Vatikán tak chce očividne schladiť vášne nemeckých synodalistov pred ďalšími rokovaniami s vatikánskymi dikastériami. Po júlovom a októbrovom stretnutí sú ďalšie debaty naplánované na budúcoročný január, apríl a jún. Osou diskusií je otázka, čo v učení a disciplíne cirkvi zmeniť možno a čo nie. Nótu, ktorú majú k dispozícii všetky nemecké diecézy, navrhlo Dikastérium pre náuku viery a následne ju schválili aj ostatné vatikánske dikastériá.
Chýba nám právomoc
„Bratia a sestry, starajme sa jeden o druhého! Buďme ostražití pred pokušením otca lži a rozdelenia, majstra rozštiepenia, ktorý pri hľadaní zdanlivého dobra alebo odpovede na konkrétnu situáciu sväté a verné telo Božieho ľudu nakoniec rozštvrtí,“ pripomína nóta hneď v úvode slová pápeža Františka z jeho Listu putujúcemu Božiemu ľudu v Nemecku spred štyroch rokov. Dlhodobým jablkom sváru zostáva požiadavka ordinácie žien, v ktorej nóta znova opakuje definitívnu odpoveď pápeža Jána Pavla II. v dokumente Ordinatio Sacerdotalis z roku 1994. Pápež v ňom dospel k definitívnemu záveru, že cirkev nemá právomoc udeľovať sviatosť kňazstva ženám.
Žena dôležitejšia ako všetci biskupi
Nóta následne uvádza viacero citátov pápeža Františka, ktoré dosvedčujú pokračovanie v línii svätého predchodcu. Aj pri rozlišovaní medzi funkciou sviatosti kňazstva a rovnakou hodnotou každého človeka cituje nóta pápeža Františka: „Služobné kňazstvo je jedným z prostriedkov, ktoré Ježiš používa, aby slúžil svojmu ľudu, no veľká dôstojnosť pochádza z krstu, ktorý je dostupný všetkým. Pripodobňovanie kňaza Kristovi, Hlave – teda hlavnému prameňu milosti – neznamená povýšenie, ktoré ho stavia na čelo všetkého ostatného. Funkcie v cirkvi neznamenajú nadradenosť jedných nad inými. V skutočnosti je jedna žena, Mária, dôležitejšia ako všetci biskupi.“ Nóta tiež pre úplnosť pripomína predpisy kódexu kánonického práva latinskej i východných cirkví, ktoré hovoria o exkomunikácii aktérov i recipientov v prípade pokusu o udelenie sviatosti kňazstva ženám.
Druhou oblasťou, kde „miestna cirkev nemá žiadnu možnosť zastávať iný názor“, je podľa vatikánskej nóty morálne hodnotenie homosexuálneho správania: „Objektívne morálne hodnotenie sexuálnych vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia je stanovené presne a s istotou.“ Miera subjektívnej morálnej započítateľnosti takýchto vzťahov sa však podľa vatikánskej nóty posudzuje zakaždým individuálne.
Medzi riadkami: A čo urobí náš pápež?
Centrálny výbor nemeckých katolíkov vidí za týmto listom „určitú nervozitu tých, ktorí vidia, že sa veci pohli“. Predsedníčka Centrálneho výboru Irme Stetter-Karpová pripomenula dynamiku v rámci Rímskej kúrie a tiež medzi kúriou a pápežom. „Bol to okrem iného aj kardinál Parolin, ktorý niekoľko týždňov pred rozhodnutím pápeža o otvorení a volebnom práve laikov a žien na Svetovej synode v októbri z kúrie vyhlásil, že je to nemysliteľné a tiež nelegitímne, pretože by to nezodpovedalo štruktúre a histórii Katolíckej cirkvi ani kánonicky, ani sviatostne. A čo urobil náš pápež? Zrazu to bolo legálne a možné,“ interpretuje vatikánske procesy Stetter-Karpová. Vlastná interpretácia vatikánskych nariadení zrejme umožnila zriadenie takzvaného synodálneho výboru v prvej polovici novembra napriek explicitnému zákazu Vatikánu z januára tohto roka.
Mizogýnna cirkev – umierajúca inštitúcia
Za rozhorčených nemeckých katolíkov na nótu reagoval teológ Wunibald Müller, podľa ktorého sa „katolíci viac nenechajú poúčať Rímom, o čom smú diskutovať a čo sa musí v cirkvi zmeniť, aby sa pre nich opäť stala miestom, kde môžu presvedčivo žiť spoločne svoju vieru“. Podľa teológa sa vraj definitívne skončili časy, keď Rím nejakým listom mohol kohokoľvek zastrašiť.
Müller nevidí žiaden rozdiel medzi homosexuálnym a heterosexuálnym vzťahom, hoci v otázke ordinácie žien hovorí o nutnosti diskusie napriek definitívnemu rozhodnutiu pápeža. V rozpore s argumentáciou pápeža Františka totiž vidí v tejto oblasti prejav diskriminácie žien a rastúci potenciál odchodu z takejto „mizogýnnej cirkvi“. Namiesto toho vidí Müller potrebu cirkvi, v ktorej budú mať „ženy a muži rovnaké práva“. Dynamika tejto novej cirkvi je omnoho silnejšia než tá, ktorá prichádza z Ríma a ktorá skôr pripomína „posledné zášklby umierajúcej inštitúcie“.
Kritické vyjadrenie Wunibalda Müllera i zástupcov Centrálneho výboru nemeckých katolíkov naznačujú, že plánované diskusie nemeckých delegátov s vatikánskymi predstaviteľmi nebudú ľahkým orieškom.