„Štedrovečerný stôl symbolizoval hojnosť a prosperitu. Všetko, čo prišlo do styku so štedrovečerným stolom, alebo bolo počas večere v izbe, nadobúdalo v predstavách našich predkov priaznivé účinky,“ vysvetlil historik Vladimír Sklenka, podľa ktorého nechýbal v prvej polovici 20. storočia na rodinnom stole chlieb, stromček na stolom, museli byť aj zrno pod obrusom či slama pod stolom.
Chlieb na stole bol súčasťou štedrovečerného stola. Často bolo bochníkov aj viac, pretože najmenej jeden bol položený na stole počas celých sviatkov. Nechýbali med, oblátky, biblia či kríž. Pod obrus sa dávalo zrno a potom sa pridávalo do prvej sejby pre dobrú úrodu. Niekde do každého rohu pod obrus ukryli peniaz, cesnak a kúsok chleba. Aby ľudia netreli v ďalšom roku biedu, často sa dávali pod obrus mince ako symbol bohatstva.
Vedľa stola na neďalekom stolčeku bol šochtár s čerstvou vodou, kde sa pred večerou všetci vyumývali. Okolo stola bola obmotaná reťaz (hamovnica), aby rodina držala pokope a aby sa z hospodárstva nič nestratilo. Pod stôl sa kládli aj rôzne predmety, najčastejšie slamienka naplnená obilninami a strukovinami, otiepka sena a ražnej vymlátenej slamy. Na ňu ukladali pracovné a poľnohospodárske náradia, napr. sekeru. Rôznorodosť predmetov nebola daná len regiónom, ale aj jednotlivými rodinami a povolaniami gazdov v nich.
