Videá sa nápadne podobali, „pacienti nula“ boli, pokiaľ je známe, influencerky zaoberajúce sa dovtedy hlavne takzvaným wellbeingom.

Na liste z roku 2002 ich zjavne hneď na začiatku zaujalo tvrdenie, že Američania sú vinní, že podporujú útlak Palestínčanov Židmi. Potom zrejme preskočili všetky výzvy na zavedenie šaríe, odsudzovanie LGBT ľudí, hazardných hier, požičiavanie peňazí na úrok a deklarácie typu „Milujeme smrť viac ako vy život“, ktoré s wellbeingom práve neladia. A zastavili sa zase až pri vetách ako: „Je smutné, že vám musíme povedať, že ste tá najhoršia civilizácia, akej kedy bolo ľudstvo svedkom.“ Ľuďom, ktorí skandujú „From the River to the Sea“ [Od rieky k moru, pozn. red.], bez toho, aby im docvaklo, od akej rieky k akému moru.

Nasledovala obvyklá mediálna panika aj vrátane oficiálneho odsúdenia z Bieleho domu. Bin Ládinov list bol odstránený z webu Guardian, kde ho influencerky našli. Zosilnila sa kritika TikToku, ktorý je, ako je známe, čínsky.

TikTok ako zdroj správ

Nastúpila, ako už vieme, aj antipanika. Vedenie TikToku aj nezávislí experti upozornili, že skutočne veľkú sledovanosť zaistil videám až jeden novinár, ktorý z nich urobil zostrih na Twitteri. Dovtedy nebola ich sledovanosť taká veľká, dala by sa prirovnať k videu na YouTube, ktoré má 65-tisíc pozretí. Aj priemerné videá o jazde vlakom mávajú desaťnásobok. A popri iných trendoch, ktoré v tom čase TikToku vládli, sa bin Ládinov list krčil ako trpaslík. A tak ďalej.

Pre niektorých profesionálov to zo všetkého najviac vypovedalo o tom, aká je staršia generácia (a novinári) žalostne odrezaná od toho, ako funguje život na sociálnych sieťach. Už samotný poznatok, že TikTok je pre dnešných mladých najdôležitejším zdrojom správ, znie nezasväteným obludne, ako nejaká kategorická chyba. Pre znalcov bolo, naopak, tragikomické, že web Guardian je taký opustený, že keď naňho tiktokový mikrotrend privedie pár užívateľov, vnímajú to jeho správcovia ako explóziu záujmu.

Kto písal Usámov odkaz Amerike?

Tiež sa pripomenulo, že bin Ládin mal amerického mediálneho poradcu. Volal sa Adam Gadahn, narodil sa v roku 1978 v Oregone, jeho rodičia boli čosi ako hippies. V osemnástich, keď ho prestal baviť noise rock, konvertoval na islam, zmlátil imáma svojej mešity, pretože bol málo fundamentalistický, a utiekol do Pakistanu. Stal sa propagandistom al-Kájdy pre západný svet a vytvoril množstvo textov a videí. Kombinovali prvky islamu s poňatím americkej histórie, ako ho prezentujú známi ľavicoví autori typu Howarda Zinna alebo Noama Chomského. Podľa štýlu je vraj pokojne možné, že Usámov list písal on. Gadahn zahynul v Pakistane zásahom amerického dronu v roku 2015.

Takže ten odkaz Amerike bol vlastne menej cudzokrajný, než by sa na prvý pohľad zdalo. Medzi kritikmi americkej zahraničnej politiky sa udomácnil od vietnamskej vojny pojem „blowback“ – to znamená, keď sa dôsledky amerických zahraničných intervencií okľukou vrátia na domácu pôdu. Toto bol však skôr blowback vzdelávacej ako zahraničnej politiky.

Čo je cieľom čínskeho TikToku?

Hľadanie vinníkov sa prirodzene stočilo na to, že TikTok je čínsky. Lenže to podozrenie, že Bytedance (majiteľ TikToku) sa na pokyn čínskej komunistickej strany zámerne snaží rozvracať Západ, sa nikdy nepodarilo dotiahnuť do fázy konkrétnych poznatkov. Vie sa napríklad, že obsah domácej verzie TikToku je zdravší a výchovnejší než tej americkej („pre Čínu digitálna zelenina, pre Ameriku digitálny fentanyl“). Ale nie je jasné, čím to je: či dôslednejším moderovaním, alebo od počiatku inou konštrukciou, alebo či sú čínske deti iné.

30 minút na TikToku denne

Objavil sa jeden rýchly prieskum, podľa ktorého „ak používateľ strávi 30 minút na TikToku denne, zvyšuje sa o sedemnásť percent pravdepodobnosť toho, že bude zastávať antisemitské alebo protiizraelské názory, v porovnaní so šiestimi percentami na Instagrame a dvoma percentami na X“. 

Ale svoje tvrdenie, že TikTok je „driverom“ antisemitizmu, autori neopierajú o nič viac ako o to, že je antisemitizmus na TikToku vyšší ako v priemernej populácii. Ale korelácia nie je kauzalita. Je možné nájsť stopy toho, ako sa používatelia v četoch dohovárajú, že spoločne vytvoria z protiizraelských hashtagov trend, možno aj s použitím botov [internetových robotov, pozn. red.]. Ale zdá sa to byť organická aktivita.

