Klimatická konferencia v Dubaji priniesla pokrok aj kontroverzie. Bez financovania sú to len lacné reči, odkázal britský novinár

Požiadavka je v texte dohody jasne stanovená ako „prechod od fosílnych palív v energetických systémoch spravodlivým, riadnym a rovným spôsobom, a tiež urýchlenie opatrení v tomto kritickom desaťročí, aby sa do roku 2050 dosiahla čistá nula v súlade s vedeckými poznatkami“.

Formulácia „prechodu“ je síce menej striktná, ako by bola podmienka úplného ukončenia (používania fisílnych palív), napriek tomu ide o zásadný krok, ktorý prekvapil najmä v kontraste s kontroverzne prezentovaným vyjadrením sultána Ahmada al-Džábira, ktorý klimatickému samitu predsedal.

Al-Džábir mal prostredníctvom videokonferencie v novembri povedať zástupcom Organizácie spojených národov, že neexistuje žiadny vedecký dôkaz o tom, že je potrebné postupne vyradiť fosílne palivá, aby sa obmedzilo globálne otepľovanie.

Džábir sa neskôr bránil, že aj keď uvedené tvrdenia vyslovil, odkazoval na prognózy Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC), podľa ktorého budú fosílne palivá aj v budúcnosti stále do určitej miery súčasťou globálneho energetického systému. Vo funkcii predsedajúceho samitu COP28 bol Džábir vnímaný kontroverzne aj preto, že je zároveň šéfom štátnej ropnej a plynovej spoločnosti ADNOC v Spojených arabských emirátoch.

Dohodu o postupnom odklone od fosílnych palív za prelomovú označila aj prezidentka Zuzana Čaputová. Vyjadrila tiež potešenie z toho, že Slovensko prispieva do tohto globálneho snaženia aktívne a našimi konkrétnymi krokmi môžeme byť príkladom pre ďalšie štáty. "Už po úvodných dňoch samitu bolo zrejmé, že doterajšie úsilie nie je dostatočné a že ak chceme ďalším generáciám zachovať planétu aspoň v takom stave, v akom na nej žijeme my, musia zabrať najmä tí najväčší znečisťovatelia," dodala prezidentka.

Pravdepodobne najslabším záverom konferencie je stále opakované „urýchlenie úsilia o postupné odstavenie uhoľnej energie“. Uhlie, ktoré je vo svete najviac znečisťujúcim fosílnym palivom, musí byť veľmi rýchlo vyradené a záväzok, ktorý štáty na COP28 prijali, sa nijako neodlišuje od toho z rokov 2016 či v roku 2021. Pritom je známe, že veľké svetové ekonomiky ako Čína či India neustále budujú nové uhoľné elektrárne, energiu z tepelných zdrojov výrazne stále využívajú aj niektoré veľké európske ekonomiky či Spojené štáty.

[link url = https://standard.sk/514460/jadro-je-vo-svete-na-ustupe-ciel-ktory-slovensko-na-klimatickom-samite-podpisalo-sa-nepodari-naplnit-mysli-si-expert]

Jadrové energie dostali miesto hneď vedľa obnoviteľných zdrojov

Na rokovaniach sa štáty dohodli na strojnásobení celosvetovej kapacity obnoviteľných zdrojov, na znižovaní globálnych emisií a na dosiahnutí klimatickej neutrality do roku 2050. Zaujímavé miesto však v tejto súvislosti prináleží jadrovej energii. Tá sa dostala medzi technológie, pri ktorých musí podľa COP28 dôjsť k urýchleniu ich nasadenia. Navyše jadro dohoda zaraďuje do kategórie „bezemisných a nízkoemisných“ technológií.

„Urýchlenie bezemisných a nízkoemisných technológií, okrem iného vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, technológií na znižovanie a odstraňovanie emisií, ako je zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka (CCUS), najmä v ťažko absorbovateľných odvetviach, a nízkouhlíkovej výroby vodíka.“ Takto znie požiadavka štátov, ktoré sa na samite zúčastnili.

V tejto súvislosti treba dodať, že 22 krajín vrátane Slovenska na klimatickej konferencii v Dubaji podpísalo deklaráciu o strojnásobení svetového podielu jadrovej energie na výrobe elektriny do roku 2050. Možno aj vďaka nej sa jadrovej energii dostalo takejto pozornosti.

[link url = https://standard.sk/509001/zmena-paradigmy-dvadsiatka-krajin-vratane-slovenska-ziada-na-klimatickom-samite-posilnit-jadrovu-energiu-ludstvo-sa-ruti-do-priepasti-vyhlasila-caputova]

Technológia na zachytávanie uhlíka je podľa odborníkov drahá a neefektívna

Okrem jadra je zaujímavou aj požiadavka urýchlenia technológie CCUS. Tú presadzovali najmä štáty využívajúce fosílne palivá, ako napríklad Saudská Arábia, pretože v nej vidia spôsob, ako pokračovať vo svojom lukratívnom podnikaní.

Zachytávanie, využívanie a ukladanie uhlíka je technológia, ktorá dokáže zachytiť a efektívne využiť vysoké koncentrácie CO₂ vypúšťané priemyselnou činnosťou. Prevažná väčšina vedúcich predstaviteľov a vedcov však vidí úlohu CCUS ako veľmi obmedzenú. Je drahá a v súčasnosti nedosahuje potrebný rozsah a ani nezachytáva všetky emisie.

Kontroverznejším odsekom sa v záverečnej správe stalo konštatovanie, „že prechodné palivá môžu zohrávať úlohu pri uľahčovaní energetickej transformácie a zároveň pri zabezpečovaní energetickej bezpečnosti“.

Toto je pravdepodobne najväčšia výhra pre priemysel fosílnych palív. Podľa environmentálneho editora britského denníka Guardian Damiana Carringtona takáto formulácia dohody legitimizuje napríklad spaľovanie plynu len na základe toho, že je menej znečisťujúci ako uhlie, hoci skvapalnený zemný plyn (LNG) môže byť pre úniky metánu v skutočnosti pre životné prostredie ešte horší ako uhlie.

„Treba poznamenať, že USA, najväčší svetový producent ropy a zemného plynu, plánuje obrovskú expanziu LNG. Čas prechodných palív už dávno pominul. Obnoviteľné zdroje sú lacnejšie, rýchlejšie a bezpečnejšie,“ skonštatoval Carrington.

Upozornil tiež, že v správe chýba zmienka o financovaní. Text síce hovorí o tom, že na realizáciu zmienených opatrení budú potrebné bilióny dolárov, no nestanovuje konkrétnu výšku ani dátumy.

„Peniaze sú potrebné na budovanie čistej energie, prípravu zraniteľných komunít na stupňujúce sa vplyvy klímy a na obnovu po katastrofách. Bez financovania sú všetky reči o opatreniach v oblasti klímy lacné,“ dodal.

Na klimatickej konferencii však štáty financie úplne nevynechali. Spojené arabské emiráty v priebehu konferencie oznámili, že venujú 30 miliárd dolárov do nového investičného fondu na podporu projektov v oblasti čistej energie a inovatívnych technológií, ktoré prispievajú k riešeniu klimatickej krízy.

Vo fonde s názvom ALTÉRRA bude tiež osobitne vyčlenených päť miliárd dolárov na stimuláciu investícií do rozvojových štátov. Z vyhlásenia predsedníctva klimatického samitu COP28 v Dubaji vyplýva aj to, že do nového fondu by mali prispievať aj súkromní darcovia. To by malo umožniť, aby sa v ňom do roku 2030 nakumulovalo až 250 miliárd dolárov.