New York Times: Izrael podporoval financovanie Hamasu cez Katar

Povolenie týchto platieb – miliardy dolárov počas približne desiatich rokov – bolo Netanjahuovou stávkou na to, že stabilný tok peňazí udrží mier v Gaze, ktorá sa nakoniec stala východiskovým bodom útokov zo 7. októbra, a to, že Hamas sa zameria na vládnutie, nie na boj.

Katarské platby sú síce zdanlivo tajné, ale v izraelských spravodajských médiách sa o nich už roky všeobecne vie a diskutuje. Kritici Netanjahua ich znevažujú ako súčasť stratégie „kupovania si pokoja" a táto politika sa po útokoch nachádza v centre nemilosrdného prehodnocovania. Netanjahu túto kritiku opätoval a tvrdenie, že sa snažil posilniť postavenie Hamasu, označil za „smiešne".

V rozhovoroch s viac ako dvoma desiatkami súčasných a bývalých izraelských, amerických a katarských predstaviteľov a predstaviteľov iných vlád Blízkeho východu odhalil denník New York Times nové podrobnosti o pôvode tejto politiky, o sporoch, ktoré vypukli v izraelskej vláde, a o tom, kam až Netanjahu zašiel, aby ochránil Katar pred kritikou a udržal tok peňazí.

Platby boli súčasťou série rozhodnutí izraelských politických predstaviteľov, vojenských dôstojníkov a spravodajských úradníkov – všetky vychádzali zo zásadne chybného hodnotenia, že Hamas nemá záujem ani nie je schopný rozsiahleho útoku. Denník New York Times už predtým informoval o zlyhaniach spravodajských služieb a ďalších chybných predpokladoch, ktoré predchádzali útokom.

Aj keď izraelská armáda získala bojové plány na inváziu Hamasu a analytici pozorovali významné teroristické cvičenia hneď za hranicou v Gaze, platby pokračovali. Izraelskí spravodajskí dôstojníci dokonca roky sprevádzali katarského úradníka do Gazy, kde rozdával peniaze z kufrov naplnených miliónmi dolárov.

Peniaze z Kataru mali humanitárne ciele, ako napríklad vyplácanie miezd vláde v Gaze a nákup paliva na udržanie elektrárne v prevádzke. Predstavitelia izraelskej spravodajskej služby sa však teraz domnievajú, že tieto peniaze mali podiel na úspechu útokov zo 7. októbra, už len preto, že dary umožnili Hamasu presmerovať časť vlastného rozpočtu na vojenské operácie. Izraelská spravodajská služba už sama dlho odhaduje, že Katar využíva iné kanály na tajné financovanie vojenského krídla Hamasu, čo katarská vláda poprela.

„Akýkoľvek pokus vrhnúť tieň neistoty na civilnú a humanitárnu povahu príspevkov Kataru a ich pozitívny vplyv je neopodstatnený," uviedol katarský predstaviteľ vo vyhlásení.

Viaceré izraelské vlády umožnili, aby peniaze išli do Gazy z humanitárnych dôvodov, nie na posilnenie Hamasu, uviedol vo vyhlásení predstaviteľ Netanjahuovho úradu. Dodal: „Premiér Netanjahu konal s cieľom výrazne oslabiť Hamas. Viedol tri silné vojenské operácie proti Hamasu, pri ktorých boli zabité tisíce teroristov a vysokých veliteľov Hamasu."

Hamas vždy verejne vyhlasoval svoj záväzok zlikvidovať štát Izrael. Každá platba však svedčila o tom, že izraelská vláda považuje Hamas za príťaž nízkej úrovne, a dokonca za politický prínos.

Ešte v decembri 2012 povedal Netanjahu prominentnému izraelskému novinárovi Danovi Margalitovi, že je dôležité udržať Hamas silný ako protiváhu Palestínskej samosprávy na Západnom brehu Jordánu. Margalit v rozhovore uviedol, že Netanjahu mu povedal, že mať dvoch silných súperov vrátane Hamasu zníži tlak na neho, aby rokoval o vytvorení palestínskeho štátu.

