodné, prečo v každej krajine, kde inštalovali väčšiu kapacitu obnoviteľných zdrojov, elektrina zdražela?
Majú obnoviteľné zdroje nejaké skryté náklady, ktoré sa neuvádzajú v kalkuláciách?
Iste. Napríklad autori štúdie vytlačenej v Harvard Business Review došli k záveru, že keby zadávatelia solárnych panelov mali platiť aj odpadový manažment, pretože panely sú zdravotne nebezpečné vo chvíli, keď ich odstránite zo strechy, tak by cena za solárnu elektrinu vzrástla štyrikrát. Jednoducho každá jednotlivá časť propagandy klimatického kultu je chybná a je veľmi ľahké ju vyvrátiť.
Ako si vysvetliť, že pokiaľ je možné jednotlivé tvrdenia klímapropagandy tak ľahko vyvrátiť, zelená revolúcia zatiaľ stále víťazí? V Európskej únii naďalej platia ciele, podľa ktorých obnoviteľné zdroje majú už v roku 2030 pokrývať 42 percent spotreby energie, čo je oproti dnešku dvojnásobok.
Pretože z obnoviteľných zdrojov sa už dávno stal kult. Klimatická zmena je skutočná, prebieha, ale bol okolo nej vytvorený kult. Jeho náplňou je viera, že svet speje ku koncu a že jedinú cestu, ako uviesť ľudstvo do súladu s Gaiou, ponúkajú práve obnoviteľné zdroje. Pritom kult zamlčiava, aké neuveriteľne zaťažujúce sú pre životné prostredie.
Obnoviteľné zdroje potrebujú v prepočte na výkon 300 až 600-krát viac pôdy ako jadrové elektrárne. Vyžadujú stavbu plynových elektrární ako zálohy pre dni, kedy nesvieti alebo nefúka. Klimatická zmena a v nej hlavne obnoviteľné zdroje sú bezkonkurenčne najmocnejšie sekulárne náboženstvo 21. storočia. Už to dosiahlo úroveň predchádzajúcej paniky z toho, že ľudí bude veľa, nebudú schopní sa uživiť a svet skolabuje. Teraz je to však z niekoľkých dôvodov zlovestnejšie, hlavne preto, že tentoraz sa vodcovia kultu pokúšajú prevziať kontrolu nad globálnou ekonomikou.
Kde kult berie tú obrovskú príťažlivosť, keď hlása pre ľudí nepríjemné veci?
Svet sa sekularizuje, ľudia, ktorí stratili Boha, sú napospol náchylnejší na učenie Gréty. U nás v USA sa za posledných dvadsať rokov počet ľudí bez vyznania zdvojnásobil, v súčasnosti ich je už viac ako 20 percent.
Ľudia ale náboženstvo potrebujú, preto ten úspech klimatického katastrofizmu. Tento kult je preukázateľne schopný uspokojovať psychologické potreby ľudí, ktorých predtým uspokojovalo tradičné náboženstvo. Napríklad sme vystrašení predstavou smrti a potrebujeme vedieť, že tu je niečo, čo ju presahuje. Tiež by sme chceli veriť, že čo je dobré a čo zlé, neurčuje náš sebecký záujem, ale nejaká vonkajšia mravná autorita. Túžime po náboženstve, ktoré budeme mať hlboko v sebe. A keď, teraz si požičiam slová Friedricha Nietzscheho, je Boh mŕtvy, teda ľudia v neho neveria a nesprávajú sa, ako keby mal Boh byť skutočnosťou, tak si zaobstarajú nových bohov. Boh klimatickej zmeny má až starozákonný charakter, hnevá sa a trestá nás. Prišiel nás požiadať, nech zmeníme svoje životy. Vedci hrajú rolu kňazov. Máme aj modernú Johanku z Arku, ktorou je samozrejme Gréta Thunbergová.
Je až tragikomické, ako sa k tomuto novému náboženstvu uchyľujú aj niektorí vysokí cirkevní predstavitelia. Grétu a jej podporovateľov z „Piatkov pre klímu“ katolícky biskup v Berlíne pripodobnil k Ježišovi vchádzajúcemu do Jeruzalema. Možno staré systémy viery chcú byť inkorporované, pretože už neveria vo vlastnú silu a zabudli na svoje zadanie.
