Podľa bankovej asociácie totiž navrhované zavedenie bankovej dane ohrozuje schopnosť domácich peňažných ústavov podporovať slovenskú ekonomiku. V preklade, finančné inštitúcie budú mať výrazne zúžený priestor na úverovanie bežných obyvateľov, ako aj firiem. Áno aj tých firiem, o ktorých hovoril Taraba.

V prípade inštitúcií starajúcich sa o naše financie nezavážilo ani to, že to boli práve banky, ktoré Slovákom pomohli k majetku. Našinci totiž podľa štatistík k vlastníctvu nehnuteľností významne inklinujú, a mnohým práve ich veritelia uľahčili cestu k bývaniu a, takpovediac, bohatstvu. Lebo keďže za posledné roky ceny nehnuteľností výrazne stúpli, získali aj ich majitelia.

V tejto súvislosti si vláda môže zaznamenať prvý negatívny bod. Onedlho totiž pravdepodobne prejde v parlamente návrh ministerstva financií týkajúci sa pomoci hypotekárnym dlžníkom. Opäť sa v mysli vynára dobre známy emotikon troch opíc. Jedna nevidí, druhá nepočuje a tretia si zakrýva ústa. Informácie vyplývajúce zo štatistík, ktoré roky starostlivo zhromažďujú banky aj ich regulátor, zjavne neboli dostatočne presvedčivé.

Preto budeme všetci doplácať na mierne zvýšenia na hypotékach skutočne širokej skupine ľudí. Hrubý príjem na jedného totiž môže prekročiť dve tisícky eur, na dvoch žiadateľov až štyri. Alebo sa budeme tváriť, že je ľudí, ktorí sú nad touto príjmovou hranicou, doslova ako húb po daždi. Bude sa im dávať 75 percent zo zvýšenia ich splátky až do výšky 150 eur. A budú im prispievať aj tí, ktorí dlhodobo sledovali celospoločenskú situáciu, bežali do bánk a predĺžili si fixácie úrokových sadzieb.

No a čo sa týka rozdávania, nezabudnime ani na tie prostriedky, ktoré budú nasmerované dôchodcom. Sľuby treba plniť, je preto logické prísť do prázdnej špajze a oznámiť, že v budúcom roku tam už niečo bude, a preto dáme všetkým rovnako. A po trinástom dôchodku prevyšujúcom šesťsto eur, nasledoval v tesnom závese dodatočný príspevok ešte v tomto roku, ktorý poskočil zo 150 na 300 eur. Krajinu to bude stáť takmer 440 miliónov eur.

Ešteže ministrovi práce nevyšiel jeho husársky kúsok, ktorým chcel peniaze z rodičovského dôchodku presunúť na ten vianočný a pracujúcim ponechať možnosť, aby otcov a matky podporili len dvomi percentami z asignačnej dane a ochudobnili tak mimovládne organizácie, združenia či športové kluby.

Niektoré dôchodky však predsa len dostanú zabrať. Tie budúce. Tie, ktoré mali byť určené ľuďom, ktorí sa teraz na toto všetko budú skladať. No, žiaľ, nebudú sami. Budú to aj ich deti. A pravdepodobne aj deti ich detí. Obeťou hľadania úspor pri znižovaní deficitu verejných financií majú byť aj ľudia sporiaci si na penziu v druhom dôchodkovom pilieri. Nie div, keďže špajzka, pardon, Sociálna poisťovňa, zíva prázdnotou.

Robert Fico je svojím postojom k druhému pilieru dlhodobo známy. Mnohí si pamätáme, ako nezabudnuteľne sa jeho obavy o budúcnosť dôchodkových účtov pretavili do viacerých zmien, ktoré nakoniec ochudobnili sporiteľov pre plošné presuny úspor do konzervatívnych fondov. Málokto vtedy oznámil dôchodkovej spoločnosti, že o presun nemá záujem.

Od pôvodného nastavenia z čias zavedenia tohto piliera, keď sa odvod mal deliť na polovicu (deväť percent malo ostať v poisťovni a rovnakých deväť smerovať na druhý pilier), sa upustilo. Až po rokoch sa horko-ťažko percento vyšplhalo na 5,5. Opäť padáme na štyri percentá. A hlas Asociácie dôchodkových spoločností síce znie, rovnako ako argumenty, vypočutý však pravdepodobne nebude.