Úradník z kancelárie premiéra povedal, že Netanjahu toto vyhlásenie nikdy neurobil. Premiér však túto myšlienku v priebehu rokov vyslovoval aj iným.

Zatiaľ čo izraelskí vojenskí a spravodajskí predstavitelia priznali chyby, ktoré viedli k útoku Hamasu, Netanjahu sa týmito otázkami odmietol zaoberať. A keďže v Gaze prebieha vojna, politické zúčtovanie muža, ktorý bol premiérom 13 z posledných 15 rokov, je momentálne pozastavené.

Kritici Netanjahua však tvrdia, že jeho prístup k Hamasu mal vo svojej podstate cynický politický zámer: udržať Gazu v tichosti ako prostriedok na udržanie sa v úrade bez toho, aby sa riešila hrozba Hamasu alebo tlejúca palestínska nespokojnosť.

„Netanjahuova koncepcia počas desaťročia a pol bola, že ak si kúpime pokoj a budeme sa tváriť, že problém neexistuje, môžeme ho prečkať a on zmizne," povedal Ejal Hulata, izraelský poradca pre národnú bezpečnosť od júla 2021 do začiatku tohto roka.

Hľadanie rovnováhy

Netanjahu a jeho bezpečnostní asistenti začali pomaly prehodnocovať svoju stratégiu voči pásmu Gazy po niekoľkých krvavých a bezvýsledných vojenských konfliktoch proti Hamasu.

„Všetci mali Gazy plné zuby," povedal Zohar Palti, bývalý riaditeľ spravodajskej služby Mossadu. „Všetci sme si povedali: ‚Zabudnime na Gazu', pretože sme vedeli, že je to patová situácia."

Po jednom z konfliktov v roku 2014 Netanjahu vytýčil nový kurz – zdôraznil stratégiu snahy „skrotiť" Hamas, zatiaľ čo Izrael sa zameral na iránsky jadrový program a jeho zástupné armády, ako je Hizballáh.

Túto stratégiu podporili opakované spravodajské odhady, podľa ktorých Hamas nemal záujem ani schopnosť uskutočniť významný útok na území Izraela.

Katar sa v tomto období stal kľúčovým financovateľom rekonštrukcie a vládnych operácií v Gaze. Katar, jedna z najbohatších krajín na svete, dlhodobo podporuje palestínske záujmy a zo všetkých svojich susedov udržiava najužšie vzťahy s Hamasom. Tieto vzťahy sa ukázali ako cenné v posledných týždňoch, keď katarskí predstavitelia pomáhali pri rokovaniach o prepustení izraelských rukojemníkov v Gaze.

Práca Kataru v Gaze v tomto období mala požehnanie izraelskej vlády. A Netanjahu dokonca loboval vo Washingtone v mene Kataru. V roku 2017, keď republikáni tlačili na zavedenie finančných sankcií Kataru za jeho podporu Hamasu, vyslal do Washingtonu vysokých predstaviteľov obrany. Podľa troch osôb oboznámených s touto cestou, Izraelčania americkým zákonodarcom povedali, že Katar zohral pozitívnu úlohu v pásme Gazy.

Yossi Kuperwasser, bývalý vedúci výskumu izraelskej vojenskej rozviedky, povedal, že niektorí predstavitelia videli výhody udržiavania „rovnováhy" v pásme Gazy. „Logika Izraela bola taká, že Hamas by mal byť dostatočne silný na to, aby vládol v Gaze," povedal, „ale dostatočne slabý na to, aby ho Izrael mohol odstrašiť."

Administratívy troch amerických prezidentov – Baracka Obamu, Donalda Trumpa a Josepha Bidena – vo všeobecnosti podporovali, aby Katar zohrával priamu úlohu pri financovaní operácií v Gaze.

Nie všetci však boli za.

