Ako sa za posledné roky situácia vyvíja, a akým spôsobom získavate informácie o nábožensky motivovaných trestných činoch?
Centrum OIDAC Europe vzniklo pred vyše desiatimi rokmi a odvtedy pozorujeme neustály nárast násilných trestných činov voči kresťanom na základe ich náboženského presvedčenia a názorov. Ak porovnáme len dva roky dozadu 2021 a 2022, tak z údajov, ktoré máme k dispozícii vyplýva, že v roku 2022 vzrástli trestné činy z nenávisti voči kresťanom až o 44 percent oproti roku 2021, čo je naozaj markantný nárast.
OIDAC Europe dokumentuje dve veľké skupiny prípadov: jednak sú to násilné trestné činy z nenávisti (voči majetku a ľuďom) a druhú skupinu tvoria prípady právnej a spoločenskej diskriminácie kresťanov. Od toho sa odvíjajú aj spôsoby, ako sa k dátam dostávame.
Metódy zberu údajov zahŕňajú rôzne vyhľadávacie nástroje ako online mediálny prieskum, konzultácie s oficiálnymi vládnymi a policajnými zástupcami, individuálne nahlasovanie. A konzultujeme aj s kresťanskými právnymi a inými organizáciami, ktoré sú aktívne v tejto oblasti. Pri spracovaní údajov vychádzame zo všeobecných ľudských práv, aby sme určili, či v daných konkrétnych prípadoch, o ktorých sa dozvedáme, ide o porušenie náboženskej slobody.
V ktorých krajinách Európy je situácia najhoršia, kde je relatívne dobrá a čomu to pripisujete?
Čo sa týka vandalizmu – poškodzovania kostolov, podpaľačských útokov a iných foriem trestných činov z nenávisti voči kresťanom a majetku, je na čele rebríčka Nemecko s 231 prípadmi, druhé je Taliansko so 146 prípadmi a na treťom mieste Francúzsko so 106 prípadmi v roku 2022. Žiaľ, neexistuje dostatočný hĺbkový výskum, ktorý by správne analyzoval hlavné príčiny týchto protikresťanských trestných činov v rôznych krajinách Európy. Predovšetkým motivácia páchateľov nie je často zrejmá a ani informácie v médiách nie sú vždy objektívne.
Aká je najčastejšia motivácia útočníkov Líši sa v rámci jednotlivých krajín?
Z týchto troch uvedených krajín (Nemecko, Taliansko, Francúzsko) má každá svoj odlišný historický, politický a sociálny kontext a tiež rozdielnu populáciu. Zatiaľ čo kresťanská populácia v Nemecku je dominantne protestantská, talianski kresťania sú prevažne katolíci. No a vo Francúzsku panuje koncept prísnej laicité [voľné vyznávanie náboženstva, ale bez špeciálneho štatútu a podpory štátu, pozn. red.] a je tam tiež silnejúca prítomnosť niektorých radikalizovaných islamských skupín, čo vedie ku konkrétnym formám protikresťanských postojov a zločinov z nenávisti. Zároveň v každej z týchto krajín možno za potenciálne hlavné príčiny považovať politickú polarizáciu, silné protikresťanské naratívy medzi určitými politickými, ideologickými a náboženskými skupinami a vo všeobecnosti sa zvyšujúci sklon k násiliu v spoločnosti.
Ak hovoríme o druhom type neznášanlivosti, to sú tie prípady právnej a spoločenskej diskriminácie kresťanov, tak najhoršie je na tom za minulé sledované obdobie roka 2022 Veľká Británia. Mnohí kresťania tam boli nahlasovaní polícii, alebo prišli o prácu pre svoje kresťanské presvedčenie. Medzi časté príčiny zatýkania a súdnych procesov voči kresťanom patria niektoré právne ustanovenia, ktoré sú v rozpore s ich vierou. Išlo napríklad o kriminalizáciu nenásilných prejavov, ako je nesúhlas s názormi mainstreamu na kontroverzné otázky, čo bolo klasifikované ako „nenávistné prejavy“. Alebo to zachádza ešte ďalej v tom, že aj niektoré pokojné činnosti (napríklad modlitba) sú podľa britských zákonov kriminalizované a nazývané ako „nenásilné incidenty z nenávisti“.
