Prokurátori a súdy hromadne rušia rozhodnutia o zaistení majetku. K majetkom sa dostávajú Makó, Bödör či Kováčik

Proces je výsledkom rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorý 27. septembra tohto roka rozhodol, že ustanovenie Trestného zákona o prepadnutí majetku nie je v súlade s naším najvyšším právnym predpisom.

„Nie je vylúčené, že za istých okolností môže byť primeraným a spravodlivým trest prepadnutia majetku páchateľa. Rovnako je však zrejmé, že za istých okolností môže byť takýto trest neprimeraným a nespravodlivým,“ argumentoval vtedy okrem iného Ústavný súd.

Informáciu o veľkom rušení rozhodnutí o zaistení majetku potvrdila portálu aj hovorkyňa generálnej prokuratúry. „V trestných veciach, vo vzťahu k desiatkam obvinených, bolo zrušené zaistenie majetku, ak išlo o zaistenie majetku za účelom uloženia trestu prepadnutia majetku,“ povedala Jana Tökölyová.

K majetkom sa dostávajú Makó, Kováčik či Bödör

Dôvod na radosť majú napríklad bývalý viceprezident Finančnej správy SR Daniel Čech, niekdajší šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, exriaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, nitriansky oligarcha Norbert Bödör, ale aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.

Najviac káuz, ktorých sa toto opatrenie týka, zrejme dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), na čele ktorého stojí Daniel Lipšic. Ide totiž hlavne o prípady zločineckých skupín, korupčných trestných činov či daňových podvodov, ktoré dozorujú predovšetkým prokurátori tejto inštitúcie.

Nie je známe, koľkých osôb sa opatrenie v praxi dotklo, keďže generálna prokuratúra podľa vlastných slov osobitnú evidenciu toho, koľko takýchto rozhodnutí od začiatku novembra na Úrade špeciálnej prokuratúry urobili, nevedie.

„Niečo také snáď ešte naša justícia nikdy nezažila… Na prokuratúre aj na súdoch sa teda v tomto smere odohráva doslova revolúcia,“ opísal portál startitup.sk súčasné dianie.

Ustanovenie úplne nezmizlo

Zaistenie majetku však v Trestnom zákone zostalo. Avšak ďalšie trvanie zaistenia majetku obvinených je podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR možné oprieť iba o konštatovanie naplnenia predpokladov stanovených v paragrafe 58 odseku 1 Trestného zákona.

Podľa tohto ustanovenia môže súd trest prepadnutia majetku uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak sa páchateľ odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie, alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.