Avigdor Lieberman niekoľko mesiacov po tom, ako sa v roku 2016 stal ministrom obrany, napísal tajnú správu Netanjahuovi a náčelníkovi generálneho štábu izraelskej armády. Uviedol v nej, že Hamas pomaly buduje svoje vojenské schopnosti na útok na Izrael, a tvrdil, že Izrael by mal zaútočiť ako prvý.

Cieľom Izraela je „zabezpečiť, aby ďalšia konfrontácia medzi Izraelom a Hamasom bola konečným zúčtovaním", napísal v memorande z 21. decembra 2016, ktorého kópiu si prezrel denník New York Times. Preventívny úder by podľa neho mohol odstrániť väčšinu „vedenia vojenského krídla Hamasu".

Netanjahu tento plán odmietol a uprednostnil zadržiavanie pred konfrontáciou.

Hamas ako „aktívum“

V tíme agentov Mossadu, ktorí sledovali financovanie terorizmu, dospeli niektorí k presvedčeniu, že Netanjahu sa ani okrem peňazí z Kataru veľmi nestaral o to, aby peniaze z iných zdrojov prestali prúdiť do Hamasu.

Uzi Shaya napríklad niekoľkokrát odcestoval do Číny, aby sa pokúsil zastaviť operáciu prania špinavých peňazí pre Hamas, ktorú izraelská tajná služba vyhodnotila ako operáciu vedenú cez Bank of China.

Po odchode do dôchodku bol predvolaný, aby svedčil proti Bank of China v americkom súdnom procese, ktorý podala rodina obete teroristického útoku Hamasu.

Šéf Mossadu ho najprv nabádal, aby svedčil, že by to mohlo zvýšiť finančný tlak na Hamas, spomínal Shaya v nedávnom rozhovore.

Potom Číňania ponúkli Netanjahuovi štátnu návštevu. Zrazu, spomína Shaya, dostal od svojich bývalých šéfov iné príkazy: Nemal vypovedať.

Netanjahu navštívil Peking v máji 2013 v rámci úsilia o posilnenie hospodárskych a diplomatických vzťahov medzi Izraelom a Čínou. Shaya povedal, že by bol rád vypovedal.

„Bohužiaľ," povedal, „boli tu aj iné dôvody."

Dôvody tohto rozhodnutia síce nikdy neboli potvrdené, ale zmena kurzu v ňom vyvolala podozrenie. Najmä preto, že politici občas otvorene hovorili o hodnote silného Hamasu.

Šlomo Brom, generál vo výslužbe a bývalý zástupca izraelského poradcu pre národnú bezpečnosť, povedal, že posilnený Hamas pomohol Netanjahuovi vyhnúť sa rokovaniam o palestínskom štáte.

„Jedným z účinných spôsobov, ako zabrániť vytvoreniu dvoch štátov, je rozdelenie pásma Gazy a Západného brehu Jordánu," povedal v jednom z rozhovorov. Rozdelenie dáva Netanjahuovi zámienku na to, aby sa mohol odpojiť od mierových rokovaní, povedal Brom a dodal, že môže povedať: „Nemám partnera."

Netanjahu túto stratégiu verejne nevyjadril, ale niektorí predstavitelia izraelskej politickej pravice neváhali.

Bezalel Smotrich, krajne pravicový politik, ktorý je teraz Netanjahuovým ministrom financií, to povedal otvorene v roku 2015, keď bol zvolený do parlamentu.

„Palestínska samospráva je príťažou," povedal. „Hamas je prínosom."

Kufre plné peňazí

Počas zasadnutia vlády v roku 2018 predstavili Netanjahuovi asistenti nový plán: Katarská vláda by každý mesiac vyplácala milióny dolárov v hotovosti priamo ľuďom v Gaze ako súčasť dohody o prímerí s Hamasom.

Šin Bet, domáca bezpečnostná služba krajiny, by monitorovala zoznam príjemcov, aby sa uistila, že z neho nebudú mať priamy prospech členovia vojenského krídla Hamasu.