Kým niekto priamo neodhalí, ako manažéri TikToku prijímajú pokyny z pekinského politbyra, nezostáva nám než prijať, že TikTok jednoducho doviedol k návykovej dokonalosti prvky, ktoré sú dlho prítomné na všetkých sociálnych sieťach. Vychádzajú v ústrety ľudskej potrebe napodobňovať, prislúchať ku kmeňu, bojovať o miesto v statusovej hierarchii. Ponúkajú nástroje, ako byť rovnaký a pritom originálny. A ponúkajú ustavičný prúd ľahko stráviteľných informácií, ktorý sa stále mení, nikdy nie je nudný a drží používateľa pri telefóne systémom „ešte jedno video, ešte jedno a ešte jedno…“.

Ale napriek tomu, akoby všetky tieto vysvetľujúce okolnosti dohromady nestačili na odstránenie pocitu úplnej cudzosti, bizarnosti a nereálnosti, ktorú tento jav vzbudzuje. Keď sa to už stane, dopracujeme sa k niečomu ako vysvetleniu, ako sa to mohlo stať. Ale napadlo by nás, že sa to stane?

Dokázali ste si pred časom predstaviť...?

Skúsme to povedať takto: Dokázali ste si pred troma rokmi predstaviť, že príde vírusová pandémia? Určite áno, podľa odborníkov to bola už dlho iba otázka času. Dokázali ste si pred dvoma rokmi predstaviť, že Rusko rozpúta vojnu v Európe? Nechceli ste veriť, že to urobia, ale predstaviť ste si to asi vedeli.

Keby vám niekto pred troma rokmi tvrdil, že Čína sa v roku 2024 stane najväčším vývozcom áut na svete, vsadili by ste sa s ním? Asi nie, aj keď bola vtedy až šiesta. Všetko to boli nepravdepodobné alebo nežiaduce možnosti, ale ako sa to môže stať, bolo známe.

Ale vedeli ste si pred polrokom predstaviť, že bude na TikToku trendovať emír al-Kájdy? Fanatik z miliardárskej rodiny, „nepo baby“ (ako je dnes v Amerike v móde hovoriť slávnym deťom slávnych rodičov) so štyrmi manželkami? Che Guevara na ikonickej fotografii Alberta Kordu aspoň dobre vyzeral, ale tento hypochonder s mäsitými perami, vodnatými očami a pornom v počítači? Čo na ňom fanúšičky wellbeingu môžu vidieť?

Minikult bin Ládina sa od iných radikálnych scenárov líši tým, že nás naň nepripravili ani naše znalosti, ani naše kultúrne mechanizmy. Nevieme, „kto za to môže“ a ako by sa na to dalo reagovať.

Ale vari je to jediná novota, ktorá je tak radikálne iná, že sme si ju ešte nedávno nevedeli predstaviť? Dokázali ste si pred piatimi rokmi predstaviť, že zo švédskej autistickej tínedžerky z dobrej rodiny, ktorá nemala žiadne výnimočné znalosti ani výsledky sa stane politické orákulum, ktoré bude rečniť v OSN? 

Dokážeme vstrebať, že v Tibete je v nejakom dieťati rozpoznané prevtelenie dalajlámu, prípadne že skupina tínedžerov zvestuje svetu zjavenie Panny Márie ako v Medžugorí. 

Ale naša postmoderná Johanka z Arku zistila, že keď bude doma dosť hysterická, tak prinúti svoju matku, opernú speváčku, aby sa vzdala kariéry kvôli „uhlíkovej stope“. A takto skúsila uplatniť svoju novoobjavenú moc na celý (západný) svet a ono jej to vyšlo! Kto by si to v našej Európskej únii, ktorá sa legitimuje byrokratickou racionalitou, vedel predstaviť?

A kto by si vedel predstaviť, že nezanedbateľné percento ľudí začne veriť tomu, že „sa narodili v zlom tele“, a vykročia smerom k zmene pohlavia za podpory oficiálnych štruktúr? Ešte tak by sme pochopili, že priemerní športovci v tom vidia cestu, ako ľahko dosiahnuť na vyššie priečky v ženských súťažiach. Ale zjavne ide o viac.

Provizórny charakter reality

V čínskom sci-fi románe Problém troch telies začnú špičkoví fyzici po celom svete prepadať depresii a páchať samovraždy, pretože ich experimenty v urýchľovačoch častíc začnú vydávať nezmyselné, nepredvídateľné výsledky. Jeden z nich to prirovná k tomu, ako keby ste štuchli tágom do biliardovej gule a ona napríklad uskočila bokom, vletela vám do vrecka alebo zase vyletela oknom rýchlosťou svetla. Fyzikálne zákony prestali platiť, fyzika prestala existovať. Ich svet sa zrútil.

Lenže v tom románe to malo, ako sa neskôr ukázalo, racionálne vysvetlenie, zásah vyspelejšej mimozemskej civilizácie. 

O čo ide u nás? Kde sa berú javy, ktoré sa vymykajú všetkému, na čo nás logika a kultúra pripravili? Realita akoby dostávala provizórnejší charakter.

Vieme, že medzi magnátmi v Silicon Valley je v móde dávať peniaze na výskum toho, či nežijeme iba v simulácii. Lenže to je samo osebe myšlienka oveľa staršia ako film Matrix (1999). Tie súčasné vpády nereality majú zvláštnu príchuť, akoby ich niekto šil priamo na mieru nám a našim strachom. 

Smeje sa nám niekto? Čo keby sa napríklad jedného dňa tie milióny solárnych panelov, ktoré sme doviezli z Číny, rozsvietili ako obrazovky a začal by nám zo striech kázať Usáma bin Ládin? Ste si istí, že sa to nemôže stať? 

Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.