Erik Kaliňák v ČT24. Moderátor urobil médiám medvediu službu

Sociálne siete na Slovensku v posledných dňoch zaplavilo video, na ktorom Ľuboš Rosí, redaktor českej ČT24, „griluje“ Erika Kaliňáka. Vyčítal mu, že premiérovi Ficovi poradil, aby nekomunikoval s niektorými médiami. Aj keď snahou moderátora bolo evidentne mladého Kaliňáka vyškoliť za obmedzovanie médií, dosiahol presný opak. Teda, že strápnil sám seba a ešte aj ukázal, že Kaliňákov boj proti aktivistickým médiám vlastne nemusí byť až taký neodôvodnený.

Rosí totiž o svojej zaujatosti divákov presvedčil hneď v prvých sekundách rozhovoru, kedy premiérovmu poradcovi neustále skákal do reči, dával mu tendenčné otázky, poučoval ho a občas sa vyjadril aj značne povýšenecky.

Keď Erik Kaliňák povedal, že Ficovi poradil nekomunikovať s niektorými médiami práve on, lebo sú tendenčné, moderátor sa ho pýtal, či je mediálny analytik. Keď Kaliňák odpovedal, že mediálna nadpráca je do očí bijúca, moderátor ho začal poučovať o tom, že v demokratickej spoločnosti majú byť rozhodcami nezávislé orgány a povýšenecky dodal, že v Česku majú na to mediálne rady alebo súdy. Keď Kaliňák povedal, že všetci sa zhodnú na tom, že médiá sa zradikalizovali, moderátor mu znova povýšenecky vysvetlil, že „my v ČT nemôžme takto zovšeobecňovať, že všetci si myslia.“

Rosí sám pritom naznačuje úplne iracionálne veci. Z jeho otázok sa totiž zdá, že názor na médiá môžu mať len mediálni analytici či súdy. Nikto iný. A tiež, že Česko je vlastne mediálnou zemou zasľúbenou a Slovensko akousi malou diktatúrou. Pritom je to práve náš západný sused, kde značnú časť médií vlastnil najsilnejší muž opozície a expremiér Andrej Babiš.

Skrátka, je to taký malý bizár, ktorý ukazuje hlavne to, že médiá majú skutočne problém s nestranným informovaním a vecnou diskusiou, kde moderátora zaujímajú argumenty druhej strany.

Druhá otázka je, či je Kaliňákova a Ficova odpoveď na problém s progresívnymi médiami adekvátna.

Tragický moderátor Rosí postoj Kaliňáka tak trochu potvrdil a legitimizoval. No treba dodať, že ani Kaliňák nehral s čistými kartami. Jeho argument o tom, že Fico predsa robí len to isté, čo Čaputová (ktorá komunikuje hlavne s progresívnymi médiami), totiž značne kríva.

Ak sa totiž Kaliňákovi nepáči, že Čaputová niektoré médiá ignoruje, legitímna otázka znie, prečo chce robiť on to isté iným médiám. Nebolo by fér, ak by premiérovi poradil, aby sa zachoval rovnako voči všetkým?

Rovnako by bola na mieste otázka, prečo premiér už niekoľko týždňov živí túto tému. Nestačilo by, ak by sa k téme vyjadril len raz, a to s chladnou hlavou? Prečo potrebuje toľko útočiť na štyri vybrané médiá (Denník N, Sme, Aktuality a Markízu) a roztáčať tým špirálu nenávisti?

Tí, ktorí Roberta Fica poznajú zblízka, hovoria, že je to veľmi pragmatický človek, ktorý nejde do bojov, ktoré pre neho nemajú zmysel. Preto sa zdá, že skutočnou taktikou premiéra je len neutralizovať oponentov. Teda obviniť ich z toho, že o ňom budú písať zaujato a zle, aby v čase, keď o ňom skutočne začnú písať zle, jeho voliči vedeli, že jeho slová sa potvrdili.

Fico chce, aby ľudia nebrali mienku médií príliš vážne.

To sa, samozrejme, nemusí vylučovať so snahou ukázať silu tak pred voličmi, ako aj pred médiami a prinútiť ich zmeniť správanie. No aj tu treba poznamenať, že to má opačný efekt. Teda že médiá sú voči Ficovi naladené ešte viac agresívne. Minimálne navonok.

Preto sa zdá, že rovnako tendenčne ako médiá sa v istom zmysle správa aj premiér Robert Fico.

Poslednú bitku však vyhral Erik Kaliňák. Nie preto, že by mal lepšie argumenty. Skôr preto, že jeho súper - moderátor to prepálil s motiváciou, predviedol úbohý výkon a potvrdil, že niektoré médiá sú naozaj zaujaté.

A to je dosť zlá správa.