BANSKÁ ŠTIAVNICA – V Banskej Štiavnici vznikla za použitia najmodernejších technológií vizualizácia dávno zaniknutého banského hradu v 3D podobe. Ten bol jediný známy na Slovensku. Glazenberg postupne zanikol v 17. storočí a všetky informácie o ňom boli získané iba vďaka archeologickému výskumu.
Veľká vrcholová plošina na kopci Glanzenberg, týčiacom sa priamo nad mestom Banská Štiavnica, bola ako predurčená v stredoveku na jeho vojenskú ochranu pred lúpežníkmi. V kráľovskom banskom hrade sídlila vojenská posádka o sile 30 až 50 chlapov. Tá strážila z neďalekých žíl vyťaženú vzácnu rudu, stáli tam mlyn na jej drvenie a metalurgická pec, v ktorej z nej vytavovali zlato a striebro. Býval v ňom komorský gróf, vysokopostavený kráľovský úradník, ktorý spravoval banské a hutnícke práce v celom Uhorsku a pre panovníka vyberal kráľovskú daň. Bol tam aj skúšač rúd, ktorý meral obsah vzácnych kovov vo vyťaženej rude, aby podľa neho vyplatili ťažiarov. Žili v ňom baníci, remeselníci aj kňaz.
Banský hrad takto slúžil od 13. do 15. storočia, keď bol vypálený. Po obnove už plnil iba vojenskú funkciu a od 17. storočia začal pustnúť, hradné múry sa rozpadli a vrcholová plošina postupne zarástla vegetáciou. Hrad upadol do zabudnutia. Všetky informácie o ňom sú známe vďaka archeologickému výskumu, ktorý začalo v druhej polovici 20. storočia realizovať Slovenské banské múzeum. „Vedomie, že iba 20 minút chôdze od centra stál jedinečný banský hrad, jediný známy na Slovensku, nám nedalo spávať. Bolo nám jasné, že nemôžeme uvažovať o jeho fyzickej rekonštrukcii, začali sme ale uvažovať o rozšírenej realite a výsledkom je aplikácia, ktorá banský hrad Glanzenberg priblíži širokej verejnosti,” uviedol Igor Kuhn, výkonný riaditeľ Oblastnej organizácie cestovného ruchu Región Banská Štiavnica.
Mohutnú siluetu hradu na kopci Glanzenberg môžu ľudia obdivovať a „zacieliť“ ju zo štiavnickej Kalvárie, či od Starého zámku. Na každom z týchto miest je tabuľa s QR kódom na stiahnutie aplikácie. Tieto miesta však slúžia iba na navnadenie návštevníkov ísť sa pozrieť na archeologickú lokalitu, kde sa hrad týči vo svojej plnej kráse a dá sa vidieť zblízka a zvnútra. Jeho históriou sprevádza rytier v audio- aj textovej podobe a v mobile vidieť artefakty, ktoré tam vykopali archeológovia. Vizuálna rekonštrukcia hradu vznikla v spolupráci s historikmi a je umeleckou intepretáciou existujúcich dát, keďže jeho skutočná podoba sa nezachovala.
„Chceli sme domácim i návštevníkom priblížiť pocit, akoby stáli priamo v banskom hrade a mohli sa v ňom ľubovoľne pohybovať. Použili sme technológiu rozšírenej reality, ktorá na podobnom projekte a v podobnom rozsahu zatiaľ na Slovensku nebola použitá. Aplikáciu si môžu stiahnuť zadarmo všetci užívatelia Androidov i Apple. Jediné, čo potrebujú, je smartfón s kamerou podporujúci technológiu rozšírenej reality,“ uviedol Peter Marek, zakladateľ spoločnosti V.I.S.I.O.N., ktorá v Banskej Štiavnici prevádzkuje expozíciu Cesta v čase.