Epidemiologička Hudečková: Toto zrejme nie je posledný lockdown, musíme vydržať Veľkú noc

Musíme zvládnuť Veľkú noc. Možno sa dostaneme do lepšej situácie, ak ju nenaruší nejaká z mutácií. Chápem, že to niektorí ľudia nedokážu už ani počúvať, lebo je to strašná situácia, ktorá sa dá prirovnať len k španielskej chrípke na začiatku 20. storočia. Rozprávali sme sa s Henrietou Hudečkovou, hlavnou odborníčkou ministerstva zdravotníctva na epidemiológiu a vedúcou Ústavu verejného zdravotníctva na Jesseniovej lekárskej fakulte.

Kedy sa podľa vás dostaneme pod hranicu 3 000 hospitalizovaných a nastane uvoľňovanie opatrení?

Epidemiologická situácia je stále veľmi vážna, a preto musíme opatrenia uvoľňovať postupne podľa kritérií, ktoré sú v covid automate rozhodujúce. Reprodukčné číslo nám už kleslo na 0,95, čo znamená veľmi krehký stav, ktorý sa môže pri nedodržiavaní opatrení veľmi rýchlo zhoršiť. Určite nezačneme uvoľňovať do Veľkej noci, lebo to nedovolí bezpečnostný mechanizmus covid automatu. Ak sa situácia zhoršuje, môžeme príslušné opatrenia prijať zo dňa na deň a zaviesť ich do praxe. Uvoľňovanie opatrení sa ale udeje až 12 dní po ich vyhlásení, aby nedošlo k rýchlej zmene a nárastu infikovaných po ich otvorení.

Čo uvoľňovanie opatrení najviac odďaľuje?

Stále veľký počet hospitalizovaných a hrozba africkej mutácie. Aj na Slovensku sa potvrdilo niekoľko prípadov.

Ale tí ľudia mali cestovateľskú anamnézu. Alebo sa táto mutácia už šíri nekontrolovane?

Áno, sú to prípady, ktoré mali cestovateľskú anamnézu. Väčšinu importovali z nešťastných dovoleniek v exotických destináciách v Afrike a na Blízkom Východe, ale potvrdila sa aj pri osobe, ktorá pracuje v Nemecku. Po príchode na Slovenska ho systém rýchleho varovania, ktorým sú prepojené všetky štáty Európskej únie, nahlásil ako pozitívneho na juhoafrickú mutáciu. Išiel v aute s ďalšími ľuďmi, z ktorých niektorí majú klinické príznaky, a preto ich vzorky budeme ďalej sekvenovať.

Ako potom prebiehajú kontroly na hraniciach?

Kontroly by mali byť náhodné a striktné. Ale pri tomto pánovi by nepomohla ani náhodná kontrola, pretože výsledok testu mu potvrdili až keď bol na Slovensku. Systém rýchleho varovania je úžasná vec, lebo podobne sme zaevidovali aj prípady britských mutácií pred Vianocami.

Máte vzhľadom na takéto prípady plány na zavedenie povinnej štátnej karantény?

Hovorilo sa o tom, ale neviem, či dôjde aj k realizácii. Každý, kto sa v súčasnosti vráti zo zahraničia, má povinnosť sa zaregistrovať do systému e-hranica a prihlásiť na test.

Ako hodnotíte zákaz vycestovať za účelom rekreácie?

Konzílium odborníkov to privítalo. Od januára sme upozorňovali, že nie je vhodné cestovať do štátov, kde sú nebezpečné mutácie. V roku 2021 vycestovalo takýmto spôsobom viac než 30 000 občanov, a to je len počet, o ktorom vieme. Mnohí mohli prejsť hranice ako pendleri, po prílete z dovolenky na letisko v Budapešti alebo vo Viedni.

Častým argumentom týchto cestovateľov je, že absolvujú niekoľko PCR testov. Jeden pred odletom, druhý po prílete do destinácie, tretí pred odletom domov a štvrtý doma na Slovensku.

