Reprezentačná krídelníčka hrala okrem domácich tímov BK Petržalka a Piešťanské Čajky aj v Poľsku a za tri španielske kluby. V lete oznámila, že sa sťahuje do Izraela, kde si bude obliekať dres družstva Maccabi Haifa. „Po dvoch rokoch v Španielsku som cítila, že by som chcela nejakú novú výzvu. Mala som viacero ponúk a táto mi prišla z mnohých sfér zaujímavá, takže som ju prijala a mám z toho radosť,“ hovorila vtedy Terézia Páleníková.

V Haife sa mala zaradiť medzi opory a aj to zavážilo pri jej rozhodovaní. „Tú rolu v tíme si musí každá hráčka vybudovať, ale počet zahraničných hráčok je obmedzený, takže prirodzene by legionárky mali mať viac priestoru. Liga je veľmi konkurencieschopná. Basketbal berú veľmi vážne a je to také horkokrvné. Počet zahraničných hráčok síce nie je veľký, ale väčšinou sú to veľmi kvalitné Američanky. Teším sa,“ hlásila s iskrou v očiach rodáčka z Bratislavy.

To však ešte nevedela, čo ju na Blízkom východe čaká.

Za Maccabi odohrala niekoľko prípravných duelov a všetko išlo hladko. Lenže izraelská najvyššia súťaž basketbalistiek sa napokon ani nezačala. Po útoku Hamasu na územie židovského štátu ligový štart presunuli na neurčito.

Byť v bezpečí a v poriadku

Na šport vtedy 28-ročná Slovenka nemyslela, prioritou sa stalo opustiť krajinu. „Ja som od samého začiatku iba túžila byť v bezpečí a v poriadku. Všetko ostatné išlo bokom. Neriešila som vôbec, či si niečo zobrať alebo nie. Išla by som aj iba s pasom v ruke, jednoducho som chcela byť doma v bezpečí,“ spomína na nepríjemné chvíle Páleníková.

Haifa sa nachádza v severnej časti Izraela, prvotné útoky prišli z Pásma Gazy na juhu. Bola teda na relatívne bezpečnom meste, ale z Libanonu mohol zasiahnuť Hizballáh. Navyše aj nad Haifou prelietavali stíhačky či vrtuľníky a mesto bolo plné vojakov. „Myslím, že to bolo asi prvýkrát, čo som sa reálne bála – takým iným spôsobom. Všetko to bolo veľmi blízko mňa,“ potvrdila.

Slovenská basketbalistka sa teda usilovala dostať sa späť do vlasti. Do Izraela zamieril aj slovenský vládny špeciál, na jeho palubu sa však nedostala. Prednosť mali ženy s deťmi alebo ľudia na výletoch, ktorí by museli platiť za ďalšie ubytovanie. Chápala to.

Komunikovala preto s ambasádou a veľvyslancami a zisťovala, ako by sa mohla dopraviť na Slovensko po vlastnej osi. Komerčné lety buď rušili, alebo bolo mimoriadne náročné sa dostať k letenkám. Pôvodne mala letieť do Istanbulu, tento pokus však zlyhal, keďže aj tento let zrušili.

Hoci to nebolo jednoduché, opustiť Izrael sa jej napokon podarilo. Z Tel Avivu zamierila na Cyprus, odtiaľ do Atén a následne do Viedne. „Chcela som sa dostať domov, ale nešlo to úplne hneď. Kto to nezažije, ten nevie. Všetky tie hmotné veci idú úplne bokom. Aj teraz inak zmýšľam a hlavne si omnoho viac vážim život, aký je,“ povedala s odstupom času.

Zostala bez klubu

Pôvodne uvažovala, že po upokojení situácie by sa mohla do Haify za basketbalom vrátiť, napokon je však táto kapitola definitívne uzatvorená. S Maccabi sa dohodla na rozviazaní kontraktu. Basketbalová liga žien sa medzičasom v Izraeli odštartovala, ale iba s domácimi hráčkami.

Naša reprezentantka v najlepšom športovom veku je tak aktuálne bez klubu a čaká na ponuky. To, kedy sa ich dočká, je však otázne, keďže sezóna sa už začala a kluby majú kádre stabilizované.

Posledné zápasy, ktoré odohrala, tak nateraz zostávajú tie za reprezentáciu v prvej polovici novembra v rámci kvalifikácie o postup na majstrovstvá Európy. Slovensko najprv prehralo v Turecku 40:75, následne aj vďaka 27 bodom Páleníkovej uspelo v Rumunsku 93:77.