Predstavenie Labutie jazero v Slovenskom národnom divadle očarí dokonalou súhrou všetkých zložiek. Počas roka zaujala aj skvelá choreografia Carminy Burany, v predstavení však chýbala živá hudba a monumentálny zbor. Benefičné predstavenie Umenie pre život ponúklo svetových sólistov, to však boli „len“ (skvelé) čriepky jednotlivých predstavení.
Labutie jazero jednoducho poskytuje komplexný zážitok. Je to základné dielo v repertoároch operných domov a pravdepodobne najznámejší balet vôbec. Len nedávno malo derniéru predchádzajúce naštudovanie, ktoré pre divácky záujem vydržalo desiatky sezón. O kvalite baletu neexistujú pochybnosti a nepovažujem za potrebné čokoľvek dodávať k Čajkovského hudbe. O čo viac je naštudovaní, o to viac možností porovnania. A existujú rôzne verzie prevedenia – s väčším či menším zborom či nárokmi na sólistov.
Riaditeľka baletu, Nina Poláková si zvolila to Nurejejevovo. Jeho naštudovaní pre mimoriadnu náročnosť( osobitne na výkon princa) nie je veľa. Bolo to veľmi smelé rozhodnutie. Vo výsledku sa však odráža práca na budovaní špičkového tanečného súboru a ukázalo sa, že bolo namieste. Práve ona svojím sústavným úsilím posúva balet našej prvej scény do svetovej ligy.
V sedemdesiatčlennom kolektíve tancuje pätnásť národností. Na javisku vidíme vyše tridsať labutí – zboristky a sólistky spolu. To, že nepostrehneme rozdiel, hovorí za všetko. Viacheslav Kruť je v tomto poňatí inscenovania ako princ hlavnou postavou nielen s technicky náročnými výstupmi. To, že uspel, znova vypovedá o kvalite súboru. Oľga Chelpanova je sólistka, ktorá má skúsenosti s predchádzajúcim naštudovaním a jej skvelý výkon sa očakával. Balet Slovenského národného divadla si teda nepotrebuje najímať zahraničných sólistov ani na to najťažšie tancovanie.
Keď hovoríme o krásnom tancovaní na nádhernú hudbu, tak je na mieste spomenúť precízny operný a baletný orchester. Výprava a kostýmy sú rozprávkové, nákladné a nie, vôbec nejde o plytvanie. Tento balet potrebuje starostlivú výpravu, dokonalé podanie všetkých detailov a lesk.
O zmysle umenia sa diskutuje asi už od jeho vzniku. Má veľa podôb. Malo by nás scitlivovať, obnažovať, môže byť zábavné, edukatívne, politické i aktivistické. Prosté hľadanie krásy a dokonalosti sa dnes môže javiť ako prežitý koncept. Nie je to pravda!
Pri sledovaní tohto predstavenia sa vraciame domov, do bezpečia. Je to ako keď otvoríte starú knihu, ktorú ste milovali v detstve, nájdete nádherne vyšitú vreckovku po prastarej mame, mramorovú holubicu s odrazenou hlavou na starom cintoríne.
Labutie jazero v tejto podobe je naplnením dlhej cesty desiatok profesionálov. Všetky tie finančné prostriedky, zložitá príprava, vybavovanie, hádky, skúšanie a nesmierna tanečná drina boli vynaložené na to, aby ste ako divák zažili vzácny a neuveriteľne liečivý pocit. Takmer štyri hodiny sa kúpete v nádhere. Kde a kedy to ešte môžete zažiť? Je to málo? Pokiaľ má meditácia či modlitba na našu psychiku liečivé účinky, tak sledovanie krásy urobí to isté. Aspoň na chvíľu preladíme. Nežijeme v jednoduchom svete, ale takéto zážitky nám dodajú silu na každodenný život.
Nakoniec už len dve správy. Ako to už býva, jedna dobrá, jedna zlá. Tá zlá je, že predstavenie je do leta vypredané. Tá lepšia – je vysoko pravdepodobné, že predstavenie bude súčasťou repertoáru veľmi, veľmi dlho.