Na sladených nápojoch nebude čo zdaňovať, tvrdia obchodníci. Na Slovensku sú ich ceny vysoké a spotreba klesá aj bez regulácie

V rámci série opatrení, ktoré by mali pomôcť pri zostavení štátneho rozpočtu na budúci rok rezort do „LEX konsolidácia“ zaradil napríklad aj zvýšenie dane na tabak či alkoholických nápojov. Celkový balík opatrení predstavuje príjem do štátneho rozpočtu vo výške 1,96 miliardy eur. Daň zo sladených nápojov by ste však v dokumente hľadali márne.

Minister financií Ladislav Kamenický potvrdil, že konsolidačné opatrenia budú musieť byť realizované až v ďalších rokoch – 2025 a 2026.  „Nie je vylúčené, že daný návrh bude predstavený v balíku opatrení do ďalších rokov. V súčasnosti je však predčasné hovoriť o akýchkoľvek podrobnostiach či parametroch daného opatrenia,“ tlmočil vyjadrenie ministra rezort financií.

Zväz obchodu SR tvrdí, že zákon o dani zo sladených nealkoholických nápojov plánuje vláda predložiť do legislatívneho procesu samostatne. 

„Keďže ide o úplne nový právny predpis, nemohol byť súčasťou predstavených konsolidačných opatrení predložených v návrhu „Lex konsolidácia“. Predbežný termín začatia legislatívneho procesu bol avizovaný na február 2024,“ uviedol zväz.

Podľa Slovenskej asociácie moderného obchodu (SAMO) sa s daňou ráta až v roku 2025. V budúcom roku by mal teda prebehnúť legislatívny proces, ktorý sformuluje konkrétne znenie zákona. „Predbežná informácia o začatí legislatívneho procesu už bola zverejnená, za SAMO sme sa do procesu zapojili a v pondelok sú prvé konzultácie s ministerstvom financií,“ uviedol riaditeľ SAMO Martin Krajčovič.

Za sladené nápoje platíme už v súčasnosti veľa

V prípade zavedenia dane z predaja sladených nápojov sa dá očakávať výrazné zvýšenie ich cien, čo podporí aj pokračovanie cenovej inflácie potravín. Pokiaľ by vláda presadila návrh bývalého premiéra Ľudovíta Ódora, liter sladeného nápoja s obsahom cukru od sedem gramov na 100 mililitrov by bol zdanený 40 centami. Priemerné ceny nealkoholických nápojov na Slovensku sú pritom už dnes nad priemerom okolitých štátov. Platíme za ne viac ako Maďari a pomerne rovnako ako Francúzi. Obyvatelia oboch štátov si pre daň zo sladených nápojov za ich kúpu priplácajú už niekoľko rokov. Treba tiež dodať, že platy vo Francúzsku sú vyššie ako na Slovensku.

„V prípade zavedenia takejto dane sa dá očakávať výrazný nárast cezhraničných nákupov v prihraničných oblastiach, čo spôsobí aj pokles odbytu iných potravín a pokles príjmov potravinárov aj lokálnych predajcov v daných oblastiach. To sa ukázalo napríklad v Poľsku,“ uviedla riaditeľka Asociácia výrobcov nealkoholických nápojov a minerálnych vôd (AVNM) Lucia Morvai.

Slovenská republika navyše čelila v tomto roku vysokej inflácií potravín, ktorá bola počas celého roka jednou z najvyšších v rámci krajín Európskej únie. Dane z potravín a nápojov majú neprimeraný vplyv na nízkopríjmové domácnosti, ktoré minú na potraviny vyššie percento svojich príjmov. Navyše môže veľa Slovákov nakupovať nápoje aj za hranicami, čo by na príjem štátu malo zásadne negatívny dôsledok.

„Zavedenie dane zo sladených nápojov zvýši ich ceny, čo môže mať za následok zvýšené cezhraničné nakupovanie najmä na Slovensku, kde veľké množstvo obyvateľov žije v pohraničných oblastiach. Cezhraničné nakupovanie ovplyvňuje aj predaj ostatných potravín a znižuje výber dane z pridanej hodnoty v Slovenskej republike,“ uviedla Potravinárska komora Slovenska (PKS).

