Jozef Onačilla

Ozrejmila, že výhrady členiek rady spočívali v tom, že Mazák chodí do médií a prezentuje svoje názory bez toho, aby upozornil, že ide o jeho osobné postoje, a nie názor celej Súdnej rady, ktorej je predsedom, nakoľko na tieto témy sa nevyjadruje pri rokovaniach rady, ale iba v médiách (častokrát spriaznených).

Právne témy by mali byť pre každého

Moderátorka sa dotkla aj otázky alternatívnych médií. Pripomenula výčitku Mazáka voči daným sudkyniam, že vystupujú v dezinformačných médiách. Sudkyňa Kosová ju opravila, že v médiách ako Hlavné správy či Veci verejné, ktoré spomenula moderátorka, nikdy nevystupovala, a poskytla rozhovory pre TA3 či RTVS. Moderátorku zaujímalo, ako si sudkyňa vyberá médiá, ktorým poskytne rozhovor. Podľa názoru Kosovej si sudca nemá vyberať médiá spôsobom, ktorej cieľovej skupine obyvateľstva poskytne právne informácie. Komukoľvek, kto má záujem počuť názor sudkyne na právne témy, rozhovor neodmietne.

Na druhú stranu sudkyňa poukázala na selektívnosť výberu Mazáka, ktorý od momentu svojho pôsobenia v Súdnej rade poskytol Denníku N rozhovor až v štyridsiatich prípadoch. Pri otázke alternatívnych médií sa moderátorka opýtala sudkyne, či skúma vlastnícku štruktúru média predtým, ako sa rozhodne poskytnúť rozhovor. Sudkyňa reagovala prekvapene s otázkou, či to myslí vážne, nakoľko skúmať vlastnícku štruktúru subjektu je jednak zložité pri rozvetvenej sieti vlastníkov v podobe právnických osôb a nemusí to vypovedať o skutočných užívateľoch výhod. Podľa moderátorky rozlišovať štandardné a dezinformačné médiá patrí k základnej mediálnej gramotnosti.

Na otázku sudkyne, či Slovenská republika má nejaký verejný orgán, ktorý takto médiá rozdeľuje, moderátorka odpovedať nevedela. Kosová ďalej vysvetlila, že je pre sudcu nepredstaviteľné robiť si každý deň monitoring médií a ich článkov a podľa toho sa rozhodovať, komu poskytnúť rozhovor. Pri otázke, či by poskytla sudkyňa rozhovor aj pre konšpiračný časopis, sa sudkyňa opýtala, či bol niekým zaradený do takejto kategórie. Moderátorka totiž vychádzala zo svojho presvedčenia, že šíri konšpirácie a nepravdy, a je potrebné, aby ľudia vedeli tieto skutočnosti v médiách rozoznávať o to viac, ak by v ňom vystupoval sudca.

Kosová však povedala, že aj Mazák šíri nepravdy vo svojich rozhovoroch, a nikto neoznačil dané médiá za konšpiračné. Označiť médium za konšpiračné na základe dojmov by si podľa jej názoru nedovolila, treba precíznejšie rozlišovať, najlepšie na základe rozhodnutia štátneho orgánu, kto je a kto nie je konšpiračné médium.

Mediálne skresľovanie

Sudkyňa v otázke nevhodnej novinárskej práce pripomenula aj bežný postup mienkotvorných médií, ktoré v prípade trestných procesov vynášajú informácie z neverejného prípravného konania. Spomenula kauzy týkajúce sa korupcie sudcov pod názvami Búrka a Víchrica, v ktorých novinári už pár dní pred ich zadržaním okupovali ich obydlia v snahe natočiť si razie polície. Moderátorka spomenula aj uniknutú nahrávku z poľovníckej chaty Róberta Fica a iných aktérov, pričom sudkyňa Kosová jej pripomenula, že aj toto bol prípad nezákonného zverejnenia informácií do verejného priestoru médiami.

Skutočnosť, že médiá vytvárajú paralelné súdne procesy účelovo podsúvanými informáciami, stojí podľa sudkyne za nízkou dôverou v justíciu. Spomenula bežnú prax médií, ktoré dopredu vytvárajú obraz obvineného v určitom svetle, bez toho, aby mali informácie zo spisov a vedeli podrobnosti stíhania. Samostatná kapitola je prevzatie a prezentácia mylnej skutočnosti naprieč mediálnym spektrom a následné vydávanie tejto informácie za smerodajnú z dôvodu širokého mediálneho pokrytia. Či už ide podľa názoru médií o nezákonne stíhanú osobu alebo, naopak, o osobu, ktorá je určite vinná, ak súd rozhodne opačným spôsobom, ako to prezentujú médiá, začnú vytvárať dojem o korupcii či neodbornosti okolo samotného súdu.