Tie prvé dva testy znamenajú riziko zavlečenia infekcie do danej destinácie, pretože nemusia mať hneď klinické príznaky a test ich nezachytí. Testovanie je potrebné spraviť vo vhodnom čase. Aj návrat z daného štátu môže byť rizikový, pretože sa v cudzine môžu cestovatelia nakaziť, ale pozitivita sa môže prejaviť až neskôr aj pri štvrtom teste, teda po príchode domov.

Čiže ideálne je sedieť doma a neriskovať?

V súčasnej situácii áno.

Vráťme sa k Veľkej noci. Bude meniť pravidlá hry?

Ak sa dodrží zníženie mobility, ktoré sme dosiahli núdzovým stavom, kladne to ovplyvní epidemiologickú situáciu. Dúfam, že nedôjde k zvýšeniu mobility ako počas Vianoc, pretože oslavy Silvestra určite spustili opätovný nárast chorobnosti.

Máme očakávať Veľkú noc z roku 2020 a zvýšené policajné kontroly na hraniciach okresov?

Policajné kontroly sú v gescii ministerstva vnútra. Vlani sme zvládli Veľkú noc veľmi dobre, nedá sa to ale porovnávať so súčasným stavom, pretože sme mali nižšiu chorobnosť aj počty hospitalizovaných oproti dnešku. Náš zdravotnícky systém môže každú chvíľu skolabovať.

Ako to myslíte?

Nárast počtu hospitalizácií je o dva až tri týždne oneskorený za chorobnosťou. Aj preto máme hospitalizácie stále na vysokom čísle, pričom ich dĺžka môže trvať aj päť týždňov. To enormne vyčerpáva zdravotnícky personál aj v čase, kedy chorobnosť klesá.

Stanovme priemernú dĺžku hospitalizácie na tri týždne. Kde budeme v polovici apríla?

K tomu sa nedá jednoznačne vyjadriť. Všetko závisí od chorobnosti, ktorú ovplyvňujú aktivity celej populácie. Dúfam, že situácia bude lepšia a po Veľkej noci začneme uvoľňovať. Prijať sprísňujúce opatrenia má zmysel aj zo dňa na deň, ale uvoľňovať treba veľmi opatrne. Ak naraz všetko spustíte, mobilita nepredstaviteľne narastie, pretože ľudia prirodzene túžia po tom, aby mohli robiť to, čo dlho nemohli. Treba zdôrazniť, že tu stále budeme mať chorobnosť, ktorú budeme musieť potláčať.

Je toto posledný lockdown?

Myslím si, že nie. Dúfam ale, že ak rýchlo dosiahneme globálnu kolektívnu imunitu, budeme sa na to môcť pozerať inak.

Bude predlžovanie núdzového stavu podmienené kolektívnou imunitou?

Podľa mňa nie, už sme mali aj obdobia bez núdzového stavu. Potrebujeme znížiť chorobnosť a čo najrýchlejšie zaočkovať asi 80 percent občanov, aby boli kolektívnou imunitou chránení aj nezaočkovaní. Čo sa týka opatrení, prirovnala by som to ku chrípke. Vrchol epidemickej krivky chrípky je na Slovensku vo februári, vtedy okrem toho, že máme zaočkovanú populáciu, prijímame viaceré opatrenia. Nie sú také striktné a časté ako pri koronavíruse, ale obmedzujú sa napríklad návštevy hospitalizovaných v nemocniciach či návštevy cudzích ľudí v DDS-kách, ak dôjde k výraznému nárastu, zakazujú sa detské karnevaly či neodporúčajú plesy pre dospelých. Takto budeme zrejme pokračovať aj po tom, čo covid zvládneme očkovaním.

Očkovanie mnohí odmietajú. Vylučujete zavedenie očkovacej povinnosti?

Očkovanie proti COVID-19 je na Slovensku založené na dobrovoľnosti. Myslím si, že po zvládnutí pandémie by sme k nemu mohli pristupovať tak, ako je to pri očkovaní proti chrípke a pneumokokovým invazívnym infekciám. V bežnej populácii na báze dobrovoľnosti a povinné by bolo len v zariadeniach sociálnych služieb. 

