Dominik Feri a sexuálna revolúcia v čase

Príbeh údajného sexuálneho násilia na dievčati s pseudonymom Jane Roe sa stal už v roku 2017, no podobne ako vo Feriho prípade sa rieši až s odstupom mnohých rokov (a teda náramne zle; ako chcete reálne riešiť to, čo sa pred x rokmi odohralo medzi dvoma ľuďmi za zatvorenými dverami? Obete sexuálneho násilia sa musia vo vlastnom záujme ohlásiť hneď, lebo čím neskôr, tým je to menej vierohodné).

Pseudonym Jane Roe sa v Spojených štátoch používa symbolicky na zachovanie anonymity, nejde teda o Normu „Jane Roe“ McCorvey, ktorá chcela interrupciu svojej tretej dcéry tak veľmi, až zmenila Ameriku. (Dosiahla federálne právo na interrupciu; dcéru porodila len preto, že proces trval dlhšie ako tehotenstvo, dcéra sa s traumou začiatku svojho života nikdy nevyrovnala).

Aktuálna Jane Roe študovala na Technickej univerzite v New Jersey spoločne so svojím bývalým priateľom, s ktorým už síce nechodila, ale stále s ním trávila veľa času. Často za ním prichádzala na izbu, ktorú si delil spoločne so spolužiakom, v prípade figuruje ako John Doe.

V sobotu 30. septembra 2017 sa zase raz zabávali na izbe v trojici, načo sa bývalý priateľ Jane zdvihol a odišiel na zvyšok noci preč. Zvyšní dvaja sa začali bozkávať a potom John požiadal Jane o orálny sex. Ten konsenzuálne dostal, načo obaja zaspali v Johnovej posteli. Druhý deň ráno sa John podľa predpisu Jane spýtal, či sa s ním chce vyspať. Také sú totiž univerzitné inštrukcie, ktoré študenti musia dodržiavať, keď sa chcú zúčastniť vzájomnej sexuálnej aktivity. Iste, konsenzus môže byť minimalistický. Lenže ani „Chceš to? – Áno.“ nie je samospásne, ako sa hneď ukáže.

Po aktivite, ktorú podľa Johna Jane absolvovala dobrovoľne a s vopred vyjadreným súhlasom, sa obaja aktéri rozišli. Ďalej sa spolu bavili, spolupracovali na úlohách. O mesiac neskôr začala Jane chodiť s niekým úplne iným a ich cesty by sa boli rozišli úplne, keby o ďalší rok neskôr Jane nenahlásila Johna školskej administratíve za sexuálny útok. Johna samotného však neinformovala.

Kým systém jej udanie spracoval, Jane ho stiahla. John teda nemal ani potuchy, že je niekde problém. Potom sa tri roky nedialo nič. Potom si to Jane zase rozmyslela a po takmer štyroch rokoch od udalosti odvolala, čo predtým odvolala, a Johna nahlásila ešte raz. Škola potom Johnovi v rámci interného disciplinárneho konania nariadila 90 hodín verejných prác a zúčastňovať sa na vyučovaní on-line. John bol v tom čase už absolventom, ale rozhodol sa súdne brániť s tým, že sa nič z toho nestalo a že škola je zaujatá. Aby očistil svoje meno, svoju bývalú univerzitu teraz žaluje.

Takých Jane a Johnov sú dnes desiatky, skôr stovky. Spája ich okrem často absolútne absurdných časových oneskorení aj to, že jej sa v zásade verí vždy, jemu nikdy. Obvinila ho zo znásilnenia. Lekárske vyšetrenie nepreukázalo sex. Napriek tomu ho vylúčili a teraz ju žaluje za ohováranie.

Inak, bol tak intoxikovaný, že jej nemohol dať konsenzus. Potom ho obvinila zo znásilnenia. Hoci sa konsenzus skloňuje vo všetkých pádoch a vycvičení Američania ho používajú, problému nezabránil. Problém totiž nie je vo vyjadrenom súhlase, ale vo vzťahu oboch ľudí – presnejšie v tom, že žiadny nie je.

Keď sa ženy v šesťdesiatych rokoch nechali uniesť eufóriou feminizmu a sexuálnej revolúcie, uverili, že nezáväzný sex ich oslobodí a že je to vlastne len nejaká forma spoločenskej interakcie. Práve hook-up culture [kultúra spojenia, pozn. red], kultúra kamarátov a kamarátok do postele, významne charakterizuje prostredie amerických univerzít a je ideálnym podhubím pre budúce žaloby.

Dievčatá môžu dať sto konsenzov mladíkom, ktorí sa im páčia, ale ktorí o ne v skutočnosti nejavia iný záujem, len kvôli lacnému sexu. V tej chvíli to dievčatá myslia úplne úprimne. Lenže keď sa ráno prebudia, cítia sa zneužité, a pokiaľ zlý pocit trvá a ony si s ním nevedia rady, obvinia partnera. Predtým by možno stačilo zveriť sa kamarátke a druhýkrát tam neliezť. Lenže žaloba nevylieči morálnu kocovinu. Konsenzus je trochu ako pokus utesniť kvapkajúci kohútik, keď tečie strechou. Nefunguje to, keď ženy súhlasia s niečím, čo pre ne nie je výhodné.

Nezáväzný sex pre ženy výhodný nie je. Trápnou, ale preverenou stratégiou, ako sa do týchto situácií nedostávať, je nespať s nikým, koho nemilujem. Ocenia to aj muži, ktorí potom minimalizujú riziko, že budú, či už po práve, alebo krivo, obvinení zo sexuálneho napadnutia. Ako v prípade Dominika Feriho.

Te xt pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.