Štedrovečerný stôl symbolizoval hojnosť a prosperitu. Čo na ňom nesmelo chýbať?

BANSKÁ BYSTRICA – Najväčšia symbolika Vianoc je spojená s prípravou štedrovečerného jedla a úpravou stola. V minulosti mal každý z týchto úkonov svoj význam a gazdinky im venovali veľkú pozornosť. Inak to nebolo ani v prvej polovici 20. storočia, keď sa začal aj na slovenskom vidieku „udomácňovať“ vianočný stromček. Ten zo začiatku visel zo stropu.

stol-hlavna Štedrovečerný stôl v minulosti. Foto: Mário Kaprálik

„Štedrovečerný stôl symbolizoval hojnosť a prosperitu. Všetko, čo prišlo do styku so štedrovečerným stolom, alebo bolo počas večere v izbe, nadobúdalo v predstavách našich predkov priaznivé účinky,“ vysvetlil historik Vladimír Sklenka, podľa ktorého nechýbal v prvej polovici 20. storočia na rodinnom stole chlieb, stromček na stolom, museli byť aj zrno pod obrusom či slama pod stolom.

Chlieb na stole bol súčasťou štedrovečerného stola. Často bolo bochníkov aj viac, pretože najmenej jeden bol položený na stole počas celých sviatkov. Nechýbali med, oblátky, biblia či kríž. Pod obrus sa dávalo zrno a potom sa pridávalo do prvej sejby pre dobrú úrodu. Niekde do každého rohu pod obrus ukryli peniaz, cesnak a kúsok chleba. Aby ľudia netreli v ďalšom roku biedu, často sa dávali pod obrus mince ako symbol bohatstva.

Vedľa stola na neďalekom stolčeku bol šochtár s čerstvou vodou, kde sa pred večerou všetci vyumývali. Okolo stola bola obmotaná reťaz (hamovnica), aby rodina držala pokope a aby sa z hospodárstva nič nestratilo. Pod stôl sa kládli aj rôzne predmety, najčastejšie slamienka naplnená obilninami a strukovinami, otiepka sena a ražnej vymlátenej slamy. Na ňu ukladali pracovné a poľnohospodárske náradia, napr. sekeru. Rôznorodosť predmetov nebola daná len regiónom, ale aj jednotlivými rodinami a povolaniami gazdov v nich.

Vianočný stromček sa na slovenskom vidieku začal udomácňovať začiatkom 20. storočia. „Na vidieku bol spočiatku stromček maličký, bol to iba vrcholček stromu. Vo viacerých častiach Slovenska visel zo stropu. Domy boli malé, ľudia sa tam stretávali a stromček by zabral ďalšie miesto, preto ho vešali. Boli skromne ozdobené sušeným ovocím, neskôr medovníčkami či ozdobami, ktoré si domáci vyrábali sami zo slamy,“ vysvetlil Sklenka.