Napriek týmto ubezpečeniam sa objavil nesúhlas. Lieberman považoval plán za kapituláciu a v novembri 2018 odstúpil. Verejne obvinil Netanjahua, že si „kupuje krátkodobý mier za cenu vážneho poškodenia dlhodobej národnej bezpečnosti". V nasledujúcich rokoch sa Lieberman stal jedným z najostrejších kritikov Netanjahua.

Počas rozhovoru, ktorý poskytol minulý mesiac vo svojej kancelárii, Lieberman povedal, že rozhodnutia z roku 2018 priamo viedli k útokom zo 7. októbra.

„Pre Netanjahua je dôležitá len jedna vec: byť pri moci za každú cenu," povedal. „Aby zostal pri moci, radšej zaplatil za pokoj."

Čoskoro začali hranice do Gazy prekračovať kufre plné peňazí.

Každý mesiac sa izraelskí bezpečnostní predstavitelia stretávali na hranici medzi Izraelom a Jordánskom s katarským diplomatom Mohammedom al-Emadim. Odtiaľ ho odviezli na hraničný priechod Kerem Šalom a do Gazy.

Podľa bývalých izraelských a amerických predstaviteľov Emadi najprv priniesol 15 miliónov dolárov na rozdelenie, pričom 100 dolárov sa rozdalo na určených miestach každej rodine schválenej izraelskou vládou.

Finančné prostriedky boli určené na vyplácanie miezd a iných výdavkov, ale jeden z vysokopostavených západných diplomatov, ktorý do minulého roka pôsobil v Izraeli, uviedol, že západné vlády už dávno usúdili, že Hamas z týchto finančných prostriedkov ukrajuje.

„Peniaze sú zameniteľné," povedal Chip Usher, ktorý bol hlavným analytikom pre Blízky východ v CIA až do svojho odchodu do dôchodku v tomto roku. „Všetko, čo Hamas nemusel použiť z vlastného rozpočtu, uvoľnilo peniaze na iné veci."

Naftali Bennett, ktorý bol v roku 2018, keď sa platby začali, izraelským ministrom školstva a neskôr sa stal ministrom obrany, patril medzi členov Netanjahuovej vlády, ktorí platby kritizovali. Nazval ich „výpalným".

Keď však Bennett v júni 2021 nastúpil do funkcie predsedu vlády, pokračoval v tejto politike. Dovtedy Katar vynakladal na Gazu približne 30 miliónov dolárov mesačne.

Bennett a jeho asistenti sa však rozhodli, že hotovostné výplaty sú pre jeho vládu každomesačnou hanbou. Počas stretnutí s bezpečnostnými predstaviteľmi vyjadril Barnea, šéf Mossadu, nesúhlas s pokračovaním platieb – bol si istý, že časť peňazí bola presmerovávaná na vojenské aktivity Hamasu.

Katarskí predstavitelia zasa chceli stabilnejší a spoľahlivejší spôsob, ako z dlhodobého hľadiska dostávať peniaze do Gazy.

Všetky strany dosiahli kompromis: katarské peniaze budú rozdeľovať agentúry OSN a nie Emadi. Časť peňazí išla priamo na nákup paliva pre elektráreň v Gaze.

Hulata, Bennettov poradca pre národnú bezpečnosť, spomína na napätie: Izrael tieto katarské platby požehnával, aj keď spravodajská služba Mossad dospela k záveru, že Katar využíva iné kanály na tajné financovanie vojenskej zložky Hamasu.

Podľa neho bolo ťažké zastaviť tieto vojenské platby, keď sa Izrael stal tak závislým od Kataru.

Yossi Cohen, ktorý ako šéf Mossadu dlhé roky riadil katarskú záležitosť, začal spochybňovať politiku Izraela voči peniazom z Gazy. Počas posledného roka, keď viedol špionážnu službu, sa domnieval, že existuje len malý dohľad nad tým, kam peniaze smerujú.

V júni 2021 poskytol Cohen svoj prvý verejný prejav po odchode zo špionážnej služby. Povedal, že katarské peniaze do pásma Gazy sa „vymkli spod kontroly".

Článok pôvodne vyšiel v denníku New York Times. Všetky práva vyhradené.