Takéto konanie následne vyvoláva nedôveru verejnosti, nakoľko tá získava informácie o konaniach mediálne sledovaných osôb iba z médií, dochádza tak k deformácii objektívneho informovania.

Pri nedôvere verejnosti v justíciu moderátorka spomenula akciu Búrka a troch právoplatne odsúdených sudcov. Sudkyňa upozornila, že išlo o dohody o vine a treste a neprebehlo riadne dokazovanie v súdnom konaní. Dokazovanie pred súdom prebiehalo v jednom prípade sudkyne Kyselovej, ktorú prvostupňový súd oslobodil spod obžaloby. Poukazuje aj na pomerne jednostranný záujem médií o negatívne skutočnosti, namiesto informovania vyváženým spôsobom aj o pozitívnych výsledkoch súdneho systému.

Mylné informácie zo Súdnej rady

Moderátorka sa pýtala aj na spôsob prezentácie sudcov v prípade prejednávania možnej zaujatosti sudkyne Záleskej v Súdnej rade. Ide o pomerne známy prípad neštandardne útočných prejavov a vyjadrení aktérov, čo uznala aj sudkyňa Kosová. Zdôraznila ale, že takúto atmosféru nastavila samotná sudkyňa Záleská už od začiatku vypočutia svojím neprimeraným slovníkom a správaním a že v histórii Súdnej rady nevystupoval žiaden sudca, ktorý by sa vyjadroval podobným spôsobom.

Sudkyňa Záleská bola riešená zo strany Súdnej rady aj pre nepovolenie podania inzulínu obžalovanému Lehelovi Horvátovi počas súdneho konania, v súvislosti s čím moderátorka tvrdila, že tak Súdna rada robila na základe mediálneho článku, ktorý sa ukázal ako nepravdivý. Takto prezentované informácie mali byť účelovo vytvorené v médiu, ktoré vlastní Haščák, a to z dôvodu, že bol vzatý do väzby práve sudkyňou Záleskou. Moderátorka sa spýtala, či by sa Súdna rada nemala zastať Záleskej, sudkyňa Kosová odpovedala, že takáto otázka bol hodnotiaci úsudok vytvorený na základe informácií, ktoré nie sú pravdou.

Pripomenula moderátorke, že podnet Súdnej rade doručili deti obžalovaného, na základe ktorého Súdna rada túto kauzu prešetrovala, namiesto novinového článku, ako to bolo podsúvané. Keď moderátorka vyčítala sudkyni Kosovej, že si nevypočuli nahrávku z udalosti v súdnej sieni s obžalovaným, ktorá má preukazovať zákonné konanie Záleskej, Kosová pripomenula, že to bol práve predseda Mazák, ktorý zamietol vykonanie takéhoto dôkazu na Súdnej rade s odôvodnením, že ide aj tak o vymyslenú kauzu. Nehlasoval ani za ďalší postup, ktorým by rada mohla bližšie celý podnet preskúmať.

Tento rozhovor ukázal dva hlavné problémy médií. Jedným sú hodnotiace úsudky ľudí, ktorí nerozumejú odbornej stránke často veľmi zložitých právnych procesov a v snahe zjednodušiť ich pre laickú verejnosť dôjde k skresleniu situácie do takej podoby, že sa úplne rozchádza s objektívnou realitou. Druhý problém spočíva v práci s nepresnými informáciami. Tie sú získavané často za pochybných podmienok, ako napríklad únikmi z prípravných konaní, ktoré môžu byť účelovo podsúvané, aby vytvorili mylný obraz o situácii, alebo, naopak, nie sú vyhodnotené v celkovom kontexte všetkých dôkazov, a tak samy osebe vytvárajú falošné zdanie reality.

Aj pre tieto dôvody je prípravné konanie neverejné, pretože sa tak vytvára často klamlivý obraz o vine či nevine osoby. Následné súdne rozhodnutia, ktoré sa priečia mienke verejnosti alebo médiám, sú prezentované ako výsledok korupcie alebo tlaku, hoci tieto tvrdenia sú založené iba na pocitoch akejsi davovej potreby rýchlej spravodlivosti. Dôvera verejnosti je potom prirodzene otrasená, ak mesiace podsúvaná verzia udalostí je následne súdom zmetená zo stola. Nie pre nekalé úmysly sudcu, ale jednoducho preto, že sa nezakladá na dôkazoch.