Zmena pohlavia nepriniesla pokoj. Vychádza kniha o transgenderizme, ktorá v Amerike čelila bojkotu
Kniha Keď sa z Harryho stala Sally, ktorej české vydanie sa práve dostáva do predaja, vyšla v Spojených štátoch po prvýkrát v roku 2018. Poďakovanie, ktoré Ryan T. Anderson napísal k paperbackovému, teda o niečo neskoršiemu vydaniu, spomína lekárov, profesorov a právnikov, ktorí mu pomohli, ale on ich nemenuje s ohľadom na ich profesijnú kariéru, je ešte optimistické.
Anderson píše: „Dúfam, že táto kniha pomôže vytvoriť kultúru, v ktorej môžeme slobodne hovoriť.“ Takýto posun rozhodne nenastal, dianie okolo Andersonovej knihy naopak ukazuje, ako sa v nasledujúcich, takmer piatich rokoch, priestor na slobodnú diskusiu o transgenderizme v Amerike naďalej zužoval.
Najprv na knihu vyšli nepriaznivé recenzie v hlavných novinách; čitateľom sa podsúvalo, že Anderson je neprajník, bigotný človek, ktorý svojich čitateľov vedie k posmechu a opovrhovaniu transľudmi. Anderson, možno s vedomím, pre aké publikum píše, čitateľov, naopak, výslovne nabáda, aby ľudí s „rodovou dysfóriou“ nijako nestigmatizovali a nezväčšovali tak ich trápenie. Kniha sa v ére kultúrnych vojen príjemne odlišuje aj tým, že autor najprv dosť férovo vysvetlí argumenty transgenderovej ideológie, než sa s nimi stretne – vedecky aj filozoficky.
Tri roky po vydaní, vo februári 2021, zrazu túto knihu stiahol zo svojej ponuky Amazon. To je pre spisovateľa rana, cez toto internetové kníhkupectvo sa predá viac ako polovica vytlačených kníh na americkom trhu. Zákaz vzbudil istý rozruch, a štyria republikánski senátori na čele s Markom Rubiom sa na firmu obrátili otvoreným listom. Amazon vo svojej odpovedi oznámil svoju novú politiku – nepredávať knihy, „ktoré LGBTQ+ identitu predstavujú ako mentálnu chorobu“. K faktickému bojkotu Ryana T. Andersona sa vzápätí pridal aj reťazec Wallmart.
Môžeme to brať ako dôkaz, že ideológia transgenderizmu postúpila v agende progresívnej, „woke“ ľavice úplne na vrchol. Amazon sa inak pýši svojou otvorenosťou, sám to formuluje ako ochotu „ponúkať aj nevhodné knihy“, pretože „prístup k písanému slovu je taký dôležitý“. V čase, keď Andersonovi dali stopku, na Amazone sa ešte stále dal objednať Mein Kampf od Adolfa Hitlera alebo Spisy Josifa V. Stalina. (Hitler neskôr dostal stopku tiež).
Knihu Keď sa z Harryho stala Sally napriek vysokej predávanosti stiahol Amazon z predaja. Zdroj: reprofoto National Coalition Against Censorship
Čoskoro vyšlo najavo, že firma chce stiahnutím kacírskeho diela odčiniť fakt, že sa krátko predtým kniha ocitla na čele dvoch špecializovaných rebríčkov najpredávanejších kníh Amazonu.
Je pozoruhodné, že nebolo prekážkou – pre úspech nátlakovej kampane hŕstky twitterových aktivistov –ani to, že majiteľ Amazonu Jeff Bezos bol v tom čase najbohatším človekom na planéte. Namiesto toho, aby odkázal na svoju tradíciu otvorenosti, firma sa podriadila – taká nespochybniteľná je dnes transideológia.
Keď sa z Harryho stala Sally nie je zakázaná literatúra v zmysle, aký si pod tým pojmom predstavíme v postkomunistickej Európe. Nakladateľ ju ďalej ponúka a niektoré kníhkupecké reťazce ju predávajú, ale určite je stigmatizovaná. Český čitateľ teda žiadny bod obratu, ktorý kniha chcela privodiť, nezmeškal.
Druhý dôvod, prečo kniha nestráca hodnotu, je to, že v Česku a na Slovensku sa s transgenderovou ideológiou hnutia dokonca aj politicky zainteresovaná verejnosť ešte len bližšie zoznamuje a pre nezasvätených si táto kniha ako úvod do problematiky udržala vysokú informačnú hodnotu.
Stav vedeckého poznania, v knihe zachytený do roku 2017, sa ani potom nezmenil. Žiadna terapia, medikamenty ani blokačné hormóny, žiadny chirurgický zákrok doteraz neprekonali fakt, ktorý konštatuje Anderson a ďalší nonkonformisti, totiž že kto sa narodil ako muž alebo žena, zostáva aj po tej najvydarenejšej tranzícii biologicky mužom alebo ženou.
Ľudí, väčšinou tínedžerov v Spojených štátoch, ktorí sa necítia v súlade so svojím telom, posledných dvadsaťpäť rokov pribúdalo, pričom najprudší nárast sa udial po roku 2017.
Dnes akoby sa v Amerike nič, čo chce získať miesto na zozname ušľachtilých káuz, nezaobišlo bez demonštrovania súhlasu s transgenderovým učením. Demonštruje to dokonca aj vojna na Ukrajine. Päť dní pred ruskou inváziou tvrdili zdroje z americkej vlády, ktorá sa pokúšala varovať, že vojenská operácia je na spadnutie, že Rusi majú zoznamy ľudí z Ukrajiny určených na likvidáciu, medzi nimi LGBTQI + osôb. V auguste a septembri 2023 americká transosoba Sarah Ashton-Cirillová (donedávna Michael Cirillo) pôsobil ako hovorca ukrajinskej pozemnej armády pre anglojazyčné médiá.
