Daniel Lipšic: Ako advokát som sa stretával aj s pochybnými osobami, ak to pomohlo mojim klientom

Obvinený Peter Košč nedávno vypovedal o stretnutiach v jeho dome v Pezinku, na ktorých ste boli vy spolu s Dušanom Kováčikom, Petrom Koščom, Vladimírom Pčolinským a Bernardom Slobodníkom. Vy tie stretnutia interpretujete inak ako pán Košč, tvrdíte, že ste tam stretli kvôli vašim prípadom, ktoré ste riešili ako advokát.

Áno.

O aké prípady išlo?

Išlo o prípady, kde som zastupoval svojich klientov a ktoré vyšetrovala vtedajšia Národná jednotka finančnej polície, kde som zastupoval poškodených. Keďže viaceré tie prípady nie sú právoplatne skončené, nebudem ich špecifikovať, lebo ma viaže mlčanlivosť. Tie stretnutia boli najskôr v roku 2018. Je tam teda viacero rozporov a myslím, že sa veľmi ľahko vyjasnia, ak bude záujem.

Hovoríte o stretnutiach, v množnom čísle.

Boli dve. V tejto zostave bolo jedno, na ďalšom stretnutí nás bolo menej. Bolo to pred piatimi rokmi, ako advokát som mal desiatky, ak nie stovky stretnutí. Nepamätám si teda presný čas. Viem len toľko, že na ďalšom stretnutí už Dušan Kováčik nebol. Prekvapuje ma však, že na stretnutí, ktoré on datuje do roku 2016, sa vraj riešila kauza Privatbanka, ktorú však Špeciálna prokuratúra nikdy nedozorovala. V danom čase som ešte ani nebol v advokácii, bol som v politike, a nezastupoval som teda prípady, ktoré riešila Národná jednotka finančnej polície.

Niekto tu teda poriadne klame, a myslím si, že sa dopátrame, kto to je.

Na tých stretnutiach sa podľa Košča údajne dohodlo, že sa prerozdelia spisy, ktoré súviseli s Marianom Kočnerom (aby sa mohlo začať reálne vyšetrovanie a stíhanie Kočnera).

Ktoré spisy?

Nekonkretizuje to, ale Maroš Žilinka vtedy dostal kauzu Technopol a Donovaly.

Peter Košč tvrdí, že to stretnutie bolo v septembri 2016. Kedy však začal dozorovať kauzu Technopol a Donovaly?

2017.

Ak nie dokonca 2018. Ale najskôr v roku 2017.

Žilinka sa však podľa Košča postaral, aby sa z prípadov vylúčili kočnerovskí vyšetrovatelia Jombik s Barochovským. A to bolo ešte v roku 2017.

Prvý pokyn na vznesenie obvinenia Marianovi Kočnerovi dával ešte v lete 2017 prokurátor Alexander Biró. Nerozumiem, aké kauzy sme mali riešiť v septembri 2016, keď tie kauzy ešte ako trestnoprávne kauzy neexistovali. A to je asi problém, niekto tu asi výrazne klame. 

Nevieme kto.

Tak sa ešte raz pýtam. Prvý pokyn z tohto úradu na vznesenie obvinenia Marianovi Kočnerovi šiel v lete 2017. V septembri 2016 doktor Žilinka tieto kauzy nedozoroval. Donovaly dozoroval až po tom, ako bolo vznesené obvinenie proti Marianovi Kočnerovi. Barochovský a Jombik boli vymenení v kauze Privatbanka, ktorú spomína aj pán Košč, až v roku 2019. Netriafajú sa nám tu akosi ani roky, ani prokurátori.

Podľa vás je to v poriadku, že ste na súkromných stretnutiach v dome pána Košča so šéfom špeciálnej prokuratúry riešili prípady, ktoré ste zastupovali?

Advokát je povinný robiť všetko, čo nie je nezákonné, v prospech svojich klientov. Stretával som sa s mnohými osobami, ktoré mali o to záujem a ktoré boli aj z prostredia orgánov činných v trestnom konaní. Zastupoval som veci, kde som zastupoval poškodených.

Bol to Glance house?

Tam práveže nie, tam som zastupoval obžalovaných. Ak som ako advokát mohol získať akékoľvek relevantné informácie pre mojich klientov, tak som to urobil.

A získali ste na tých stretnutiach niečom pre svojich klientov?

Boli to skôr informatívne stretnutia.

V každom prípade, stretávali ste sa v dome muža, ktorého dnes vaša prokuratúra považuje za hlavu organizovanej zločineckej skupiny, dokonca je dnes takto označovaný aj Vladimír Pčolinský, ktorý ich údajne organizoval. Bol tam aj váš budúci mandant Bernard Slobodník a Dušan Kováčik. Vy ste ich aj vtedy považovali za „hlavy“ organizovaného zločinu?