Aktuálne má záujem očkovať sa 40 percent Slovákov. Ako sa bude táto ochota vyvíjať?

Podľa mňa zo dňa na deň stúpa, ale neviem to vyjadriť číselne. Vnímam, že očkovať sa chcú dnes aj mladší ľudia od 18 rokov.

Kedy začneme očkovať aj túto kategóriu ľudí?

Spoločné obstarávanie cez EÚ zlyháva, máme obmedzené dodávky vakcín. Niekedy sú problémy vo výrobe, inokedy v dodávkach. Bližšia košeľa ako kabát. Všetky štáty najskôr zaočkujú vlastných občanov, až potom posunú vakcíny ďalej. Nepoznám detaily problému pri zásobovaní a prerozdeľovaní vakcín, ale určite to nejde podľa plánov.

Učí nás táto kríza vakcinačnému nacionalizmu a ukazuje potrebu vlastných vedeckých kapacít?

Ak by dokázali naše vedecké kapacity vyrobiť novú vakcínu, malo by to obrovský význam a mohli by sme si gratulovať. Osobne si myslím, že by stačili aj kapacity na kúpu licencie a výrobu vakcíny u nás.

Takýto precedens tu ale máme z čias Československa.

Áno, ešte v 80. rokoch sa u nás vyrábali aj balili vakcíny proti čiernemu kašľu, tetanu a boli sme jedným z desiatich štátov, ktorý likvidoval výrobu očkovacej látky proti pravým kiahňam.

V súčasnosti sme v takej situácii, že riaditeľka Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv viackrát povedala, že nemáme vedecké kapacity ani pre schválenie Sputnika V. Ako je možné, že máme liekovú agentúru, ktorá je nefunkčná?

Nemyslím si, že ŠÚKL je zlý, ale tým, že sme súčasťou EÚ, existujú úkony, ktoré rieši Európska lieková agentúra (EMA), alebo úkony, ktoré nám môžu pomôcť riešiť iné štáty EÚ. Odborníci ale chýbajú celosvetovo. Na konci 20. storočia po potvrdení eradikácie pravých kiahní a nastavení pravidiel eradikácie poliomyelitídy a osýpok sa javilo, že sme zvládli prekonať mikroorganizmy a infekčné ochorenia a tok peňazí do epidemiológie, mikrobiológie a infekčného lekárstva sa znížil. Pôvodne sme mali v každom okrese infekčné oddelenie, ktoré sa ale zrušilo a ostalo len desať infekčných pracovísk. Mnohé okresy dnes nemajú ani ambulantnú infektológiu, epidemiológie a mikrobiológie sú tiež významne podhodnotené, ale ide o celosvetový problém.

Národná rada SR schválila v decembri 2019 Národný program kontroly infekčných ochorení, ktorý je rozpracovaný na niekoľko rokov. V rokoch 2020-2021 sme mali riešiť 10 závažných problémov, pričom tri body sa venovali rozšíreniu a nárastu počtu epidemiológov, mikrobiológov a vytvorenie nových infektologických pracovísk, ako aj získanie lekárov s touto špecializáciou. Ale potom prišiel covid a jednoznačne ukázal chýbanie týchto špecialistov.

Vedecké kapacity chýbajú podľa riaditeľky ŠÚKL aj preto, že sa ich dotklo prepúšťanie v dôsledku pandémie. Je správne, aby štát v takejto situácii šetril na odborníkoch, ktorí nás ako jediní môžu vyviesť von z krízy?

K tomuto problému sa neviem vyjadriť. Nepoznám žiadnych odborníkov, ktorí by boli prepustení vo vzťahu ku COVID-19. Ale jednoznačne potvrdzujem, že nám odborníci chýbajú.

Spomínali ste problémy s výrobou a dodávkami vakcín. Zatiaľ máme v skladoch 200 000 ampuliek Sputnika V, ktorému podľa prieskumu dôveruje 53 percent opýtaných. Majú títo ľudia čakať na jeho schválenie?