Asi netreba pripomínať, že nižšia sadzba do druhého piliera znamená, že väčšia suma dôchodkových odvodov zostane v Sociálnej poisťovni. A kým podľa aktuálnych nastavení mal percentuálny odvod na vlastný dôchodkový účet stúpať, teraz štát jasne naznačuje, že štyri percentá sa "zabetónujú". Ktovie, na aký dlhý čas. A ako bumerang sa vracia kauza rodičovského dôchodku. Keďže sa rušiť nebude a na dvojpercentný odvod Erik Tomáš nedosiahol, zníži vláda odvod do druhého piliera.

Poďme "pomáhať" aj podnikateľom. Najlepšie bude, ak sa zvýšia napríklad zdravotné odvody pre zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činné osoby. Zvezú sa popri tom aj samoplatcovia. Veď len o percento. A tak bude za každého zamestnanca odvedených nie 10, ale 11 percent z jeho hrubej mzdy a živnostníci poskočia na 15 percent z vymeriavacieho základu. Dôvod je jednoznačný. Vzhľadom na solidárny systém verejného zdravotného poistenia podľa kabinetu neexistujú iné možnosti dofinancovania systému.

V praxi to znamená, že čistý príjem zamestnanca ostane zachovaný, menej zarobia SZČO a úbytok pocítia aj samoplatcovia. Toto zvýšenie prinesie v budúcom roku podľa ministerky zdravotníctva 357 miliónov eur. Len na ilustráciu, je to o 80 miliónov eur menej, ako potrebujeme len na tohtoročný mimoriadny príspevok pre 1,46 milióna dôchodcov, ktorý bude Sociálna poisťovňa vyplácať do 20. decembra.

Ako bolo už v úvode spomenuté, zdravie sa dostalo do hľadáčika kabinetu aj v iných súvislostiach. Pravdepodobne boli inšpiráciou štatistiky, ktoré svedčia o tom, že ako národ máme blízko k alkoholu. Z prieskumu uverejneného v polovici septembra realizovaného nadnárodnou lekárenskou skupinou Pilulka a výskumnou agentúrou Behavio totiž vyplynulo, že až 14 percent dospelých Slovákov siahne po alkohole denne, respektíve niekoľkokrát v týždni. Slušná cieľová skupina.

Priplatíme si teda aj za ten, pričom cenníky budú meniť gastro prevádzky. Na tam podávaný alkohol sa od začiatku budúceho roka uplatní sadzba DPH vo výške 20 percent. Nižšia 10-percentá DPH, zavedená v rámci covidovej pomoci, ostáva v platnosti len pre jedlo a nealko nápoje. Vláda tiež schválila zvýšenie základnej sadzby spotrebnej dane na lieh. Sadzba stúpne zo 130 percent na 138 percent. Znížená sadzba dane bude aj po zvýšení predstavovať 50 percent zo sadzby dane z alkoholického nápoja, ktorým je lieh. Toto opatrenie štátu prinesie 17,9 milióna eur a nebude sa vzťahovať na pivo a víno.

Stále málo a tak sa na rad konečne dostávajú aj tí bohatí. Vláda Roberta Fica schválila návrh zákona o dorovnávacej dani na zabezpečenie minimálnej úrovne zdanenia nadnárodných skupín podnikov. Parlament ho má dokonca schvaľovať v skrátenom legislatívnom konaní.

Od začiatku budúceho roka sa má vzťahovať na subjekty konsolidovanej skupiny podnikov s ročnými výnosmi aspoň 750 miliónov eur dosiahnutými najmenej v dvoch zo štyroch účtovných období predchádzajúcich analyzovanému účtovnému obdobiu.

Ak efektívne zdanenie príjmov subjektov skupiny na Slovensku bude pod úrovňou minimálnej sadzby dane 15 percent, minimálne zdanenie týchto subjektov sa zabezpečí výberom dorovnávacej dane. Z rozsahu pôsobnosti návrhu zákona budú vylúčené subjekty, ktoré vykonávajú činnosti vo verejnom záujme a nerobia obchodnú alebo podnikateľskú činnosť.

Uvidíme, ako si so všetkými nápadmi poradí parlament. Je však náročné nestotožniť sa s názorom Iniciatívy slovenských maloobchodníkov, ktorá síce chápe potrebu konsolidovať verejné financie vzhľadom na rast dlhu, už menej jej však rozumie v súvislosti s tým, že ju sprevádza rozdávanie stoviek miliónov eur.