Minister financií Ladislav Kamenický v pondelok poobede oznámil ako bude vyzerať konsolidačný balíček, ktorý má prostredníctvom osemnástich opatrení priniesť do štátneho rozpočtu takmer dve miliardy. Minister balík opatrení nazval konsolidačný. V skutočnosti je to však balíček, ktorému by sa viac hodil prívlastok helikoptérový.
Začnime však konštruktívne a povedzme si, v čom minister nepostupoval zle. Tým je zvýšenie daní z tabaku (+106,3 miliónov), pokračovanie v zdaňovaní Slovnaftu (+179,8 miliónov), zavedenie bankového odvodu (+336 miliónov) a návrhy na zvýšenie správnych poplatkov (+37,5 miliónov) a zdravotného poistenia (+357 miliónov).
Samozrejme, najlepšie by bolo, ak by sa k žiadnemu z daných krokov nemuselo pristupovať. No história ukázala, že zdanenie Slovnaftu a banková daň v minulosti vedeli priniesť do štátneho rozpočtu zaujímavé sumy bez toho, aby výrazne zasiahli peňaženky občanov. Návrh na zvýšenie daní z tabaku, správnych poplatkov a zvýšenie zdravotného poistenia zas možno akceptovať preto, že sa to deje v rozumnej miere. Časy sú ťažké, jednopercentné zvýšenie zdravotných odvodov, mierne zvýšenie správnych poplatkov či doplatok štyridsať centov za škatuľku cigariet nie je katastrofa.
Problémom je, že vláda rovnako nepostupovala aj v ďalších oblastiach, čo vidno napríklad pri téme cien energií, ktoré sa aj Ficova vláda snaží stoj čo stoj udržať nezmenené. Otázkou je, prečo aj tu nemohlo dôjsť k miernemu zvýšeniu, ktoré by mohlo do rozpočtu priniesť nemalé zdroje a peňaženky občanov by to až tak nezaťažilo. A hlavne, prečo vláda nepristúpila k ukončeniu celoplošnej pomoci a nepresmerovala ju na tých, ktorí to najviac nepotrebujú.
Zastropované ceny energií totiž znamenajú, že sa všetci skladáme tak na vykurovanie domácnosti, ako aj bazénov vo vilách boháčov, ktorí to vôbec nepotrebujú.
Pritom to isté sa mohlo udiať aj v prípade daňového bonusu, kde by sa konsolidácii výdavkov určite potešili aj samosprávy, ktoré momentálne prežívajú ťažké časy a na ktoré tento systém najviac dopadol.
Koaličné strany sa však namiesto snahy opraviť chyby minulej vlády rozhodli pokračovať v tom, za čo v minulosti Matoviča s Hegerom kritizovali. A dokonca podobné nesystémové kroky ešte navýšiť.
800-miliónový trinásty dôchodok
Typickým príkladom je svätý grál strany Hlas a najmä ministra Tomáša pod menom trinásty dôchodok, na ktorý potrebuje takmer 800-miliónov. Tomáš sa kvôli nemu najprv snažil zničiť rodičovský dôchodok, teraz sa rozhodol siahnuť na druhý dôchodkový pilier. Teda znížiť sumu, ktorú sporitelia odvádzajú do druhého piliera, kde sa tieto peniaze zhodnocujú a uchovávajú na budúce dôchodky a presunúť ich do prvého piliera, z ktorého sa dôchodky vyplácajú dnes, čím chce získať 364,7 milióna.
Tomáš tým spôsobí, že ľudia sporiaci si v druhom pilieri našetria v mnohých prípadoch výrazne menej, pričom niektoré prepočty hovoria až o desiatkach tisíc. Výsledkom teda bude, že sporitelia budú mať v budúcnosti nižšie dôchodky ako by mali, keby neprišli Tomášove zmeny. A to len preto, aby minister mohol všetkým dôchodcom rozdať jednorazovú sociálnu dávku, ktorú on sám nazýva vznešene trinásty dôchodok.
Tomáš tak ukazuje na hlavný problém našich verejných financií, ktorým je, že na ľudí sa zhadzujú helikoptérové peniaze. Tak ekonómovia nazývajú jav, keď vláda akoby vyhadzuje peniaze z helikoptéry – teda veľa a všetkým a na hocičo. Problémom helikoptérových peňazí je, že ich vedľajším efektom je roztáčanie inflačnej špirály. Tá sa Slovenska dotkla natoľko, že sme sa stali štátom s najnižšou životnou úrovňou v EÚ. A potraviny máme napriek nízkym platom drahšie ako je priemer v Únii. Sú porovnateľne drahé ako ich má Rakúsko či Švédsko a o desať percent drahšie ako v susednom Česku.
Kamenický tak namiesto riešenia problém odsúva a dúfa, že rozpočet sa medzitým podarí ozdraviť zvonku, konsolidáciou na svetovej či európskej úrovni. Dúfa, že skôr, ako nastane grécky scenár, dôjde k ekonomickému oživeniu, ktoré zastaví infláciu a aspoň sčasti vyrovná náš rozpočet.
Ku konsolidačnému balíčku však treba uviesť ešte dve poznámky. Prvou je jeho priame protirečenie v oblasti niečoho, čo by sme mohli nazvať národné povedomie. Myslím tým na jednej strane potrebu získania dodatočných 20 miliónov na štátne výročia a výjazdové rokovania vlády a na druhej strane snahu zrušiť štátny sviatok Dňa ústavy, aby sme tým získali dodatočných 12 miliónov.
Vláda nám teda oznamuje, že potrebuje dodatočných 20 miliónov na budovanie národného povedomia prostredníctvom štátnych výročí, no zároveň, že ich chce nájsť zrušením štátneho sviatku, ktorý sa práve toto povedomie snaží budovať. Nevylučuje sa to náhodou?
Tlak na RTVS sa už začal
Druhá poznámka sa týka návrhu znížiť príspevok pre RTVS z 0,17 percent HDP na 0,12 percent, čo má do štátneho rozpočtu priniesť takmer 55 miliónov eur. To na prvý pohľad pôsobí trochu zvláštne, pretože RTVS dlhodobo tvrdí, že je na tom finančne zle a štát ju musel posledné roky vždy dofinancovať. Ak jej teraz ministerstvo zníži financovanie, znamená to len jedno, že tlak na RTVS sa už začal.
Zároveň sa ukazuje, že koalícia zatiaľ funguje bez väčších problémov. Ústupok pri RTVS bol totiž prezentovaný ako ústupok ministerstva kultúry, čo až tak úplne nie je pravda, keďže tieto peniaze by aj tak tiekli priamo do RTVS. No pred kamerami to pôsobilo, ako by sa spomínaných 55 miliónov zriekla ministerka Šimkovičová, nominovaná stranou SNS.
Tým vznikol obraz, podľa ktorého pomáhajú konsolidovať verejné financie všetky strany. Pritom je jasné, že ani Šimkovičová, ani Tomáš a ani Kamenický nemuseli nič extra obetovať, naopak, všetci budú vďaka rozpočtu profitovať. Tomáš môže ďalej snívať svoj sen o trinástom dôchodku, SNS sa podarilo predať jej snahu o ovládnutie RTVS ako ústupok v prospech ostatných a Smeru zas, že sa snaží konsolidovať financie a zároveň neznižovať sociálne štandardy.