Populizmom sa dajú oklamať voliči, ale nie ekonomika. No ani trvalý pád forintu, druhé najnižšie mzdy v EÚ, ani jednoznačne najvyššia inflácia v EÚ, neoblomili vieru voličov.
Z makroekonomiky sa nenajeme – ale z potravín áno. Popri bankách a energetike to v Maďarsku schytal aj potravinový maloobchod. Začalo sa to zavedením dane z obratu, ktorá postupne narástla z 2,5 percenta až na 4,5 percenta v roku 2024.
Najväčšie zásahy do trhu prišli s cenovými opatreniami. Najskôr sa v roku 2022 zaviedli cenové stropy na šesť, neskôr na dvanásť potravín. Túto schému v auguste 2023, nahradila nová, opatrnejšia. Obchody musia každý mesiac dať 15-percentnú zľavu na jeden z 20 produktov. Spomenúť možno aj povinné odovzdávanie potravín pred (!) uplynutím doby trvanlivosti či miestami až desaťnásobné zvýšenie poplatkov za obaly.
Katastrofálny dosah kombinácie vysokého zdanenia s cenovými stropmi prišiel ako podľa učebnice ekonómie. Obchody zaviedli množstevné limity na nákup regulovaných produktov. Napriek tomu niektoré potraviny na pultoch opakovane chýbali. Cenové stropy zároveň viedli ku krížovému „dotovaniu“ jednotlivých produktov.
Ceny neregulovaných potravín preto stúpali oveľa rýchlejšie ako vo zvyšku EÚ. Na začiatku roka 2023 malo Maďarsko medziročnú infláciu na potravinách vo výške okolo 50 percent, s veľkým odstupom najvyššiu v celej EÚ. V apríli 2023 boli ceny potravín v porovnaní s januárom 2020 v Maďarsku vyššie o 73 percent, zatiaľ čo v EÚ narástli v tom istom období priemerne o 30 percent.
Výsledkom bolo aj to, že za 12 mesiacov medzi májom 2022 a májom 2023 v Maďarsku skončilo činnosť o 50 až 100 percent viac predajní, než je obvyklé. Reálne tržby v maďarskom maloobchode v septembri 2023 padli už desiaty mesiac po sebe.
No politikom ide v prvom rade o hlasy, nie o ekonomiku. Preto Orbánove kroky slúžia ako priamy či nepriamy príklad pre vlády ďalších krajín. Konkrétne Chorvátsko je druhým štátom v EÚ, ktoré pristúpilo v septembri 2023 k zavedeniu cenových stropov na 24 druhov potravín a šesť hygienických produktov. Nešlo pritom o zmrazenie aktuálnych cien, ale dokonca o ich nominálne zníženie od -9 percent až po -53 percent.
Pre krátku platnosť tejto regulácie ešte nie sú známe jej konkrétne dôsledky. Vzhľadom k drastickým zníženiam hlboko pod trhovú úroveň však môžeme oprávnene očakávať, že efekt bude rovnaký alebo ešte horší ako v Maďarsku.
V palete politických zásahov do ekonomiky patria cenové regulácie k tým najškodlivejším, pretože narúšajú signalizačnú sústavu celého odvetvia. Vedú k chybnej alokácii kapitálu a zároveň vytvárajú začarovaný kruh regulácií, keď poruchy vyvolané cenovou reguláciou politici „opravujú“ ďalšími nariadeniami.
Na Slovensku po voľbách téma cenových regulácií mimo energetiky nateraz stíchla. Viac ako náhle precitnutie slovenských politikov za to však skôr môže spomaľujúca inflácia. Zachránení pred takýmito nápadmi však ešte nie sme.