Nebolo by čo zdaňovať, myslí si majiteľ Kofoly. Spotreba nealkoholických nápojov klesá

Majiteľ Kofoly Jannis Samaras nedávno v tejto veci pre média uviedol, že pripravované opatrenie považuje za „proinflačné a z hľadiska zdravia a verejných financií nič neriešiace opatrenie“. Zdraženie podľa neho spôsobí nižšiu spotrebu, takže nie je isté, či sa naplnia očakávania o prínose opatrenia pre štátnu pokladnicu.

„Tým, že vláda zdaní jednu malú kategóriu produktov, sa nevyrieši zdravie ľudí. Ak už chce vláda zdaňovať, mala by to robiť širšie. Spektrum produktov, ktoré neprospievajú zdraviu, je obrovské. A ide aj o mieru zdanenia,“ povedal Samaras.

Podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR spotreba nealkoholických nápojov na obyvateľa od roku 2019 kontinuálne klesá. V roku 2022 sa znížila o 13,4 litra (na 200,7 litra na osobu), čo predstavuje medziročný pokles o viac ako 6 percent.

„Dlhodobým trendom v celej EÚ, ktorý sa prejavuje aj v prípade SR, je konštantný pokles spotreby sladených nápojov približne od roku 2010,“ povedala predsedníčka Výboru PKS pre životné prostredie Nikoleta Molnárová. Podľa jej slov v rámci tejto kategórie nápojov ich výrobcovia zároveň dobrovoľne znižujú priemerné množstvo pridaného cukru a zvyšujú podiel nekalorických alebo nízkokalorických nápojov.

„Zo žiadnych dostupných dát nevyplýva, že by Slovensko patrilo ku krajinám s nadmernou spotrebou sladených nápojov prevyšujúcou priemer EÚ. Práve naopak, spotreba sladených nápojov podľa Štatistického úradu medzi rokmi 2010 až 2022 klesla o 33 percent a zároveň spotreba neochutených a nesladených nápojov stúpla od roku 2009 do roku 2022 o 51,5 percenta,“ dodala.

Vplyv zdanenia sladených nápojov na zdravie sa vo svete nepreukázal

Nikoleta Molnárová tiež upozornila, že podľa dostupných dát z Maďarska, Belgicka, Francúzska a Fínska, ktoré zaviedli obdobnú daň v rokoch 2010 až 2012, nie je možné vyvodiť záver o jej efektívnosti na zdravší spôsob života spotrebiteľov, pretože miera nadváhy oproti priemeru EÚ klesla len v jednej z týchto krajín.

V roku 2014 zaviedlo 10-percentnú daň na sladené nápoje Mexiko. Dáta však zásadný úspech nepreukazujú, dali by sa dokonca interpretovať ako veľké sklamanie. Dva roky po zavedení dane bola nameraná miera obezity v krajine na úrovni 33 percent a kontinuálne rastie. Podľa posledných dostupných dát z roku 2021 je v súčasnosti v Mexiku obéznych 36,7 percenta dospelých obyvateľov.

[link url = https://standard.sk/495633/__trashed-36vlada-uvazuje-o-zdaneni-sladenych-napojov-zvysenie-obezity-to-vsak-nemusi-zastavit-ukazuju-vysledky-zo-sveta]

„Nórsko síce malo zavedenú daň zo sladených nápojov, ale v roku 2021 ju zrušilo z dôvodu neefektívnosti a rozšírenia cezhraničného nakupovania vo Švédsku. Ďalším príkladom je Izrael, ktorý začiatkom roka 2023 zrušil daň zo sladených nápojov, pretože predstavovala politicky motivovanú ekonomickú záťaž, ktorá mala negatívny vplyv najmä na znevýhodnené a nízkopríjmové skupiny spoločnosti,“ uzatvára Molnárová.

Obchodníci reprezentovaní najrôznejšími komorami vyjadrili na naše otázky jednoznačný nesúhlas so zavedením dane zo sladených nápojov. Dúfajú, že v budúcom roku budú môcť prezentovať svoje poznatky v diskusiách na pôde rezortu financií a dôjdu spoločne k prijateľnému výsledku pre všetky zúčastnené strany.