No iste. Je to to isté, ako keď sa poslední cisári Ríma stávali kresťanmi. Umierajúce náboženstvo prijíma rysy nového náboženstva.
Ak sú rôzne súčasti tohto klimatického náboženstva ľahko vyvrátiteľné, nemyslíte, že čoskoro zomrie?
Myslím, že bude mať rovnakú trajektóriu ako už spomínaná panika z preľudnenia. Ak bude pokračovať pokles emisií – dnes stagnujú a pravdepodobne už ľahko klesajú, bude časom ťažké túto vieru masovo udržať.
Vašou druhou veľkou témou sú Twitter Files, a teda manipulácia určitých tém na sociálnych sieťach. Nadviazal by som tu na prvú tému. Existuje na sieťach manipulácia, ak nie cenzúra, aj čo sa týka globálneho otepľovania?
Áno. Napríklad mňa osobne Facebook cenzuroval a stále cenzuruje, keď zdieľam presné a podložené štatistiky ku globálnemu otepľovaniu, hoci prírodných katastrof v skutočnosti ubúda. Facebook cenzuruje informácie a príspevky kritické k obnoviteľným zdrojom. Aj LinkedIn cenzuruje informácie o klimatickej zmene. Cenzúra on-line je aj v tomto prípade široká.
Používate pojem cenzúrno-priemyselný komplex. Aké sú okrem globálneho otepľovania a obnoviteľných zdrojov najcenzurovanejšie témy na sieťach, keby ste mali vymenovať tri?
Covid. Rodinný biznis prezidenta Bidena v zmysle aktivít jeho syna Huntera. Ukrajina. Ukrajinská vláda požaduje od Facebooku, aby potláčal informácie, ktoré sa jej nepáčia. A Facebook ich cenzuruje.
Ako sa vlastne stalo, že ste sa stali jedným z autorov Twitter Files, teda súborov interných dokumentov Twitteru? Vy ste sa poznali s Elonom Muskom?
Nie, pozvala ma Bari Weissová, ktorá už na Twitter Files pracovala. K Muskovi som predtým bol verejne kritický.
Ste stále?
Keď s niečím nesúhlasím, samozrejme to napíšem.
Odhalili ste práve manipuláciu okolo správ o kšeftoch Huntera Bidena v Číne a na Ukrajine v čase, keď bol jeho otec viceprezidentom. FBI prišla do Twitteru, aby to potlačila ako ruskú dezinformáciu.
Bolo to ešte horšie. Bývalý vysoký právnik v FBI pracoval v Twitteri a vo vnútri Twitteru sa postaral o cenzúru tejto kauzy.
Dalo by sa namietať, že už pre svojho bývalého zamestnávateľa nepracoval. Napríklad to robil z vlastného presvedčenia.
Tak určite. V Amerike máme porekadlo, že zo spravodajskej komunity sa do dôchodku neodchádza. Tipoval by som, že u vás to bude rovnaké.
Boli zásahy v prospech Huntera Bidena zo strany FBI systematické?
Áno. Prípad dostala na starosť zvláštna operačná skupina pre vyšetrovanie zahraničných vplyvov. Celá tá lož bola postavená na predpoklade, že Hunterov laptop je dezinformačná hra Rusov. Nikdy na to nemali jediný dôkaz. Sami vytvorili konšpiračnú teóriu, učebnicovú dezinformáciu. Nedá sa to nazvať inak ako operácia vplyvu bezpečnostnej služby, ktorá sa snaží získať kontrolu na sociálnych médiách. A oni v tom uspeli. Nikdy by sme sa o tej operácii nedozvedeli, keby Elon Musk nekúpil Twitter.
Myslíte, že na iných platformách cenzúra stále prebieha?
Rozhodne áno. Celkom nedávno jeden nižší súd zakázal FBI a niekoľkým ministerstvám kontaktovať sociálne platformy, teraz je prípad po odvolaní ministerstva pre vnútornú bezpečnosť na Najvyššom súde.
Sú tie akcie smerované len dovnútra USA, alebo nejako presahovali aj do zahraničnej politiky?
