TRENČÍN – Presne 75 minút trvala v trenčianskom mestskom zastupiteľstve rozprava o zákone roka, ktorým v samospráve nazývajú návrh rozpočtu na príslušný kalendárny rok. Pri neúčasti opozičného poslanca Miloša Mičegu sa až taká dlhá poslanecká debata neočakávala, ale jednotliví poslanci sa nakoniec prezentovali hneď niekoľkými pozmeňovacími návrhmi, z ktorých väčšina bola aj úspešná.
Rozpočet na rok 2024 je v histórii Trenčína rekordný, keďže jeho príjmová aj výdavková časť atakujú hranicu 157 miliónov eur. Ako v úvodnom slove podotkol primátor Richard Rybníček, pripravovali ho v zložitej situácii, kedy samosprávy po celom Slovensku trápi výpadok financií zo štátom rozdeľovaných podielových daní a musia pristupovať k zvyšovaniu miestnych daní a poplatkov.
„Nie je vôbec príjemné, že sme aj my v Trenčíne museli pristúpiť k nepopulárnym opatreniam týkajúcim sa zvyšovania daní a poplatkov. Platí, že slovenské mestá sa z týchto peňazí starajú aj o ľudí, ktorí tam majú prechodný pobyt alebo denne dochádzajú z okolitých obcí. Ani my v Trenčíne z finančného pohľadu z takýchto ľudí nemáme prakticky nič,“ uviedol Rybníček.
Upozornil na skutočnosť, že vplyvom štátom schválených zákonov samosprávam rastú každoročne výdavky. Príkladom je novela zákona o odmeňovaní zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorá zvýši výdavky v Trenčíne o štyri milióny eur. „Pri zostavovaní návrhu rozpočtu na rok 2024 sme vychádzali z podmienky financovať a zachovať úroveň poskytovaných služieb, bez zásadného obmedzenia ich kvantity a tiež plnenia zákonných a zmluvných povinností. Pomoc formou dotácií kultúre, športu, mládeži či v sociálnej oblasti chceme ponechať na úrovni tohto roka,“ dodal Rybníček.
V rekordne vysokom rozpočte upúta pozornosť predovšetkým jeho kapitálová časť, mesto Trenčín plánuje v budúcom roku investovať takmer 84 miliónov eur. Najväčšie investičné výdavky súvisia s projektom Európske hlavné mesto kultúry 2026 a sú nimi predovšetkým revitalizácia starého železničného mosta za 15 miliónov eur, ale aj rekonštrukcia pešej zóny na Hviezdoslavovej ulici za takmer 10 miliónov eur.
Primátor Rybníček upriamil pozornosť aj na 15-miliónovú rekonštrukciu verejného osvetlenia, ktorá v dvoch etapách bude financovaná z dvoch úverov z Environmentálneho fondu. Prvá etapa spočívajúca v inštalácii úsporných svietidiel by sa mala začať realizovať po skončení procesu verejného obstarávania v budúcom roku.
Už tradičným trenčianskym poslaneckým „folklórom“ je pri prerokovaní rozpočtu predkladanie pozmeňovacích návrhov, ktorým sa prerozdeľuje čiastka určená na kapitálové výdavky v jednotlivých mestských častiach. Tento rok sa takto „krájala“ suma 1 550 000 eur. Postupne vystúpili predsedovia či ich zástupcovia výborov mestských častí Stred, Sever, Juh a Západ a predložili dohodnuté predstavy o použití finančných prostriedkov v sume 387 500 eur v každej jednej mestskej časti.
So zaujímavým pozmeňovacím návrhom prišiel poslanec Martin Petrík, ktorý na základe rozhodnutia kultúrnej komisie žiadal ukrojiť štvrtinu z navrhovanej 20-tisícovej dotácie pre festival Pohoda a pridať ju k 5-tisícovej dotácii na festival Grape. Jeho poslanecký kolega Tomáš Vaňo upozornil, že z ôsmich členov bolo na rokovaní komisie prítomných päť a on ako predseda sa hlasovania zdržal. „Môžeme mať voči festivalu Pohoda výhrady, ale Pohoda je festivalom s dlhoročnou tradíciou, a tak nepovažujem za správne brať mu peniaze a podporovať druhý festival,“ poznamenal Vaňo.
Primátor Richard Rybníček označil rozhodnutie kultúrnej komisie za neférové. „Je to neúcta k celému festivalu, k človeku, ktorý sa v Trenčíne narodil a čo tu za 27 rokov urobil. Porovnávať s Pohodou festival, ktorý si v Trenčíne našiel miesto, lebo ho odniekiaľ vyhodili a tváriť sa, že to má byť rovnocenné, je podľa mňa trochu nepochopenie situácie,“ zdôraznil Rybníček.
Za Petríkov návrh nakoniec hlasovalo len osem poslancov, a tak ako jediný z poslancov so svojím pozmeňovákom k rozpočtu neuspel. Podporu naopak získal poslanec Kamil Bystrický, ktorý požadoval do rozpočtu zaradiť 25 000 eur pre občianske združenie Kolomaž, v ktorom sám pôsobí, na úkor finančného balíka určeného pre Centrum kultúrno-kreatívneho potenciálu (CKKP) Hviezda. Bystrický vopred avizoval, že sa do hlasovania nezapojí.
Ešte výraznejšie škrty však postihli CKKP Hviezda po pozmeňovacom návrhu poslanca Petra Hoštáka, ktorý navrhol ubrať tomuto kultúrnemu zariadeniu spolu takmer 143-tisíc eur. Podľa jeho slov kumulatívny schodok Hviezdy, teda rozdiel medzi príjmami a výdavkami, predstavuje 660-tisíc eur. „Takýto schodok nie je zanedbateľný a pre budúcnosť CKKP Hviezda je potrebné, aby sa jeho činnosť a financovanie opierala o stratégiu, ktorá bude zrozumiteľná a získa čo najširšiu podporu poslancov,“ skonštatoval Hošták.
Podľa jeho slov je účelom opatrenia nielen zníženie schodku v činnosti Hviezdy, ale najmä vytvorenie impulzu pre diskusiu o dlhodobej budúcnosti a udržateľnosti tohto kultúrneho zariadenia.
„Tím Hviezdy dokázal priniesť život do zrekonštruovaných priestorov, čo si vážime a našou iniciatívou nechceme túto zásluhu spochybňovať. Ak však obdobie implementácie projektu bolo časom sústrediť sa na čerpanie pridelených zdrojov, teraz je čas rozmýšľať, aký je dopyt po jednotlivých službách Hviezdy a ako objekt prevádzkovať čo najefektívnejšie,“ dodal Hošták.
Jeho návrh podporilo spolu 11 poslancov, traja poslanci sa hlasovania zdržali a proti bol iba viceprimátor Ján Forgáč.