Fico by sa mal krotiť. Zrušenie špeciálnej prokuratúry je zlý nápad

Pred voľbami Fico hovoril, že bude trvať na odchode špeciálneho prokurátora Lipšica. Dnes sa dozvedáme, že spolu s Lipšicom chce odstrániť aj jeho úrad. Tento nápad si určite podporu nezaslúži.

Zánik špeciálnej prokuratúry by znamenal, že boj s organizovaným zločinom a korupciou ide nabok. Teda späť na úroveň krajov, kde to však nefungovalo. Politickej korupcii – športu, v ktorom vynikali takmer všetky vládne strany – by sa mali venovať špecializované úrady. A malo by to platiť aj za koalície Smeru, Hlasu a SNS. Troch strán, ktoré sú zo špeciálnej prokuratúry nervózne.

Samozrejme, vláde treba uznať, že na radikálne kroky má dosť dôvodov. NAKA a špeciálna prokuratúra sa nevenovali len korupcii. Zapáčilo sa im aj niečo celkom iné a neprijateľné – vstupovať do politického boja. A politického aktivizmu.

Nešlo iba o selektívnu spravodlivosť v rokoch 2020 – 2023, keď sa NAKA a špeciálna prokuratúra bez prípravy vrhali do stíhania opozície. A ku koncu aj do predvolebných razií. Politický aktivizmus predvádzali aj krátko po voľbách.

Keď chcela opozícia zabrániť nástupu Huliaka na ministerstvo životného prostredia, do hry vstúpila špeciálna prokuratúra a NAKA. Huliak im musel vysvetľovať staré video, v ktorom vtipkoval o LGBTI komunite. Po kampani médií, opozície a špeciálnej prokuratúry prezidentka rozbeh Huliaka do vlády zablokovala.

Presne na toto by špeciálna prokuratúra slúžiť nemala. Lenže – zneužívanie NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry na politický či ideologický boj neznamená, že by sa mali zrušiť.

Jednoduchším a čistejším riešením by bolo vymeniť šéfa špeciálnej prokuratúry. Nie preto, že voľby vyhral Smer. Špeciálna prokuratúra sa predsa nemá riadiť výsledkami volieb (nikdy). Skôr preto, že prokuratúru nesmú riadiť politici.

A Lipšic je politik. Síce abstinujúci, ale politik…

Problém s Lipšicom nevznikol po voľbách 2023. Bol tu už o tri a pol roka skôr. Časť koalície mala problém podporiť Lipšica na funkciu generálneho prokurátora. A mala na to dobré dôvody.

Lipšic bol politicky aktívny ako zakladateľ a líder strany NOVA. Neskôr si dal síce s politikou vynútenú pauzu, ale len naoko. Politicky aktívny bol aj ako advokát. Pracoval pre Matoviča, pre Kisku. A po voľbách 2020 aj pre prvých „kajúcnikov“, ktorí sa rozhodli, že prebehnú na druhú stranu. Matovičovu.

Advokát Lipšic zastupoval „kajúcnika“ Beňu alebo Slobodníka. Vybavoval im dohody s prokurátormi Úradu špeciálnej prokuratúry. Nielen ako advokát, ale aj ako kľúčová postava z pozadia Matovičovej strany.

Keď sa začal Lipšic spomínať ako budúci generálny prokurátor, celá koalícia okrem Obyčajných bola proti. Nominácia Lipšica bola nepriechodná. Dokonca stroskotal aj jeho plán B – pretlačiť na generálneho prokurátora sudcu Najvyššieho súdu Klimenta (Lipšic a Kliment mali roky veľmi blízke vzťahy).

Matovič musel ustúpiť. Vybojoval si však aspoň to, že Lipšic bude špeciálnym prokurátorom.

Aj to bola chyba. No prijateľnejšia než plán A. Šéfom Úradu špeciálnej prokuratúry sa nestal prokurátor ani nezávislý právnik, ale politicky aktívny „vybavovač“ Lipšic. Ako pravá ruka premiéra Matoviča.

Jednoducho: nominácia Lipšica bola rýdzo politická. So všetkým, čo k tomu patrí. Čiže aj s účelovou zmenou zákona. A s pochybne získanou bezpečnostnou previerkou cez známych vo vláde.

Špeciálnym prokurátorom sa stal zakladateľ a líder strany NOVA, ktorá bola po voľbách 2020 súčasťou Matovičového OĽaNO.

Ak by si niečo podobné dovolil v minulosti Fico, bolo by to nepriechodné. Pri dvojici Matovič – Lipšic sa však prižmúrili všetky oči. Príkaz znel jasne: špeciálna prokuratúra potrebuje politické vedenie, ktoré bude plniť politické sľuby premiéra.

Lipšic na špeciálnej prokuratúre nepredviedol mimoriadne vyšetrovacie schopnosti. Jeho úspech stál na tom, že rozbehol kolotoč udaní. Bežným vyšetrovateľom a prokurátorom by, samozrejme, samotné udania nestačili na to, aby rozbehli stíhanie. Lipšicovým ľuďom áno. Zabezpečili si spriaznených vyšetrovateľov (čurillovci z NAKA), spriaznených sudcov (Záleská, Kliment). A išlo to.

Algoritmus bol celkom primitívny a často protiprávny. Desiatky ľudí sa nahnali do väzby. Pohrozilo sa im doživotnými trestami za ich zločiny. Potom dostali ponuku spolupracovať. A nasledoval zázrak. Namiesto doživotných trestov vyviazli s podmienkou a skončili na slobode (Beňa, Slobodník, Imrecze). Ako bonus im ešte Lipšic cez spriaznených novinárov zariadil milé PR rozhovory vo viacerých médiách…

Ako by povedal klasik, „takto sa to robí, do psej matere“.

Áno, takto sa to robilo. Ako v Kolumbii, kde má právo ustupovať výsledkom – načasovaným na voľby.

Optimálnym riešením by bolo, ak by sa Lipšic sám stiahol. S tým, že po jeho odchode by ostal Úrad špeciálnej prokuratúry zachovaný. Pod vedením prokurátora. Nie politika.

Druhou možnosťou by bola zmena zákona. S jednou dôležitou vetou: že špeciálnym prokurátorom môže byť len právnik, ktorý posledných desať rokov nebol politicky aktívny.

Aby sme to skrátili, výmena Lipšica je – na rozdiel od likvidácie špeciálnej prokuratúry – celkom legitímna téma. Už tri roky.