Na tomto úrade sa stretávali moji kolegovia prokurátori s Dušanom Kováčikom v čase, keď ešte nebol trestne stíhaný. To už samo osebe je pochybné? Ja som o ich trestnej činnosti informácie nemal, a už vôbec nie o pánovi Pčolinskom, ktorý bol môj blízky kamarát. Ani o pánovi Koščovi. Vo veci, na ktorú sa pýtate, kde sú pán Košč a pán Pčolinský trestne stíhaní – hovoríme o kauze Rozuzlenie –, sú stíhaní aj za zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Skutok je tam vymedzený rokom 2021. Vy sa teda pýtate na to, prečo som sa v roku 2018 stretával s ľuďmi, ktorí o tri roky neskôr začali páchať trestnú činnosť.

Pýtam sa skôr na to, akú predstavu ste mali o nich v tomto čase.

Rôznu. Opakujem, ako advokát som sa stretával aj s ľuďmi s pochybnou povesťou. Poviem to otvorene. Pokiaľ to pomohlo mojim klientom, tak som to urobil. Stretával som sa s mnohými ľuďmi, a to nielen s bezúhonnými. Mnohí moji klienti neboli bezúhonné osoby.

Vladimír Pčolinský bol dlhé roky jeden z vašich najbližších ľudí. Viete si predstaviť, že by sa stal hlavou zločineckej skupiny?

Myslím, že som sa vyjadril zrozumiteľne. Čo si ja viem predstaviť a čo nie, je úplne irelevantné. Ide skôr o to, či v nejakom okamihu zadokumentovaná dôkazná situácia odôvodňuje vytvoriť záver o dôvodnosti podozrenia. Špeciálna prokuratúra je často podozrievaná z toho, že vedieme nedôvodné stíhania. No za takmer tri roky môjho pôsobenia v tomto úrade, keď sme stíhali stovky vecí vrátane väzobných rozhodnutí, tak len v jedinom prípade povedali väzobné súdy, ktoré preskúmali dôvodnosť väzobného stíhania, že väzobné stíhanie a trestné stíhanie nebolo vedené dôvodne. To bol prípad známej influencerky v drogovej trestnej veci [Zuzana Plačková, pozn. red.], vo všetkých ostatných prípadoch súdy konštatovali, že trestné stíhania boli vedené dôvodne. To platí aj v kauze Súmrak a v prvej kauze Vladimíra Pčolinského. Keď to porovnáme s inými prokuratúrami, každý si môže urobiť názor na našu kvalitu práce. Obžaloby podávané našim úradom majú na súdoch 90- až 93-percentnú úspešnosť.

Pčolinského začali stíhať po tom, ako tajná služba začala pomenovávať manipulácie – ako to oni nazývajú – pri trestných stíhaniach.

A kedy ich pomenovala?

V roku 2021, pán prokurátor Peter Kysel sám povedal, že ho Slovenská informačná služba (SIS) zahlcovala upozorneniami na prácu vyšetrovateľov.

Ja evidujem len tú známu správu, ktorá prišla do parlamentu o údajných manipuláciách v trestnom stíhaní, čo bolo dva mesiace po tom, ako bolo vznesené obvinenie voči bývalému riaditeľovi SIS.

Obvinený bol v marci 2021, správa prišla niekedy začiatkom leta. V tom čase bola však len zverejnená povereným osobám, ale SIS tie prípady skúmala už predtým.

A ako ich skúmala?

Odpočúvala napríklad rozhovor Petra Petrova.

A to bolo kedy?

Koncom roku 2020? [verejne nie je známe, na aký termín sa presne datuje tento telefonát, v ktorom sa vraj Peter Petrov chválil, že pomáha vyšetrovateľom so svedectvami, pozn. red.]

Bez toho, aby som šiel do detailov, ale SIS sa začala zaujímať o údajné manipulácie v trestnom stíhaní až v okamihu, keď boli podozrivé osoby Peter Košč a Vladimír Pčolinský a keď bolo zrejmé, že začína vypovedať Ľudovít Makó a ďalší. Viete mi uviesť, či SIS má podľa zákona kompetenciu preskúmavať integritu trestných stíhaní?

Oni vtedy zaznamenali výpoveď Petra Petrova, na ktorej naznačuje, že manipuluje vyšetrovaniami, respektíve, že dodáva svedectvá rôznych „kajúcnikov“.

A komu to hovorí? A komu to dodáva?

