Koľko ročných platov treba na kúpu bytu v európskych mestách? Bratislavu predbieha len jedna metropola

Kupovať nehnuteľnosť či ísť radšej do podnájmu? O otázke, ktorú si kladie zrejme väčšina ľudí hľadajúcich bývanie, sme už v Štandarde v minulosti písali. V dobe, keď sú úrokové sadzby na vyše desaťročných maximách, vychádza víťazne skôr nájom. A to aj preto, že ceny nehnuteľností rástli po skončení pandémie extrémne rýchlo. Ich medziročné zlacnenie o pár percent, ktoré avizoval Štatistický úrad v správe z konca novembra, sa tak porovnáva s pomerne vysokou základňou.

Nejde pritom len o nejaký oddelený slovenský fenomén. Podobnosť platí aj v prípade nehnuteľností v Spojených štátoch, a ako najnovšie upozornil web Politico, prenájmy vychádzajú zo súboja víťazne v celej Európe.

Prenájmy rástli násobne pomalšie než ceny nehnuteľností

„Nárast cien bývania je obrovský a v mestách, najmä v tých veľkých, je ešte vážnejší,“ cituje portál riaditeľku Centra OECD pre podnikanie, malé a stredné podniky, regióny a mestá Lamie Kamal-Chaouiovou. „A už to nemá vplyv len na chudobných, ale aj na strednú triedu,“ dodala.

Nemožno sa preto diviť, že dilema tých, ktorí by radšej bývali vo vlastnom, je poriadne veľká. Z porovnania rastu cien nehnuteľností a prenájmov v jednotlivých krajinách, ktoré prinieslo Politico, je práve na Slovensku vidieť jeden z najmarkantnejších rozdielov medzi vývojom cien nehnuteľností a prenájmov. Od roku 2010 tu ceny nehnuteľností vzrástli o 78 percent, zatiaľ čo prenájmy stúpli len o niečo vyše 15 percent.

Veľké rozdiely sú však aj v ďalších krajinách. V susednom Česku zdraželi nehnuteľnosti za vyše dekádu ešte viac ako u nás, o približne 121 percent, pričom prenájmy išli hore o necelých 45 percent. A podobné čísla ako Slovensko eviduje napríklad aj Nemecko, kde ceny nehnuteľností rástli rovnako ako u nás a prenájmy len o málo viac, keď zdraželi od roku 2010 zhruba o 20 percent.

Treba však upozorniť, že tieto čísla môžu byť trochu zavádzajúce, keďže ceny prenájmov by bolo zrejme vhodnejšie porovnávať s priemernou mesačnou splátkou pri rovnakej nehnuteľnosti. Avšak podstatnú časť obdobia boli úrokové sadzby, ktoré zdražujú mesačné splátky hypoték, v rámci eurozóny i členských krajín EÚ pomerne nízke a porovnanie má istú výpovednú hodnotu.

Koľko ročných platov treba na kúpu nehnuteľnosti?

Slovákom, ktorí rozmýšľajú o kúpe nehnuteľnosti, zrejme nepridá na optimizme ani ďalšia, o niečo staršia štatistika, na ktorú upozornil bruselský web. V rámci nej sú zoradené európske hlavné mestá podľa toho, ako dlho by musel priemerne zarábajúci občan danej krajiny od začiatku roku 2022 pracovať, aby si mohol v danom meste dovoliť kúpu priemerného bytu s rozlohou 75 štvorcových metrov.

Metropola Slovenska pritom nevychádza z porovnania vôbec lichotivo. V porovnaní skončila na „druhom najdrahšom“ mieste. Ak si v nej chce priemerne zarábajúci Slovák kúpiť takýto byt za vlastné peniaze, potreboval by na to šetriť takmer 24 rokov. Z výplaty by však nemohol minúť nič.

Ešte jedno hlavné mesto ju však predbieha. Ak vám, ako prvá príde na um Praha, hádate správne. Pri svojom priemernom plate by jej obyvatelia potrebovali na vlastnú nehnuteľnosť šetriť až 25,3 roka.

Opačne to majú obyvatelia cyperskej Nikózie. Jej umiestnenie na chvoste rebríčka (5,5 roka) však nie je až takým veľkým prekvapením. No to sa zrejme nedá povedať o nehnuteľnostiach v Bruseli, kde by obyvateľ potreboval na financovanie bytu šetriť v priemere 7,9 roka, či realitách v írskom hlavnom meste, kde by si na ne Dublinčania potrebovali odkladať celú výplatu 8,8 roka.