Prečo podľa Matúša Valla naďalej rastie počet áut v Bratislave a čo s tým chce mesto robiť

Jedna z nich znela, ako je možné, že aj po piatich rokoch pôsobenia Matúša Valla vo funkcii primátora naďalej rastie počet áut v hlavnom meste. Logicky, očakávania voličov Matúša Valla smerovali vo veľkej miere ku krokom magistrátu, vedúcim ruka v ruke s parkovacou politikou k upokojeniu dopravy. Objektívne, a primátor to prezentovanými číslami aj priznal, tieto očakávania neboli naplnené. Osobná doprava stále prežíva boom aj napriek zásahom magistrátu, zväčšujúcim zápchy a mínové polia chaotickej parkovacej politiky.

Matúš Vallo na otázku zareagoval: „(...) na Slovensku a v Bratislave je auto stále statusová vec, sme krajina, ktorá vyrába na obyvateľa asi najviac áut v Európe, ak nie na svete. Jednoducho, autá sa ďalej kupujú. Pri tom, čo sme s tým ale urobili, si myslím, že môžeme mať svedomie čisté, radikálne sme pridali k MHD. Máme dnes MHD, ktorá bola vyhodnotená organizáciou Greenpeace a inými organizáciami ako jedna z top MHD európskych hlavných miest.“

Nuž, v čase konania diskusie už bolo týždne jasné, že bratislavská mestská hromadná doprava má zásadný problém s vodičmi, ktorí odišli do predčasného dôchodku, s financovaním, s predlžovaním intervalov, prakticky so všetkým. Ale primátor vlastne povedal pravdu, pretože, odhliadnuc od marginálneho názoru ľavicovej extrémistickej organizácie, ktorou Greenpeace vskutku je, magistrát „radikálne“ v jednej veci naozaj pridal. Na cene cestovných lístkov a električeniek.

K autu ako „statusovej veci“ len toľko, že charakter Slovenska ako krajiny je taký, že v mnohých oblastiach zostanete bez auta jednoducho odrezaní od sveta. A keď chcete prísť z Medzilaboriec do Bratislavy, autom to trvá tak asi o 3 a pol hodiny kratšie, ako vlakom. Ak nebudú vlaky meškať. Dokonca v meste, a pán primátor to určite vie aj sám, keďže auto používa, vďaka nemu ušetríte priemerne približne polovicu času potrebného na presun.

Samozrejme, nie každý potrebuje auto. Ale tí, čo automobil majú, ho neživia len pre zábavu. Majú ho väčšinou z existenčných a praktických dôvodov. A útoky primátora na svoje peňaženky a vzácny čas vnímajú veľmi negatívne. Pretože ušetrený čas je sloboda a nechať sa spútavať čoraz výraznejšie obmedzenými možnosťami verejnej dopravy nie je veľmi príjemnou vyhliadkou do budúcnosti.

Primátor ďalej povedal: „Kto používa MHD, vie, že mestská hromadná doprava je lepšia, ako v minulosti. Želal by som si, veľmi by som si to želal, aby vďaka tomu, že máme iné spôsoby dopravy v meste, počet áut v Bratislave začal klesať. Nie je to utópia, ale je jedno mesto, kde počet prihlásených áut klesá, je to Viedeň. Akurát, že Viedeň na tom, aby malo perfektnú mestskú hromadnú dopravu a sieť cyklotrás, pracuje desiatky, desiatky rokov. Odjakživa.“

Táto časť odpovede je vyslovene zavádzajúca. V čom je dnes MHD lepšia? Netvárme sa, že klimatizácia v hromadnej doprave je nejaký luxus, pretože v roku 2023 by to mal byť štandard, a nie vec, s ktorou sa primátor pochváli na prezentácii. Obnovovanie vozového parku je tiež úplne prirodzená vec. Malo by sa však robiť hospodárne a vhodne. Dopravný podnik však podľa šéfa odborov v dopravnom podniku Jozefa Hitku vlastní 595 autobusov, pričom denne ich vypraví len 365. Rozdiel je 230 vozidiel, ktoré sa musia priebežne servisovať, čím vznikajú dodatočné neekonomické náklady. Vodíkové autobusy sú predražená marketingová bublina s nákladnou prevádzkou, podobne tak nákup megatrolejbusov, ktoré mimochodom Vallo mediálne rád používa ako nálepku, prekrývajúcu všetky problémy bratislavskej verejnej dopravy. V súvislosti s nákupom tureckých autobusov s väčšou spotrebou Hitka povedal, že „rozhodujúca je všade tá provízia, kto čo ponúkne“.

A ako teda vnímať primátorove vyjadrenia o „desiatkach, desiatkach rokov“ budovania kvalitnej verejnej dopravy vo Viedni? Chce nám tým naznačiť, že autá začnú ubúdať, až keď sa dostaneme na úroveň Viedne a potrvá to desiatky rokov? Nuž, ale toto vieme aj bez pána primátora. Stačí sa pozrieť okolo seba, počúvať, čo hovoria ľudia a nemať hlavu zapichnutú v piesku.

Neklamme si do vrecka, magistrát má problém postaviť 4 kilometre petržalskej električky v nadstavenom čase. Finančná situácia mestu neumožní robiť ďalšie výrazné rozdielové investície. Všetky sľuby zostanú len na papieri a keď sa niekto opýta, prečo to tak je, príde klasická odpoveď: môže za to niekto iný. Štát, inflácia, vojna, možno sa dočkáme aj ufónov.

Len či nakoniec ten „niekto iný“ náhodou predsa len nebude mať iniciály M. V.