Vy viete, s akou osobou hovoril...?

Peter Petrov bol stíhaný až v lete 2021. Máte však takú vedomosť, že by zákon zveroval do kompetencie SIS preskúmavať z času na čas trestné stíhania?

SIS sa venuje vnútorným hrozbám. Mali povolenie súdu na odpočúvanie Petrova a v tom telefonáte de facto zaznamenali vnútornú hrozbu. Pčolinský v tom čase začal upozorňovať aj Špeciálnu prokuratúru.

A kedy ju začal upozorňovať? Odkiaľ čerpáte svoje informácie? Ja vám to nezazlievam, ale zjavne v Štandarde komunikujete len s jednou stranou...

Dlhodobo sa snažíme komunikovať s oboma stranami...

Nesedia vám tie informácie v čase. Máte pravdu, že SIS sa začala zaoberať údajnými manipuláciami trestných stíhaní, ale až po tom, ako sa začali vyšetrovať veci, ktoré sa týkali Petra Košča a Vladimíra Pčolinského. A SIS robila veci, ktoré jej neprináležia. Dva a pol roka sa vedie masívna kampaň, aj v Štandarde, o tom, ako sú stíhania údajne manipulované. Záver tohto snaženia, do ktorého boli investované neobmedzené prostriedky, pritom je, že svedok Csaba Dömötor v jednej nepodstatnej trestnej veci, kde nie je nikto trestne stíhaný, nemohol vidieť do okna jednej reštaurácie, pretože okno bolo tónované.

Ako si v tomto prípade vysvetľujete, že k tomu vôbec došlo?

K čomu?

Že si dozorujúci prokurátori vôbec nevšimli, že tam majú takúto výpoveď, že si mafia podáva úplatok v reštaurácii takým spôsobom, aby ich bolo vidieť ešte aj na vonkajšom parkovisku... 

Csaba Dömötor hovoril o tom, že tam danú osobu viezol a že sa tam stretli, na tom všetkom trval. Jediné, čo zo svojej pôvodnej výpovede poprel, bolo to, že ten úplatok nevidel. Ešte raz, ide o kauzu, pri ktorej nie je nik ani trestne stíhaný.

Boli tam tri svedectvá, na základe ktorých vzali Makóa do väzby...

Na základe tohto svedectva nikto do väzby nešiel.

Prejdime k ďalšej téme. Nedávno ste hovorili, že strana Smer sa dopustila akejsi „hollywoodskej postprodukcie“, keď údajne manipulovala s nahrávkou expolicajta Mariana Kučerku. V čom mala podľa vás spočívať daná manipulácia?

Nie podľa mňa, ale podľa vyjadrenia Kriminalisticko-expertízneho ústavu.

Oni konštatujú, že bola strihnutá.

Že bola manipulovaná.

Presnejšie tvrdí, že vďaka tomu strihu sú tam znaky svedčiace o manipulácii.

Ide o ich odborné vyjadrenie. Hádam sa zhodneme na tom, že ak má byť nahrávka vierohodná, tak musí byť komplexná. Ak by náš rozhovor niekto zostrihal, nemalo by to indície vierohodnosti. Toto stretnutie Mariana Kučerku s mojimi kolegami zo Špeciálnej prokuratúry prebiehalo minimálne pol hodiny. Kde je celá nahrávka?

Jediný, kto ju može mať, je Kučerka.

Jasné, ale nikde nie je. Na verejnosť sa dostala nahrávka, ktorá má minútu päťdesiat a ešte aj tá je manipulovaná. Čo si o tom mám myslieť, pán redaktor? A takých prípadov bolo viac, aj ďalšie nahrávky sú zostrihané, sú tam len výseky rozhovoru. Spomeniem aj iný prípad. Je mi ľúto, že unikli ITP nahrávky z poľovníckej chaty. Ale oni unikli v celosti, komplet celé. Bolo tam „dobrý deň“ aj „dovidenia“. Zaujímavé však je, že nahrávky, ktoré unikli v súvislosti s Imreczem alebo Slobodníkom, sa nikde nenachádzajú v celosti. Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo nie sú v celosti? Vy ich považujete za hodnoverné?

Prečo by som ich mal považovať za hodnoverné? Ja sa pýtam na to, že ste ich označili za „hollywoodsku postprodukciu“, pričom aj Smer tvrdí, že boli strihnuté, ale prirodzeným spôsobom.

Čo je to prirodzený spôsob?

Že vystrihli tichú pasáž a následne digitálne zasiahli zvýšením hlasu respondentovi nahrávky...

