Pondelkové vydanie Denníka N je hnus. No aj tak zaň možno poďakovať

Denník N sa v pondelok rozhodol uverejniť na titulnej stránke homosexuálny pornografický obrázok. Sú na ňom vyobrazení dvaja nahí muži, ktorí sa bozkávajú. Jeden je tučný, druhý chudý, pričom ten chudý siaha tučnému mužovi do rozkroku.

Dôvodom zverejnenia takejto obscénnosti na titulke denníka je to, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová nedávno povedala, že ju tento obraz vystavený v budove Slovenského rozhlasu vyrušuje.

Noviny k tomu pripojili aj propagandistický rozhovor so samotným autorom obrazu. V ňom sa redaktorka pýta na to, či sa už autorovi stalo, aby ľudí pobúrilo to, že namaľoval nahých alebo objímajúcich sa mužov. A tiež sa snaží škandalizovať skutočnosť, že niekomu z politikov môže takýto obraz prekážať.

Veď samozrejme, ono je to vlastne tak, že „zadubenej Slovači“ prekáža, že na obraze sú nahí či objímajúci sa muži, a nie, to, že je to sexuálny akt dvoch mužov, ktorý je naaranžovaný tak, aby vzbudzoval hnus a provokoval diváka, pričom vo svojom názve (Jedinečný bozk, za ktorý som zaplatil na OnlyFans, pozn.red.) odkazuje na pornografickú stránku.

Nič z toho nie je dôležité. Podstatný je fakt, že ten, komu to prekáža, je vraj zadubený. No a ešte, samozrejme, to, že tu je niekto akože tolerantný a osvietený, kto najlepšie vie, akí by sme mali a nemali byť.

Ministerka Šimkovičová sa po takomto počine môže Denníku N poďakovať za skvelú obhajobu. Tí, ktorí predtým nevedeli, o aký nevkusný obraz išlo, teraz už s určitosťou vedia, že v spore Šimkovičová verzus Slovenský rozhlas (kde bol obraz vystavený) je v práve ministerka.

Paradoxne tak N-ko dosiahlo presný opak toho, čo chcelo. Nezosmiešnilo Šimkovičovú, ale seba a veci, za ktorú bojovali, vlastne urobili medvediu službu.

Inou otázkou je, čo to vypovedá o tých novinách.

Keď som to prvýkrát videl, prvé, na čo som si spomenul, boli časy môjho detstva, keď boli noviny každodennou súčasťou našej rodiny. Vždy boli položené na kuchynskom stole, neskôr na okne. Otec a potom aj ja s bratom sme ich každý deň čítali, pričom do pivnice putovali až vtedy, keď mal otec prečítané všetko. Takže niekedy až cez víkend a občas až po letnej dovolenke. Keď si spomínam na tie časy, je mi ľúto, že moje deti dnes nemajú po ruke podobný nástroj plný informácií o svete, ktorý by sa doma nedal prehliadnuť.

Dnešné vydanie Denníka N ukazuje, ako veľmi sa odvtedy niektoré noviny zmenili. Ak by sme totiž dnes mali predplatené noviny, akými je napríklad Denník N, to, čo by ma najviac trápilo, by bolo, aby ich moje deti nevideli.

A práve preto nad tým nemôžeme len tak mávnuť rukou.

Noviny sú totiž ešte stále súčasťou verejného priestoru. A práve to sa N-ko snaží využiť na to, aby normalizovalo niečo, čo by normálne nemalo byť. Snaží sa nám nahovoriť, že oplzlé homosexuálne či pornografické obrázky majú mať svoje miesto na stoloch v reštauráciách, v hoteloch, v novinových stánkoch, na benzínových pumpách či na gaučoch a kuchynských stoloch v našich domácnostiach alebo hockde inde, kde sme noviny vídavali pohodené aj doteraz.

Teda, že by to malo byť niečo, nad čím sa nepozastavíme a čo budeme vnímať rovnako ako napríklad výtvarné stvárnenie manželského ranného bozku. A ak to bude niekomu prekážať, tak by mal byť minimálne spoločensky odsúdený.

Práve preto je potrebné povedať, že to, čo Denník N dnes dal na titulku, je nechutné. Že to neakceptujeme ako normu a že by to nemalo mať miesto vo verejnom priestore alebo priamo vo verejnoprávnych inštitúciách.

Na druhej strane však možno redakcii Denníka N poďakovať. Dnes totiž ukázala, že konzervatívci vlastne nepreháňajú, keď hovoria o hrozbe progresivizmu. Ak sa totiž dnes niekto nehanbí umiestniť pornografickú homosexuálnu scénu na titulku novín alebo do budovy rozhlasu, čo by asi robil, ak by bol skutočne pri moci.