Posledných pár rokov je poznamenaných „replikačnou krízou“ v psychológii, sociológii a ďalších vedách. Slávne experimenty po zopakovaní vyšli často úplne inak než originálny pokus. No legenda žije ďalej, najmä ak sa hodí do populárnych príbehov.
O Stanfordskom väzenskom experimente sa natočilo niekoľko filmov, hoci jeho reálny prínos k poznaniu čohokoľvek je takmer blízky nule a pravdepodobne bol nafingovaný, podobne ako nemalá časť práce hviezdneho behavioristu Dana Arieliho.
Týka sa to aj ekonómie. Pamätáte sa na francúzskeho ekonóma Thomasa Pikettyho? Keď v roku 2013 vydal knihu Kapitál v 21. storočí, stal sa hviezdou. Popísal v nej, ako zmeny daňového systému v USA v 80. rokoch viedli k nárastu rozdielov medzi horným percentom a zvyškom populácie. Vlna popularity zoslabla, no aj dnes si jeho meno udržuje vysokú vážnosť. Pomohol v ľuďoch definitívne zacementovať príbeh o tom, ako „bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú“.
Jeho Kapitál je plný čísel, ale zároveň aj subjektivity. Než totiž začnete sypať čísla, musíte si najskôr zadefinovať pojmy ako príjem, kapitál, bohatstvo, alebo to, ktoré z verejných politík si vyberiete pri hľadaní kauzality.
Ne to, že Piketty upiekol svoje tvrdenie z vopred vybraných ingrediencií tak, aby chutnal socialistom, upozornilo mnoho ekonómov. Philip Armour a spoluautori už v 2013 ukázali, že rast či nerast nerovnosti závisí v plnej miere od toho, akú metódu oceňovania kapitálu zvolíte. V 2014 vyšla 56-stranová recenzia jeho knihy od ekonomickej historičky Deidre McCloskeyovej. Okrem iného vyčítala Pikettymu, že hoci mu „jeho“ výsledok vyšiel len pre veľmi málo krajín (tri) vo veľmi úzkom časovom pásme (pár dekád), vytvoril z toho záver pre celý kapitalizmus.
V septembri 2023 vyšli dve štúdie, ktoré sa pozreli na ďalšie detaily Pikettyho práce. Gerald Auten z oddelenia daňových analýz amerického ministerstva financií a David Splinter z kongresového daňového výboru sa pozreli na použité dáta z daňových priznaní. Prišli k záveru, že Piketty veľmi voľne nakladal s prístupom k americkým daňovým režimom v rôznych obdobiach. Nimi prepočítané výsledky ukazujú, že príjmy horného percenta populácie po zdanení sa v posledných dekádach prakticky nemenili.
Druhú prácu napísali akademici Catherine, Miller a Sarin. Poukázali na ďalšie opomenutie: podhodnotenie efektu sociálnych dávok. Kým v roku 1989 „dolných 99 percent“ z amerického sociálneho systému získavalo celkovú hodnotu 56 637 dolárov za život, v roku 2019 to bolo už 259 168 dolárov v stálych cenách.
Toto je len malý výsek prác, ktoré Pikettyho ukazujú ako rozprávkara, umne vyberajúceho dáta a metódy tak, aby jeho príbeh hltali davy. Spochybnenia či rovno vyvrátenia jeho záverov sa nikdy nedostanú ďaleko. Legenda o vykorisťovaných a vykorisťovateľoch je príliš silná.