Ale to odborné vyjadrenie nehovorí. Ja som ho čítal. Strana, ktorá tieto nahrávky pomerne dlho využívala a zneužívala, hovorí aj to, že existuje nejaká celá nahrávka, ktorá sa nachádza v konaní. Ale nenachádza sa tam. Ak ju niekto má celú, tak nech ju zverejní. Tri roky sa tu na hulváta klame verejnosť. A vy k tomu poviete, že oni tam zmiernili nejaký šum? To znie naozaj veľmi vierohodne. Vás netrkne ani za mak, že to nezverejnia celé?

Kučerka? Ja som sa predsa nikdy nezaujímal o Kučerku...

Pýtam sa na to, či sa vám to nezdá divné.

Áno, je to divné...

Stupeň dôveryhodnosti nahrávky je nulový.

Repa nepoprel zmysel výrokov, ktoré tam zazneli.

Ani ich nepotvrdil. Preto dal trestné oznámenie a prišlo sa na to, že aj tá zverejnená minúta päťdesiat je zostrihaná a zmanipulovaná. Ak majú byť nahrávky použité ako dôkaz, je dôležité, aby boli celistvé. Aj vo veci trestne stíhaných vyšetrovateľov okolo Jána Čurillu a spol. sa došlo na to, že boli zverejnené nahrávky, z ktorých sa veci prepísali naopak. Dávajme na to veľký pozor.

Prokurátor Repa na nahrávke hovorí o tom, že sa o Kučerku „Lajo“ postará. Repa nepoprel, že takáto veta tam zaznela, dokonca sám vravel, že Ľudovít Makó mu to povedal [že poskytne prácu Kučerkovi, pozn. red.].

V danom čase som nebol na Špeciálnej prokuratúre, ale prokurátori dali trestné oznámenie, v ktorom sú dané osoby aj stíhané. Ak sa stále dookola opakuje len minúta päťdesiat a tvárime sa, že zvyšok nahrávky neexistuje, tak niekomu asi nevyhovuje, aby sa zverejnila celá.

Nevyhovuje to zjavne Kučerkovi...

Áno, a to je ten človek, ktorý je vraj politicky prenasledovaný. Prečo by mal problém zverejniť celú nahrávku?

Vy sa ku mne správate, akoby som obhajoval nejakého Kučerku, ale ja predsa hovorím o niečom úplne inom. Vy ste to označili za manipuláciu...

Nie ja, ale Kriminalisticko-expertízny ústav.

Oni skôr objavili Ameriku, lebo tam našli strih, ktorý Smer sám avizoval, že tam je.

Kedy to nepoprel? Povedali pri prvej tlačovke, že to zostrihali?

Povedali, že nahrávka bola upravená pre mediálne účely.

A čo tam bolo upravené?

Erik Kaliňák vysvetľoval, že tam bolo 55-sekúnd ticho...

Ja som čítal reakciu, podľa ktorej tvrdia, že celá nahrávka existuje v trestnom konaní. Pritom v žiadnom trestnom konaní nie je. V anglickom procesnom práve platilo pravidlo falsus in unum, falsus in omnibus. Kto klame v jednej veci, klame vo všetkom.

Istú mediálnu manipuláciu sme mohli vybadať aj v tom, že ste označili konanie Smeru na tlačovke za manipulovanie s nahrávkou, hoci netušíme, čo sa vlastne malo manipulovať, zároveň v tom istom čase je obnovené stíhanie Kučerku a ešte sa do toho vložilo aj obvinenie Vladimíra Pčolinského, ktorý vraj Kučerku na nahrávku nahováral. Pritom v uznesení o vznesení obvinenia sa vôbec nehovorí o tom, že to bol Kučerka...

Veď táto vec je v dozore Krajskej prokuratúry Košice. Vy chcete, aby som sa vyjadril k ich veci?

Nie, vy ste na to však reagovali komentárom k analýze Kriminalisticko-expertízneho ústavu, že Smer údajne manipuloval...

Znovu máte problém v súvislostiach a v čase. V deň, keď som mal tlačovku, na portáli Postoj vyšiel článok, že nahrávka bola zmanipulovaná. Na základe toho článku mi začali novinári písať, aby som sa vyjadril. Zvolal som brífing. Vy podsúvate, akoby som sa s Krajskou prokuratúrou Košice koordinoval.

Vznikol mediálny obraz, že tieto tri veci sú spojené. Smer, Kučerka a Pčolinský...

Kde vznikol takýto mediálny obraz, v Štandarde? Veď si to overte, padli otázky médií, aby sme sa k tomu vyjadrili. Naozaj neviem, čo mám k tomu povedať.

Na žiadosť Špeciálneho prokurátora zverejňujeme aj zvukovú nahrávku stretnutia.