Štrajkujúci hollywoodski scenáristi sa domáhali okrem iného aj toho, aby streamovacie spoločnosti zverejňovali údaje o tom, ako sú programy z ich ponuky sledované – divácky úspech totiž nemáva žiadny vplyv na to, ako sú autori zaplatení. Aj túto požiadavku sa im podarilo presadiť. Výsledkom je správa o sledovanosti, ktorú vydal streamovací gigant Netflix, dosť podrobne sú v nej uvedené všetky seriály a filmy, pri ktorých sledovaní strávili predplatitelia (je ich približne štvrť miliardy) stotisíc hodín a viac.
Tým vôbec najsledovanejším programom tento rok so skutočne veľkým náskokom bola miniséria Nočný agent. Dosť ma to prekvapilo, nič som o nej totiž nepočul. Ani anotácia sa mi nezdala nijako povedomá. Po niekoľkých hodinách mi ale docvaklo: veď ja som to videl. Trúfam si tvrdiť, že tá neschopnosť spomenúť si nevypovedá iba o mojej slabnúcej pamäti, ale aj o povahe toho divácky mimoriadne úspešného diela. Nie je toho na ňom veľa na zapamätanie. Je dokonale priemerné, človek ho ako-tak znesie, keď potrebuje zabiť pár hodín a pripadá si veľmi unavený či lenivý na to, aby sa pozeral na niečo hodnotnejšie, alebo si dokonca napríklad čítal.
Nie dosť nudné alebo hlúpe na to, aby sledovanie vzdal. Nie dosť dobré, originálne, alebo aspoň osobitým spôsobom blbé na to, aby mu z toho čokoľvek ostalo v pamäti. Stopercentne naplnený „ideál“ úplného priemeru. Ľahko konzumovateľný, ničím neznepokojujúci, nikoho neurazí, nikoho nepovznesie, nikoho sa nijako nedotkne.