Riaditeľka Baťová postupuje podľa platnej legislatívy. Sputnik doviezli na mimoriadnu požiadavku exministra zdravotníctva. Potrebujeme čo najviac vakcín, preto si myslím, že by sme mali začať prehodnocovať aj vakcíny z iných štátov, pretože štyri schválené vakcíny na území EÚ je príliš málo. Treba sa venovať aj iným vakcínam, ale tak, aby spĺňali kritériá. Myslím si však, že každý štát vyrobil vakcínu s cieľom, aby bola bezpečná a účinná.

Vy by ste sa Sputnikom dali zaočkovať?

Áno, ale už som zaočkovaná.

Máme sa očkovať AstraZeneca?

Určite, aj táto vakcína má význam. Po každej vakcíne sa objavia nežiaduce účinky, ktoré sú napísané v príbalovom letáku.

Krvné zrazeniny ale v príbalovom letáku AstraZeneca neboli, dve vzácne poruchy zrážania krvi, ktoré sa po očkovaní vyskytli vo zvýšenom množstve u žien do 55 rokov, tam EMA dopísala až po štvrtkovej tlačovej konferencii. Môže sa pri vakcínach stať, že niektoré nežiaduce účinky sa prejavia až v štvrtej fáze klinického skúšania, kedy sa ňou už očkuje populácia?

Počas klinického skúšania sa sledujú aj nežiaduce účinky vakcíny a popísané sú v súhrne charakteristických vlastností lieku (SCP) a príbalovom letáku.

Áno, niektoré nežiaduce účinky vakcín sa môžu objaviť aj neskôr a označujeme ich ako neočakávané nežiaduce účinky, ktoré podliehajú povinnému hláseniu. Takéto zistenia musíme brať vážne a pri aplikácii konkrétnej vakcíny konkrétnej osobe, musíme osobné riziko a úžitok z očkovania dôkladne prehodnotiť, a to vo vzťahu k zdravotnému stavu, ale i rizikovým faktorom, ktoré by mohli ovplyvniť zdravotný stav očkovaného.

Doposiaľ sa AstraZeneca neodporúčala ľuďom nad 55 rokov, lebo sme nemali dostatočné údaje z klinického testovania tejto vekovej kategórie. Teraz vieme, že u nej spôsobuje dokonca menšie vedľajšie účinky. Malo by teda dôjsť k presne opačnej zmene vakcinačnej stratégie a očkovaniu touto látkou len u ľudí nad 55 rokov?

V stratégii sa to už plánuje, konzílium odborníkov to odporučilo. Neviem povedať, či už táto stratégia pripravená MZ SR bola zverejnená a či sa už začalo podľa nej postupovať.  

Kedy dosiahneme kolektívnu imunitu?

Keď zaočkujeme 80 percent populácie, neviem presný dátum. Kolektívna imunita sa získa len očkovaním, alebo prekonaním ochorenia. Keďže dochádza k reinfekciám, nevieme, ako dlho imunita z prekonaného ochorenia COVID-19 trvá. Veľa závisí od mutácií, britský variant by mali v súčasnosti používané vakcíny pokryť, ale s istotou zatiaľ nevieme, ako bude pôsobiť na juhoafrický variant. Určitú ochranu mať budeme aj zo súčasných vakcín.

Zrak sveta sa upiera na Brazíliu, brazílskym variantom P.1 sa nakazilo už množstvo ľudí, ktorí covid prekonali. Štát sa ďalej tak divoko premoruje, že sa očakávajú ďalšie mutácie, ktoré budú ešte efektívnejšie. Dostaneme sa do situácie, kedy ako Európania nebudeme smieť vycestovať do určitých štátov alebo kontinentov, ak sa budeme chcieť ochrániť?

Absolútne uzavretie hraníc nevidím ako logické, pretože by sa tým narušil napríklad obchod. Sme závislí na rôznych potravinových článkoch zo zahraničia, ale aj iných komodít. Obmedzenie cestovania do rizikových oblastí len za účelom rekreácie by ale podľa mňa malo nastať.