Viete, že CIA prevádzkovala falošné účty v Sýrii alebo v Jemene, písal o tom môj kolega z Twitter Files Lee Fang. Účasť akejkoľvek zahraničnej služby v podobných operáciách je podľa mňa dôvod na veľké obavy.
A dá sa proti cenzúrno-priemyselnému komplexu niečo normálne urobiť? Predstavoval by som si, že objavy z Twitter Files spôsobia väčší rozruch, že politici budú musieť s ovplyvňovaním sietí prestať. Ale to sa nestalo.
Nestalo aj stalo. Vo vašej otázke cítim podotázku, či nie som z ohlasu Twitter Files sklamaný. Nie som sklamaný, som naopak spokojný. Teším sa na rozsudok Najvyššieho súdu.
Po druhé, vezmime si médiá. Predtým existovali spravodajské redakcie, čo sa snažili poskytnúť hlas všetkým stranám, všetkým pohľadom. To už nie je. Dnes máme spravodajské médiá späté s ľavicou a sociálne a alternatívne médiá späté s pravicou, prípadne s neortodoxnými pohľadmi. Tradičné spravodajské médiá čelia prepadu dôvery, pretože nereportujú všetky fakty a niektoré veci prekrúcajú. Ľudia hľadajú inde.
Mediálna krajina sa veľmi rýchlo premieňa, napríklad moja nová platforma Public na Substacku má dnes viac ako stotisíc pravidelných čitateľov a veľmi rýchlo rastie. Sme schopní naberať reportérov, a to aj bez investorov a inzercie. Teda nad nami nikto nevykonáva kontrolu. Kým vláda nemôže cenzurovať, sme slobodný web.
Pozrime sa na to ešte z historickej perspektívy. Ľudia si podľa mňa neuvedomujú, do akej miery sme boli neslobodní. U nás v Amerike bola začiatkom 20. storočia mediálna scéna pestrá, vychádzalo vtedy naozaj množstvo novín. Okolo polovice 20. storočia sa tá scéna skonsolidovala. A aj keď neskôr nastúpili sociálne médiá, prvých asi dvadsať rokov boli v podstate kontrolované vládou. Než prišiel Elon Musk a zaobstaral si Twitter. Vďaka nemu vieme o vládnej kontrole, vecí sa ujíma Najvyšší súd. Povedal by som, že k povahe informácie patrí to, že sa chce šíriť.
Aj vo východnej Európe ste mali samizdat. Informácie sa jednoducho dostanú von aj v čase tvrdej cenzúry. A keď režim cenzuruje, klame, šíri dezinformácie – a verejnosť sa o tom dozvie, prestane režimu dôverovať. V tej chvíli sa otvára cesta k politickým revolúciám. Vidím to celé ako širší cyklus.
Čo myslíte politickými revolúciami?
Zmeny vlád, nielen v Spojených štátoch, všade. Už sa to deje.
Donald Trump čelil na prvýkrát odporu štátnych štruktúr, takzvanému hlbokému štátu. Napospol tí istí ľudia mu dnes trestným stíhaním chcú prekaziť druhú kandidatúru a druhý mandát.
Áno. A napriek tomu sú prieskumy, v ktorých aj tak vedie. Či je schopný proti tým štruktúram účinne zasiahnuť, to neviem. Predpovede nerobím. Z histórie by sme mohli vedieť, že predpovede expertov mávajú podobnú chybovosť ako predpovede kohokoľvek iného.
Trump sa v Bielom dome správal chaoticky, chýbala mu disciplína. Povahou je problémový. Nakoniec aj tak bude musieť prísť zmena paradigiem, na pravicu aj na ľavicu. Na pravici návrat k ekonomickému nacionalizmu, odvrat od neoliberalistických dogiem, kontrola hraníc, neintervencionistická zahraničná politika, hoci tu je to zložitejšie a závisí od situácie. Niekedy intervenovať musíte. Často je lepšia zdržanlivosť.
Aj na ľavici potrebujeme odvrat od vedenia svetových vojen. Všeobecne musí ľavica prejsť od mentality núdze a nedostatku k mentalite hojnosti. Aby sme sa vrátili na začiatok, v energetike to znamená kladný vzťah k zemnému plynu a k jadru.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
