Predstieraj úctu ku koránu, občan

Dánsky parlament odhlasoval 7. decembra nový zákon, podľa ktorého sa stane trestným činom „nevhodné zaobchádzanie s náboženskými textami na verejných miestach“. Za takýto skutok budú hroziť až dva roky odňatia slobody. Teoreticky je nová norma nábožensky neutrálna, prakticky ide o ústupok islamu.

Ženy s výtlačkami koránu. Zdroj: profimedia.sk

Ženy s výtlačkami koránu. Zdroj: profimedia.sk

Táto norma totiž vznikla ako reakcia na verejné pálenie koránu, ktoré sa v severských krajinách počas posledných rokov konalo opakovane. (Švédsko zatiaľ podobnú zákonodarnú iniciatívu vylučuje.)

Citom rozčúlených moslimov tak musela ustúpiť sloboda prejavu, jeden z najzákladnejších civilizačných parametrov, ktorým sa západné demokracie odlišujú od rôznych autoritárskych systémov. Potvrdila sa tým, okrem iného, teória libanonsko-amerického intelektuála Nassima Nicholasa Talebu, že najagresívnejšia a najmenej tolerantná menšina má tendenciu vyhrávať, pretože unavená, ľahostajná alebo vystrašená väčšina nakoniec tvárou v tvár neustálym požiadavkám, vyhrážkam a revu nakoniec radšej ustúpi, aby mala pokoj.

Samozrejme, ani navrhovatelia zákona neočakávajú, že by jeho prijatie spôsobilo, že si dánsky ľud korán a rôznych tyranov autenticky zamiluje; jeho podstatou je nariadenie, že treba tú úctu aspoň predstierať.

(Nebola to náhodou rozprávka dánskeho rozprávača Hansa Christiana Andersena, v ktorej ľudia obdivovali „cisárove nové šaty“? Ó áno, a vyšla v Kodani roku 1837, dávno predtým, než v krajine bývalých Vikingov vyrástla prvá mešita. Niektoré veci sa zase tak veľmi nemenia. )

Ku cti Dánov treba aspoň priznať, že opozícia kládla návrhu tuhý odpor; ak dôjde po budúcich voľbách k „striedaniu stráží“, zrejme bude zákon zase zrušený. Súčasná vláda je pri moci iba rok, ale stihla už premárniť značnú časť svojej pôvodnej voličskej podpory (nie je vám to povedomé?) a chamberlainovský prístup, ktorý zaujala k otázke slobody prejavu a (odmietania) náboženstva, rozhodne nových voličov nenaláka. Bohužiaľ má však na ďalšie vládnutie ešte tri roky – a my, Európania z iných krajín EÚ, sa musíme nejako vyrovnať s nebezpečným precedensom vo svojom okolí.

Bojíme sa, a to právom, že jedného dňa nám slobodu vezmú bodáky a delá cudzích agresorov; ale prísť o ňu vinou zbabelosti a ústupkárstva nie je oveľa lepšie. Možno dokonca horšie, pretože to ukazuje na vnútornú slabosť, ktorá ani nepotrebuje vonkajšie ohrozenie na to, aby nahlodávala útroby civilizácie.

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.