Tisíce účastníkov sa tento týždeň vracali domov z klimatickej konferencie v Dubaji, ktorá sa prihlásila ku znásobeniu kapacity obnoviteľných zdrojov. Do záverečnej rezolúcie vraj len o vlások neprešiel totálny odklon od používania fosílnych palív (hoci by aj tak nebol vymáhateľný), proti sa cez víkend postavili ropné krajiny ako napríklad Saudská Arábia.
Európska únia ako celok požadovala definitívnu stopku pre fosílne palivá. Pre niekoho je to ideologické odhodlanie, pre niekoho zotrvačnosť a nedostatok predstavivosti, že sa veci môžu vyvinúť inak. Kolesá klimatickej politiky na našom kontinente sa teda točia ďalej, bez ohľadu na to, čo sa deje v krajinách, ktoré politiku Európskej únie určujú. A nie je to len úspech Geerta Wildersa v Holandsku, ktorý pred voľbami sľúbil, že strčí klimatickú legislatívu „do skartovačky“.
Francúzsko bolo ešte minulý týždeň dejiskom protestov radikálnych sedliakov, ktoré prekračujú aj bežný kolorit a prudkosť francúzskych agroprotestov. Desiatky až stovky poľnohospodárov nielenže blokovali svojimi traktormi miestne úrady naprieč celou krajinou, ale na niektorých miestach aj z hadíc striekali močovku a hnoj. Zoznam ich požiadaviek sa čiastočne dal očakávať: odpor proti dohodám Európskej únie o voľnom obchode s niektorými časťami sveta, čo pre rozčúlených francúzskych sedliakov znamená lacnejšiu konkurenciu. Ale časť zoznamu – zákaz niektorých pesticídov, a hlavne dodatočné dane – sú nové požiadavky a mohli vzniknúť až počas klimatickej hystérie.