Ako je na tom Slovensko?
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré majú najmenej trestných činov z nenávisti a diskriminácie kresťanov. V roku 2022 boli zaznamenané tri prípady zo Slovenska, z toho dva predstavovali násilné fyzické útoky na duchovných. Zdá sa však, že Slovensko ani nemá nejako veľa angažovaných kresťanov vo verejnom priestore.
Aké sú konkrétne prejavy a formy diskriminácie kresťanov?
Diskriminácia kresťanov v Európe sa prejavuje rozmanito, zasahuje od straty zamestnania kresťanov až po zatknutia a súdne konania. V minulosti sme zaznamenali prípady kresťanov, ktorí boli prepustení zo zamestnania za to, že si odmietli odstrániť kresťanské symboly, ktoré mali na sebe, alebo za to, že vyjadrili svoj kresťanský svetonázor na morálne otázky či za to, že sa kvôli výhrade vo svedomí odmietli podieľať na praktikách ako je potrat.
Nedávno prišli vo Veľkej Británii o prácu dvaja kresťanskí učitelia, pretože vyjadrili svoje náboženské presvedčenie na tému rodovej rozmanitosti. Jeden z nich, Ben Dybowski, bol počas povinného školenia vyzvaný, aby sa podelil o svoj názor. Povedal, že verí v tradičné manželstvo muža a ženy, že život sa začína počatím a zároveň, že je proti hroznej praxi kameňovania homosexuálnych mužov podľa práva šaríja. Nasledujúci deň učiteľa Dybowskeho prepustili za nenávistné prejavy, napriek tomu, že školenie bolo vopred vyhlasované za bezpečný priestor, v ktorom môže každý slobodne hovoriť.
Ešte bizarnejšie bolo v Londýne zatknutie Isabel Vaughan-Spruceovej, ktorá v tichosti stála v jednej z ochranných zón pred potratovou klinikou. [Ochranné zóny sú oblasti do vzdialenosti 150 metrov od potratových kliník, v ktorých sa nesmie prevádzať žiadna činnosť, ktorá by mohla mať za následok, že klientka zmení svoje rozhodnutie a na potrat nepôjde, ako napríklad viesť so ženami rozhovory, rozdávať im letáky, ukazovať fotografie detí, modliť sa..za čo je trestné stíhanie, pozn. red.]
Polícia k Isabel pristúpila a pýtali sa jej, či sa v duchu modlí. Po tom, ako priznala, že áno (hoci s nikým nahlas nehovorila a žiadnu zo žien neoslovila) odviedli ju na vypočúvanie. Niektoré ľudskoprávne organizácie už vyjadrili obavy, že takéto zákony neprimerane obmedzujú slobodu náboženstva a zhromažďovania (keďže by mohli potenciálne kriminalizovať aj pokojnú modlitbu) a slobodu prejavu (keďže kriminalizujú aj konsenzuálne rozhovory).
Kto sú páchatelia trestnej činnosti voči kresťanom? Ktoré skupiny ich najviac diskriminujú?
Diskriminácia zvyčajne pochádza od štátných činiteľov, ak navrhujú takú legislatívu, ktorá priamo alebo nepriamo obmedzuje slobodu náboženského vyznania, prípadne sú to zamestnávatelia, ktorí zavádzajú pracovné smernice v rozpore s kresťanskou etikou, pričom nenechávajú priestor na výhrady vo svedomí. A následne kresťanov diskriminujú za vyjadrenie ich náboženského presvedčenia.
Podľa našich zistení je mimoriadne citlivým miestom aj sektor vzdelávania, kde sú kresťania obzvlášť obmedzovaní slobodne vyjadrovať svoje náboženské presvedčenie.