A zatiaľ čo ešte v roku 2019, teda historicky veľmi nedávno, renomovaný Pew Research Institute zistil, že spoločensky prijateľná je homosexualita len pre 14 percent Ukrajincov, o tri roky neskôr výskum zručne rozšírili z homosexuálov na celú LGBTQ skupinu a zistili, že 64 percent Ukrajincov súhlasí s vetou „LGBTQ občania by mali mať rovnaké práva“. Tento druhý výskum uskutočnil Medzinárodný sociologický inštitút v Kyjeve, čo je od 90. rokov ukrajinsko-americký podnik.
Kontinentálna Európa
Vynára sa podstatná otázka: Do akej miery nám Anderson svojou knihou sprostredkoval pohľad do zoologickej záhrady anglosaského sveta a do akej miery sa nás priamo týka?
Po prvé je potrebné konštatovať, že transgenderová vlna sa niekedy okolo roku 2017 rozliala z anglosaského sveta aj do Európy, nie prekvapivo cez Veľkú Britániu, a s ňou prišlo aj vynucovanie súhlasu s novou ideológiou. Za posledný rok, za ktorý sú dostupné dáta, sezónu 2021 – 2022, polícia v Anglicku a Walese registrovala vyše 4 300 nenávistných prejavov proti transosobám, čo robí v medziročnom náraste 56 percent. Odhadom asi desatina týchto „trestných činov“ vyústila do trestného stíhania.
V Nemecku vznikol vládny návrh zákona, ktorý občanom umožní raz do roka si zmeniť pohlavie, nebude treba nič dokazovať ani podstupovať, postačí úradom nahlásiť zmenu pocitu.
Mohli by sme pokračovať krajinu za krajinou, ale najdôležitejší je prípad Maďarska. To pláva proti prúdu a od júna 2021 zakazuje propagáciu „odchýlky od vlastnej identity zodpovedajúcej pohlaviu pri narodení, propagáciu zmeny pohlavia a homosexuality“ pre všetkých pod 18 rokov.
Európska komisia úplne pozoruhodne odôvodnila, prečo proti Budapešti začína (ďalšie) konanie: „Ochrana mladistvých je legitímnym verejným záujmom, ktorý EÚ zdieľa a podporuje. Ale v tomto prípade Maďarsko nevysvetlilo, prečo by fakt, že sú deti vystavené LGBTQI obsahu ako takému, mal byť škodlivý pre ich rozvoj alebo prečo by nemal byť v súlade s najlepším záujmom dieťaťa.“
Európska komisia sa stáva aktívnym vymáhateľom učenia o zmene pohlavia na základných a stredných školách členských krajín. Je to vymáhateľ s mocnými pákami. Maďarsku aj pre LGBT zákon zadržalo 22 miliárd eur z európskych fondov.
Ak pripustíme, že ľudia, ktorí aspoň v istom období života majú neodbytný pocit, že sa ocitli v zlom tele, sa v spoločnosti rodia minimálne, potom sú vysoké čísla „nebinárnych“ mladistvých v rôznych západných spoločnostiach výsledkom sociálnej nákazy alebo zlej lekárskej diagnózy.
Každý mladší ročník bude týmto trendom zrejme zasiahnutý o niečo viac. Keď v júli 2023 Týždenník Echo priniesol interview s Američanom Waltom Heyerom, dnes už osemdesiatnikom, ktorý prekonal tranzíciu a sedem rokov žil ako Laura, než sa vrátil k mužskej identite a svoju tranzíciu začal ťažko ľutovať, napísal mi kamarát, ktorého manželka učí na gymnáziu v stredočeskom mestečku. „Musím jej to dať prečítať. Dva až tri prípady v každej triede.“
Za čiarou
Odkedy sa transgenderizmus v Spojených štátoch stal takmer oficiálnou ideológiou, vynucovanou federálnou vládou aj súkromnými korporáciami, sa transgenderové hnutie nesmierne radikalizuje. Zásadnou otázkou dneška je, či pritom náhodou už aktivisti neprekročili hranicu, za ktorou ho väčšina prestane tolerovať. Mnohým prekáža škandalizovanie ľudí, ako je práve doktor politickej filozofie Anderson, vzdelaný, podľa donedávna platných kritérií – žiadny radikálny mysliteľ.
Ešte citlivejšiu hranicu predstavuje vpád transaktivistov do detského sveta, infiltrácia do škôl a škôlok, spravidla bez vedomia rodičov. Zákazy a obmedzenia „transgenderovej starostlivosti“ v niekoľkých štátoch USA, teda terapie, ktorá spočíva v odporúčaní zmeny pohlavia a automatickom predpisovaní blokátorov puberty, odsúdila hovorkyňa Bieleho domu kurióznym výrokom: „Sú to naše deti. Patria nám všetkým.“ Takýto extrémizmus sa mnohým rodičom, pochopiteľne, nepáči a na rôznych miestach sa pokúšajú organizovať odpor, napríklad v školských radách.
Nie je teda vylúčené, že transhnutie v prvej krajine, ktorú si podrobilo, skolabuje ešte predtým, než sa v Česku a na Slovensku stačí rozvinúť. Ale vzhľadom na to, koľko životov a koľko ľudského potenciálu je v stávke, by sme mali vedieť, čo sa na nás s transgenderizmom valí. Ray Anderson je tu spoľahlivejší sprievodca ako Joe Biden.
Text pôvodne publikovali na webe Echo24. Vychádza so súhlasom redakcie.
