Jozef Onačilla

Čurillovcom sa ochrana poskytla potom, ako krátko pred výmenou vlády išiel každý z nich jednotlivo nahlásiť trestnú činnosť z pozície svedka, hoci ju predtým sami vyšetrovali. Ochranu poskytol Úrad špeciálnej prokuratúry a pri viacerých obvinených policajtoch konkrétne prokurátor Matúš Harkabus. Ten, podľa vlastných slov, skúmal iba formálne splnenie podmienok na udelenie ochrany, a to podanie žiadosti o ochranu a oznámenie trestnej činnosti. Práve to je kameň úrazu celého inštitútu poskytnutia ochrany.

Obvinení policajti išli v rovnakom čase, ale zároveň každý jednotlivo, nahlásiť páchanie trestnej činnosti, ktorú sami vyšetrovali, čo pôsobí pochybne. Samotný proces však neposkytuje možnosti na preskúmanie, či bol na ich špeciálnu ochranu dôvod. Rozhodnutie vždy závisí iba od posúdenia prokurátora a jeho subjektívneho vnímania závažnosti oznámených skutočností.

Z trestného oznámenia zo strany ministra vnútra Šutaja Eštóka nie je zrejmé, voči akým osobám smeruje jeho podozrenie zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, ale keďže jeho podanie sa týka poskytnutia ochrany, dá sa z toho vyvodiť, že voči prokurátorom. Nikto iný totiž v zmysle zákona o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti nemôže o poskytnutí danej ochrany rozhodnúť. Ak oznámenie spĺňa formálne náležitosti, prokurátor mu podľa zákona bezodkladne poskytne ochranu, a následne túto skutočnosť oznámi aj Úradu na ochranu oznamovateľov.

Formálne podmienky boli splnené