Pápežova prehliadaná encyklika

Františkova encyklika pripomína, že sa treba vyhnúť nevyhnutnej migrácii a vytvoriť v krajinách podmienky „pre dôstojný život a integrálny rozvoj“ (FT 129). Navrhuje preto sériu politických opatrení: zjednodušiť vydávanie víz, uplatňovať humanitárne koridory pre najzraniteľnejších utečencov, ako aj umožniť opätovné spojenie rozdelených rodín a ich integráciu v novej krajine (FT 130). V západných, ázijských aj arabských krajinách ide o utopický program.

Pápež sa v tejto ostro diskutovanej téme občas dopúšťa zovšeobecňovania: „Príbehy migrantov sú vždy príbehmi stretnutia medzi jednotlivcami a medzi kultúrami“ a „migranti prinášajú príležitosť na obohatenie a integrálny ľudský rozvoj všetkých“ (FT 133). Avšak nie vždy ide o stretnutia, ale aj o strety. Pri nich je prítomné nedorozumenie, nepochopenie, napätie či násilie, ako píše Samuel Huntington v Strete civilizácií a napríklad aj francúzska filozofka Chantal Delsolová otvorene hovorí, že migranti „skôr než by boli kultúrnym obohatením sú predovšetkým ozajstnou kultúrnou hrozbou“.

Hlava katolíckej cirkvi takisto odsudzuje “kultúru múrov, stavania múrov v srdciach, múrov na zemi”, lebo ich budovatelia sa stanú otrokmi “bez obzorov, lebo im chýba styk s ostatnými” (FT 27). Uzavreté komunity hrozia aj v online sfére a pápež varuje, že „dokonca aj v katolíckych médiách sa môžu prekročiť limity, hanobenie a ohováranie sa môže stať bežnou záležitosťou a je možné, že sa upustí od všetkých etických štandardov a od úcty voči dobrému menu ostatných“ (FT 46).

Sociálne priateľstvo, univerzálne bratstvo a otvorené spoločnosti

Rímsky biskup je kritický aj voči svojej cirkvi, keď sa zamýšľa nad tým, prečo „trvalo tak dlho, kým cirkev jednoznačne odsúdila otroctvo a rôzne formy násilia. Dnes, s našou rozvinutou duchovnosťou a teológiou, nemáme žiadne výhovorky“ (FT 86).

Ako liek na súčasné problémy predostiera lásku, ktorá je preňho „sociálnym priateľstvom“, ďalej univerzálne bratstvo a „otvorené spoločnosti“, čo niektorí označili za nešťastné slovné spojenie, lebo pápež sa tým vraj nepriamo odvoláva na Georgea Sorosa. Tento miliardár maďarského pôvodu totiž napísal knihu Otvorená spoločnosť, založil sieť organizácií s rovnakým názvom a tiež kritizuje „trhový fundamentalizmus“ a zastáva sa migrantov. Rovnaký termín však už pred Sorosom používal liberálny filozof Karl Popper, u ktorého sa Soros inšpiroval.

Pontifex píše, že bratstvo musí byť súčasťou nového, lepšieho druhu politiky a apeluje na novú, etickejšiu formu ekonomiky (FT 170): „Čoraz globalizovanejšia spoločnosť nás zbližuje, ale nerobí z nás bratov.“ Súčasne chce vidieť reformu Organizácie spojených národov a ekonomických inštitúcií, aby protežovali „rodinu národov“, čo znie ambiciózne, no do detailov nezachádza. Pozitívne napríklad vidí ľudové hnutia, ktoré spájajú sociálne vylúčených ľudí do komunít. Naopak, právo na súkromné vlastníctvo nepovažuje za „absolútne či neodňateľné“, lebo katolícka tradícia „zdôrazňovala spoločenský rozmer všetkých foriem súkromného vlastníctva“ (FT 120).

Milosrdnú lásku vidí ako „duchovné srdce politiky“ (FT 187), ktorú musí sprevádzať solidarita a subsidiarita, a to najmä v súčasnosti, keď sú pojmy ako demokracia, sloboda a spravodlivosť vyprázdnené a už slúžia ako „nástroje na dominanciu“ (FT 14). „Násilné verejné demonštrácie nepomáhajú pri hľadaní riešení,“ vystríha rímsky biskup, „lebo pôvod a ciele občianskych demonštrácií nie sú vždy jasné; existujú určité formy politickej manipulácie a v niektorých prípadoch boli zneužité na účely partizánskych záujmov“ (FT 232).

Spolu s autentickým sociálnym dialógom vidí cestu vpred v kultúre stretnutia, v zmierení a v odpustení bez toho, aby sa pritom zabudlo na pamäť. Za príkladný (nielen medzináboženský) dialóg považuje ten, ktorý viedol sv. František z Assisi so sultánom Malik al Kamilom, avšak pápež toto stretnutie podľa niektorých komentárov dezinterpretuje (aj tejto téme sa budeme viac venovať v nasledujúcom článku o reakciách komentátorov a osobností na encykliku Fratelli tutti). Na záver podčiarkuje, že náboženstvá sú v službe bratstva, pričom zavrhuje terorizmus a fundamentalistické násilie, ktoré zneužívajú náboženstvo, pretože „príkaz pokoja je hlboko vpísaný do náboženských tradícií“ kresťanstva a islamu (FT 284).

Všetci pápežovi bratia - a všetky jeho sestry

Encyklika Fratelli tutti je menej teologická a viac spoločensko-politická, a je tak hlavne príspevkom do sociálnej náuky cirkvi. V zásade pokračuje v tradícii tematických dokumentov predošlých pápežov a ďalej rozvíja niektoré kľúčové hodnoty a pojmy v novej ére. Jej posolstvo je síce jasné, no dĺžka dokumentu ho oslabuje. Popri niektorých konkrétnych návrhoch a zaujímavých zamysleniach obsahuje mnohé klišé, dlho známe koncepty a myšlienky, ktoré sa len naznačia, no nedotiahnu do konca, napr. reforma OSN, súkromné vlastníctvo či proces vyprázdnenia a zneužívania slov. Nezodpovedanou otázkou je, prečo v názve encykliky nie je „sorelle tutte“ (všetky sestry), čo by sestry (ženy) postavilo na úroveň bratov (mužov). Je to očakávanie, ktoré nastolil sám pápež, keďže ho zvyknú oceňovať za podporu žien: niektoré menoval do vyšších funkcií vo Vatikáne a opakovane zdôrazňuje ich úlohu v cirkvi, rodine a v spoločnosti.

Ešte je priskoro nato, aby sme videli ozajstný prínos Fratelli tutti. František chcel týmto dielom v čase globálnej pandémie zaiste upozorniť, že Katolícka cirkev je ľuďom nablízku a pomenúva výzvy, ktoré ostanú, aj keď ľudstvo zvíťazí nad smrteľným vírusom. Najhoršie, čo nás po skončení pandémie môže podľa neho postihnúť, je ešte viac hlboký a “horúčkovitý konzumizmus”. Pre všetkých pápežových bratov - a všetky jeho sestry – je Fratelli tutti „povinná jazda“ a pre médiá vďačný materiál, hoc márne by v ňom hľadali vyjadrenia na hrane katolíckej vierouky. Čím bude pre ostatných? To azda vystihol už pred siedmimi rokmi v televízii KTO vtedajší predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg kardinál Jean-Louis Tauran: „Cirkev musí v prvom rade dbať na jednoduchosť - publikuje príliš veľa dokumentov. Mala by trochu spomaliť, aby sa mohlo takpovediac stráviť napríklad aj magistérium Benedikta XVI.“