Na druhej strane, zločiny z nenávisti zvyčajne prichádzajú od rôznych spoločenských skupín so silným protikresťanským postojom. Medzi páchateľmi, ktorých bolo možné identifikovať v našom prieskume, sme zistili, že väčšina protikresťanských trestných činov z nenávisti pochádza od radikalizovaných členov krajne ľavicových politických skupín, ako sú Antifa, radikálne feministky alebo LGBTIQ skupiny. Okrem toho máme zdokumentované aj útoky radikálnych jednotlivcov z krajne pravicových skupín, satanistických skupín a radikálnych islamistov.
Aké dôsledky má takáto diskriminácia pre napadnutých či obvinených kresťanov?
Okrem zjavných dôsledkov, ako je strata zamestnania alebo povinnosť platiť vysoké právne poplatky v súdnom konaní, sú s tým spojené aj ďalšie sociálne dôsledky. Osoba, ktorú obvinia z páchania údajných nenávistných prejavov a čelí policajnému vyšetrovaniu alebo dokonca súdnemu konaniu je stigmatizovaná a bude pre ňu oveľa ťažšie získať nové zamestnanie (ak oň prišla) a takmer nemožné sa uchádzať o verejnú funkciu.
S tým sa spája aj istá protikresťanská zaujatosť v niektorých médiách, ktoré, žiaľ, často vykresľujú kresťanov v obzvlášť zlom svetle alebo ich dokonca očierňujú ako radikálov či extrémistov, a to len preto, že otvorene hovoria o svojom náboženskom presvedčení v kontroverzných otázkach. To vedie k „efektu zmrazenia“ medzi ostatnými kresťanmi, ktorí si možno dvakrát rozmyslia, či sa o svoje náboženské presvedčenie podelia napríklad na svojom pracovisku alebo cez sociálne médiá.
V júni 2023 bol 33-ročný Matthew Grech z Malty na svojom prvom súdnom procese. Bol obvinený z porušenia: Potvrdenia o sexuálnej orientácii, Zákona o rodovej identite a rodovom prejave a z propagácie konverznej terapie. Obvinenia boli vznesené voči nemu po tom, čo sa v televíznej relácii podelil o svoj osobný životný príbeh homosexuála, ktorému kresťanstvo zmenilo život. Nepozýval ani nenabádal poslucháčov, aby podstúpili akúkoľvek formu konverznej terapie. Zdroj: intoleranceagainstchristians.eu
Aké sú reakcie kresťanov na túto diskrimináciu? Mlčia, podávajú sťažnosti, prípadne to riešia aj na súde? A s akými výsledkami?
Väčšine kresťanov, ktorí sú predvolaní na súd, by nikdy nenapadlo, že sa raz ocitnú v tejto situácii. Existuje však aj niekoľko úspešných príbehov, keď kresťania napadli obvinenia vznesené proti nim a proces vyhrali.
Najvýraznejší je, samozrejme, prípad fínskej poslankyne Päivi Räsänenovej, ktorá bol minulý týždeň zbavená všetkých obvinení na odvolacom súde v Helsinkách po štyroch rokoch súdneho konania za údajné nenávistné prejavy. Bola obvinená po tom, čo kritizovala svoju vlastnú cirkev za to, že podporila mesiac hrdosti LGBTI. Obvinili ju aj z toho, že v roku 2019 zverejnila na Twitteri biblický verš.
Ďalší, menej známy je prípad pouličného kazateľa Davida McConnella, ktorý bol neprávom zatknutý, keď kázal vo West Yorkshire. Jeden z jeho poslucháčov ho konfrontoval s kontroverznými otázkami, potom zavolal na neho políciu a tvrdil, že McConnell mu spôsobil „obťažovanie a úzkosť“, čo je podľa zákona Spojeného kráľovstva o verejnom poriadku trestný čin. Svoje zatknutie napadol na súde, prípad vyhral a dostal odškodné.