Predĺži sa aktuálny zákaz dovoleniek, alebo strávia ľudia toto leto ako predchádzajúce?

Vlani sme mali najväčší strach z Chorvátska, ale nakoniec sa ukázalo, že ak ľudia vycestovali s rodinami, držali sa vo svojej komunite. Po Európe pri dodržaní opatrení to podľa mňa bude možné, ale neviem si predstaviť, že by sa pri súčasnom riziku importovania rôznych mutácií povolilo cestovanie napríklad do Brazílie. To by malo byť zakázané. Viem, že ide o zasahovanie do ľudskej slobody, už teraz sa objavil pojem „pandemická únava“, za ktorým sa skrýva beznádej, ktorá vedie aj k psychickým problémom, niekedy až k samovraždám. Ale tie nemusí vždy vyriešiť dovolenka v Brazílii či Afrike.

Vidíme celoeurópske protesty proti opatreniam. Koľko ešte ľudia vydržia?

Práve preto apelujeme na Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok, kedy je obrovský pohyb ľudí. Ak zvládneme tieto sviatky s obmedzením mobility a zvládneme následné pomalé uvoľňovanie, mohli by sme sa dostať do lepšej situácie. Ak ju nenaruší nejaká z mutácií, tá hrozba tu stále je. Vlani sme o mutáciách nevedeli, a preto sme ľuďom dávali nádej, ale dnes to takto jednoznačne povedať nemôžeme. Chápem, že to niektorí ľudia nedokážu už ani počúvať, lebo je to strašná situácia, ktorú sme nezažili – dá sa prirovnať len k španielskej chrípke na začiatku 20. storočia.

Plánujú sa vnútroštátne zelené pasy, ktoré by znevýhodňovali tých, ktorí nie sú zaočkovaní?

Pri zhoršení epidemickej situácie by to malo význam. V týchto pasoch by mali byť zaevidované údaje o zaočkovaní. Dostať by ich mali aj ľudia s platným negatívnym testom, prípadne tí, ktorí najneskôr pred tromi mesiacmi prekonali ochorenie COVID-19. Ich cieľom nie je niekoho diskriminovať.

Slovo testovanie už u mnohých vyvoláva pomaly alergické reakcie.

Plošné testovania na jeseň malo monitorovací charakter – teda zistiť podiel pozitívnych v celkovej populácii Slovenska. Diagnostické testovanie robíme pri klinických príznakoch preto, aby sme potvrdili alebo vyvrátili, že ide o COVID-19, alebo ho robíme osobám, ktoré sú v karanténe. Pri diagnostickom testovaní teda izolujeme pozitívneho človeka od toho, kto nie je pozitívny a karantenizujeme toho, kto bol v úzkom kontakte s nakazeným. Robíme cielené opatrenia, aby sme prerušili proces šírenia vírusu. Diagnostické testovanie by sme ale nestihli pri veľkej populácii, preto máme skríningové testovanie, ktoré sa však tiež odlišuje od toho posledného, ktoré tak bolo nazvané.

Skríningové testovanie je zamerané na definované kolektívy. V tomto smere musíme sledovať najmä školy a fabriky, kde aj na Slovensku dochádzalo k reťazovému prenosu šírenia koronavírusu. Tu potrebujeme pravidelné PCR testovanie jedenkrát týždenne, pri antigénovom alebo samotestovaní dvakrát týždenne. Ak by sme to opomenuli, nákaza by sa šírila. Priemyselné oblasti sú na tom z hľadiska reťazového šírenia infekcie najhoršie, čo nám ukázala epidemiologická situácia v týchto lokalitách.

V II. a I. stupni varovania covid automatu majú AG testy platiť 21 a 14 dní. Aký zmysel to má, ak sa odborníci zhodujú, že nimi treba testovať dva- až trikrát týždenne?

Covid automat sa prerába, antigénový test, ktorý platí 21 dní, je nezmysel. Pripravuje sa stratégia skríningového testovania na ministerstve zdravotníctva.