Prelomový verdikt Najvyššieho súdu
Za zmenou v prístupe amerických korporácií stoja tentoraz konzervatívni právnici. Jedným z nich je aj Edward Blum, ktorý uspel na Najvyššom súde s žalobou proti diskriminujúcim univerzitám. Tento právny veterán, už sedemdesiatnik, si zobral nespravodlivé výberové konania na mušku systematicky.
Problému nespravodlivého zvýhodňovania pri prijímaní študentov sa Blum venoval dlhší čas, spočiatku však neúspešne. Už v roku 2012 žaloval za neférové prijímacie podmienky Texaskú univerzitu v Austine. Spor sa mu podarilo dostať až na Najvyšší súd, no prehral. Úspešný nebol ani druhý pokus v roku 2016, ktorý skončil na odvolacom federálnom súde.
V roku 2023 prezentoval Blum svoj prípad pred Najvyšším súdom, ktorý prešiel výraznou personálnou obmenou pod taktovkou prezidenta Donalda Trumpa. A uspel. Súd v júni zvrátil rozsudky schvaľujúce pozitívnu diskrimináciu na Harvardovej univerzite a na Univerzite Severnej Karolíny. Rozhodnutie prijaté jasnou väčšinou šiestich proti dvom v odôvodnení uvádza, že pozitívna diskriminácia je protiústavná.
Júnové rozhodnutie amerického Najvyššieho súdu je prelomové, keďže ruší doterajší prístup súdnej moci k otázke pozitívnej diskriminácie. Tú pritom Najvyšší súd odobril už v roku 1978 a následne svoj postoj opakovane potvrdil. Júnový rozsudok tak patrí do podobnej kategórie ako u nás známejší minuloročný verdikt, ktorý zrušil rozhodnutie v prípade Roe v. Wade z roku 1973 a obnovil možnosť jednotlivých amerických štátov regulovať potraty.
Univerzitami sa to nekončí
Hoci je Blum vo veku, keď si väčšina jeho rovesníkov spokojne užíva dôchodok, jeho zápas proti diskriminácii sa nekončí. Po vynesení rozsudku naznačil, že ďalšou oblasťou, ktorá potrebuje pozornosť nielen z jeho strany, je zamestnávanie a pracovné stáže.
A veci sa už dávajú do pohybu. Ako informuje agentúra Bloomberg, pod hrozbou Blumových žalôb zmenil podmienky prijímania stážistov napríklad farmaceutický gigant Pfizer či veľké právne kancelárie Morrison & Foerster a Perkins Coie.
Nejde však len o aktivitu jedného muža. Podobné aktivity vyvíja napríklad aj spoločnosť America First Legal. Tú vedie Stephen Miller, bývalý politický poradca prezidenta Trumpa. Ten podal sťažnosti na spoločnosti ako American Airlines, Macy’s či McDonald’s pri americkej Komisii pre rovné príležitosti v zamestnaní. Argumentuje, že preferencia žien alebo ľudí inej farby pleti je diskrimináciou.
Bloomberg informuje o prieskume, podľa ktorého viac než štyri pätiny vedúcich pracovníkov pôsobiacich v oblasti podnikovej zodpovednosti buď zmenili jazyk, ktorým hovoria o svojej práci, alebo obmedzili externú komunikáciu o svojom úsilí. Desatina respondentov uviedla, že v ich spoločnostiach došlo k zmenšeniu programov diverzity.
Spoločnosti tiež podľa agentúry venovali menej času témam spojeným s diverzitou – týkajúcich sa najmä rasy a práv LGBT – vo firemných prezentáciách. Napriek tomu zatiaľ zostáva podiel najväčších amerických spoločností z rebríčka S&P 100, ktoré majú verejne vyhlásený cieľ v oblasti diverzity, zhruba na rovnakej úrovni ako v októbri 2020 po obnovení protestov Black Lives Matter – je ich približne polovica.
Právny boj bude zrejme pokračovať. Minimálne v jedna z právnických firiem, ktorú Blum vyzval na zmenu prijímacích podmienok, na túto výzvu nereagovala a Blum žalobu podal. Ak budú súdy aplikovať princípy z júnového rozsudku Najvyššieho súdu, mohol by byť úspešný. V opačnom prípade môžeme očakávať snahu doviesť aj ďalší prípad k finálnemu verdiktu pred Najvyšší súd.
Medzičasom si mnohé iné korporácie spočítajú, či im programy diverzity stoja za náklady spojené so súdnymi spormi. Už dnes sa zdá, že diverzita nebude hodnotou nadovšetko. A že vývoj v tejto oblasti nemusí byť jednosmerný.