Ako ste spomenuli, na Slovensku nie je situácia s diskrimináciou kresťanov nijako kritická, ale v prípade, ak sa také niečo stane, kam sa môžu kresťania obrátiť o radu či pomoc?
Existuje niekoľko kresťanských právnych organizácií, ktoré sa špecializujú na náboženskú slobodu a poskytujú právnu ochranu kresťanom v prípadoch diskriminácie. Prípad Päivi Räsänenovej napríklad úspešne obhajovala Alliance Defending Freedom (ADF) International. Právnu podporu kresťanom v prípadoch diskriminácie poskytuje aj Christian Legal Center.
Felix Ngole sa v roku 2015 počas štúdia na univerzite ako kresťan na FB vyjadril, že verí v manželstvo muža a ženy, za čo mu bolo - za diskrimináciu - pozastavené štúdium sociálnej práce.Súdny spor v roku 2019 vyhral a mohol štúdium dokončiť - súd rozhodol, že samotné vyjadrenie náboženských názorov nemusí znamenať diskrimináciu. V júli 2023 dostal v Anglicku ponuku od spoločnosti Touchstone Support na prácu sociálneho pracovníka, ktorú firma stiahla po tom, ako sa dozvedela o jeho niekdajšom súdnom spore kvôli kresťanským názorom. Zdroj: intoleranceagainstchristians.eu
Máte nejaké poznatky, informácie o tom, ako reaguje okolie na diskriminovaného človeka? Zastanú sa ho, alebo sa radšej dištancujú?
V roku 2022 OIDAC Europe spolu s Medzinárodným inštitútom pre náboženskú slobodu (International Institute for Religious Freedom) a Strediskom pre náboženskú slobodu v Latinskej Amerike (Observatory of Religious Freedom in Latin America) publikovali štúdiu, ktorá okrem iného analyzovala takzvaný „efekt zmrazenia“. Tento pojem popisuje jav, keď sa mnohí ľudia začnú sami umlčiavať alebo cenzurovať, po tom, ako vnímajú negatívne dôsledky, ktorým čelia iní kresťania, keď hovoria o svojej viere.
Toto pozorovanie sa zhoduje aj s nedávnymi prieskumami verejnej mienky v Británii a v Nemecku, ktoré ukázali, že veľký počet ľudí vo verejnej sfére (v niektorých prípadoch takmer 50 percent) nehovorí o svojich osobných názoroch na náboženstvo a na kontroverzné otázky zo strachu, že budú čeliť negatívnym sociálnym dôsledkom.
Žiaľ, podobné svedectvo dostávame aj čo sa týka nedostatočnej podpory pre kresťanov, ktorí sú prepúšťaní z práce, alebo čelia ďalším formám diskriminácie.
Existuje nejaká forma pomoci, ako by sa kresťania v Európe mohli postaviť na stranu diskriminovaných kresťanov, za náboženskú slobodu a proti nenávisti?
Kresťanská viera a svetonázor sú dôležitým prvkom vo verejnom diskurze. Ak tento pohľad chýba, v Európe nás čaká pochmúrna budúcnosť. Preto chceme povzbudiť kresťanov, aby sa efektívne a s rešpektom zapájali do verejnej diskusie alebo dokonca pokračovali v kariére politika či novinára. Začína sa to veľmi prakticky – neskrývaním svojho osobného náboženského presvedčenia pred ľuďmi v blízkom okolí alebo v príspevkoch na sociálnych sieťach.
Ďalšia zodpovednosť kresťanov v Európe spočíva v prejavení solidarity s kresťanmi na celom svete, ktorí sú násilne prenasledovaní a vraždení pre svoju vieru. Hoci je táto téma v západných médiách a politike často nedostatočne zastúpená, každý sa môže podieľať na zvyšovaní povedomia o prenasledovaní kresťanov vo svete a vyjadriť solidaritu s prenasledovanými bratmi a sestrami. Kampaň na zvýšenie povedomia Červená streda, minulý týždeň, je skvelým príkladom, ako sa do toho zapojiť veľmi praktickým spôsobom.