Dôvod na radosť majú napríklad bývalý viceprezident Finančnej správy SR Daniel Čech, niekdajší šéf Kriminálneho úradu Finančnej správy Ľudovít Makó, exriaditeľ Národnej jednotky finančnej polície Bernard Slobodník, nitriansky oligarcha Norbert Bödör, ale aj bývalý špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Najviac káuz, ktorých sa toto opatrenie týka, zrejme dozoruje Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP), na čele ktorého stojí Daniel Lipšic. Ide totiž hlavne o prípady zločineckých skupín, korupčných trestných činov či daňových podvodov, ktoré dozorujú predovšetkým prokurátori tejto inštitúcie.
Nie je známe, koľkých osôb sa opatrenie v praxi dotklo, keďže generálna prokuratúra podľa vlastných slov osobitnú evidenciu toho, koľko takýchto rozhodnutí od začiatku novembra na Úrade špeciálnej prokuratúry urobili, nevedie.
„Niečo také snáď ešte naša justícia nikdy nezažila... Na prokuratúre aj na súdoch sa teda v tomto smere odohráva doslova revolúcia,“ opísal portál startitup.sk súčasné dianie.
Ustanovenie úplne nezmizlo
Zaistenie majetku však v Trestnom zákone zostalo. Avšak ďalšie trvanie zaistenia majetku obvinených je podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR možné oprieť iba o konštatovanie naplnenia predpokladov stanovených v paragrafe 58 odseku 1 Trestného zákona.
Podľa tohto ustanovenia môže súd trest prepadnutia majetku uložiť vzhľadom na okolnosti spáchaného trestného činu a pomery páchateľa, ak sa páchateľ odsudzuje na trest odňatia slobody na doživotie, alebo ak ho odsudzuje na nepodmienečný trest odňatia slobody za obzvlášť závažný zločin, ktorým páchateľ získal alebo sa snažil získať majetkový prospech veľkého rozsahu alebo ktorým spôsobil škodu veľkého rozsahu.