Turecko odstúpilo od Istanbulského dohovoru. Sme na rade, pani prezidentka

Tak Turecko nás zas predbehlo a Istanbulský dohovor poslalo do právnych „večných lovíšť“ ako prvé. Aktivisti a politici za Istanbulský dohovor „slávia porážku“ tým, že kopú na všetky strany. Štátna agentúra TASR vydáva typickú progresívnu správu, v ktorej cituje opozičnú političku Gökče Gökčenovú, podľa ktorej to znamená, že „ženy naďalej zostanú občanmi druhej kategórie a bude dovolené ich zabíjať“. A pripomína, paradoxne, že podľa jednej minovládnej organizácie bolo v Turecku za rok zabitých viac ako tristo žien. Malo k tomu dôjsť v čase prijatého a ratifikovaného Istanbulského dohovoru, ktorý mal pre ochranu práv žien priniesť rozhodujúcu zmenu.

Zjavne to tak nebolo. Aby TASR vysvetlila tento logický rozpor, tvrdí, že v Turecku sa Istanbulský dohovor „nikdy neaplikoval“. Nechcem vôbec brániť Turecko a už vôbec nie správanie k ženám, ktoré je vlastné islamským krajinám, ale nepáči sa mi tá účelovosť, v ktorej nezáleží na odstraňovaní násilia na ženách, ale len na tom, či sa niekto prihlási k tej „správnej“ ideológii. Ak sa hlási, volia sa mierne slová a inak prichádza verejné odsúdenie a davové bučanie! Je to krivý prístup.

Turecko prešlo systémom hodnotenia a výbor GREVIO to nevidel tak jednoznačne ako správa TASR v závere svojej hodnotiacej správy: „Turecko ponúka zmiešaný obraz, v ktorom nespochybniteľné dôkazy o pokroku existujú súčasne s dôvodmi na znepokojenie.“ (Zvýraznenie textu A.Ch.) GREVIO vyčíta Turecku, že pri odstraňovaní násilia opúšťa základný princíp uznanie „genderovo podmieneného“ násilia na ženách a odchyľujú sa od jednej zo základných zásad Istanbulského dohovoru, a to od „genderovej povahy“ násilia páchaného na ženách v spoločnosti. Turecko podľa GREVIA hralo vedúcu úlohu počas rokovaní o Dohovore.

Ak skutočne chceli autori Istanbulského dohovoru chrániť ženy a deti pred domácim násilím, potom mali genderovú ideológiu vynechať. Namiesto toho, aby si uvedomili svoju chybu a pokúsili sa ju napraviť v prospech žien a detí, kritizujú stiahnutie ratifikácie zo strany Turecka. Ale veď podobné rozhodnutie urobil náš parlament už trikrát! Podobne to urobil aj bulharský ústavný súd, keď odmietol Istanbulský dohovor ako nekompatibilný s ich ústavou, ktorá zakotvuje ochranu žien a na to, aby mohli chrániť ženy, musia predsa vedieť, kto žena je! A na dobrej ceste je, dúfam, Poľsko a Maďarsko. Jednoducho si neprajeme byť manipulovaní a nemienime prijať tvrdú ideológiu v rozpore s biológiou a rozumom.

Smutným faktom ostáva, že zavedenie genderovej ideológie do Istanbulského dohovoru extrémne oslabilo vážnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a sekundárne pošpinilo vážnosť témy ochrany žien pred násilím.

Agresívne správanie, neschopnosť diskutovať, snaha zosmiešňovať a dehumanizovať oponentov patrí k základnej výbave ideologickej prípravky cancel culture. Slovensko malo dvojnásobné šťastie. Prvé šťastie spočívalo v tom, že pred Istanbulským dohovorom sa budovaniu bezpečných útočísk pre týrané ženy nevenovali potratárske a feministické NGO (možno preto, lebo z toho netiekli ešte grantové peniaze), ale cirkevné a konzervatívne organizácie. Obviňovanie, že nám nezáleží na ochrane žien pred násilím, vyznievalo extrémne falošne a nikto lucídny ho nebral vážne. Druhé šťastie sme mali v tom, že agresivita zástancov Istanbulského dohovoru ukázala aj nám úplne jasne, kam povedie prijatie Istanbulského dohovoru. Stačil iba list vyzývajúci na diskusiu o Istanbulskom dohovore a z grantovej pomoci boli vylúčené organizácie, ktoré pomáhajú týraným ženám, hoci uspeli na prvých miestach s najlepšími projektami na ochranu týraných žien. Šéf Spišskej diecéznej charity si spomína na vysvetlenie, ktoré mu dali na Úrade vlády, vraj ako cirkevná organizácia by postupovali diskriminačne voči lesbám… Ponechajme to bez komentára. 

Pani prezidentka sa vyjadrila, že „stiahnutie“ podpisu pod Istanbulským dohovorom by bol precedens. Po Turecku, ktoré Istanbulský dohovor ako prvé podpísalo a ako prvé od neho odstúpilo, už ten precedens máme. Teraz už nič nebráni pani prezidentke, aby konečne začala rešpektovať tri rozhodnutia nášho parlamentu a oznámila Rade Európy právne aspoň tak kvalifikovane, ako to vedia urobiť Turci, že Istanbulský dohovor nechceme a podpisom Istanbulského dohovoru sa necítime viazaní. Urobila by dobre. Alebo urobí dobre iný prezident, ktorého si zvolíme.