Otvorený list študentom a vyučujúcim Právnickej fakulty UK  – pohľad z Českej republiky

Vážené členky akademickej obce, vážení členovia,
dovoľte mi, vo všetkej pokore a rešpekte ku každému názoru, reagovať na dianie aj na mojej fakulte.

Som externý doktorand, advokát, okrem toho člen Výboru pre vonkajšie vzťahy Českej advokátskej komory (ČAK), člen Výboru pre advokátsku etiku ČAK, dvakrát zvolený za senátora študentov na Západočeskej univerzite v Plzni, predovšetkým však otec troch detí a manžel ženy zo Slovenska, ktorý je v rozpakoch z aktuálnej situácie v mojom bývalom domove.

Plne rešpektujem právo študentov požadovať: Navrhujeme vytvorenie osobitnej platformy, ktorá by bola zodpovedná za vytvorenie odporúčaní pre komunikáciu dekana navonok fakulty.

Osobne však toto považujem za nepochopenie demokracie, opäť v úcte a rešpekte k navrhovateľom. Štyri roky som – niekedy aj veľmi tvrdo – hájil študentov v akademickom senáte. Práve za svoje obhajovanie som bol zvolený aj druhýkrát. Ale pri tom som sa naučil aj veľkému rešpektu k druhej strane.

Ako som už spomenul, som aj člen Výboru pre vonkajšie vzťahy ČAK; a vo všeobecnosti často v Českej republike mediálne vystupujem. Preto si trúfam tvrdiť, že mám nejaké skúsenosti a dovoľujem si drobný postreh.

Rešpekt a skúsenosť ma vedú k záveru, že každý z nás má viacero rolí, ktoré sa niekedy z vonkajšieho pohľadu prelínajú, ale skutočný demokrat a vzdelaná osoba vie, že ide len o mediálne zdanie. Za môj otvorený list sa na mňa môžete sťažovať napríklad na ČAK, na všeobecných súdoch, na cirkevnom súde, na ČBK, u kardinála Duku a tak ďalej, pretože sa tu stretáva viacero funkcií, hoci ho píšem ako externý doktorand, teda študent, a príslušná je "len" fakulta.

Nie je možné obmedziť právo človeka slobodne hovoriť len preto, že zastáva nejakú funkciu. Je to popretie základnej ľudskej slobody – slobody prejavu.

Ak je tu požiadavka na kontrolu mediálnych vystúpení pána dekana, prosím navrhovateľov, aby sa pozreli do našich krajín, kto je dnes politikom. Často sebastredné osoby nerešpektujúce práva. Písal som dizertačnú prácu na ochranu osobnosti a z teórie i praxe vidím ako dôvod, že súčasná mediálna scéna žije v matériách nešťastia, konfliktu, sporu.

Pokiaľ chcete presadzovať nejaké myšlienky, ste dennodenne pod drobnohľadom každého, kto má sociálnu sieť, fotoaparát a vie písať e-mail. Pričom každý vie kritizovať, navrhovať... To je silná káva pre každého slušného človeka a čítať si komentáre je niekedy ťažké. Ale viete, aké je ťažké prísť k svojej milovanej žene a deťom a vedieť, že aj oni si čítali o vás to, čo nie je pravda, čo je prekrútené, lživé?

To je dôvod, prečo sa dnes do politiky, ale aj do vysokých verejných funkcií „normálni“ ľudia nehrnú. Príčinou je prehnané ego osôb, ktoré neboli zvolené; prekrútenosť práva slobodne hovoriť bez toho, aby som sám prijal demokratický boj o právo politicky meniť obec, kraj, štát, svet.

Pokiaľ som dobre pochopil, konanie pána dekana nebolo za fakultu. To, že médiá spomenuli, že je aj dekanom fakulty, nedáva akademickej obci iné, než morálne právo diskutovať o záveroch a nabudúce sa prípadne rozhodnúť nevoliť danú osobu. Požadovať však zriadenie poradného zboru, komisiu, ktorá bude štatutárny orgán viesť v mediálnej komunikácii a odporúčať mu, čo má alebo nemá hovoriť, je cesta, ako na Slovensku obmedziť príliv slušných ľudí do vrcholných pozícií v akademickej obci.

Kto má totiž byť v onej komisii, rade? Čie a aké názory sa budú prezentovať ako tie správne? A bude tu aj kontrola „radných“ za to, čo odporučili? Budú potom sami zodpovední? Komu a ako?

Táto požiadavka svedčí aj o neznalosti mediálnej scény, keďže médiá chcú odpoveď tu a teraz. Nikto nebude čakať, kým sa rada dohodne. A čo ak s ňou nebude dekan súhlasiť? Má rezignovať? Má mlčať? Či sa má báť prejaviť iný názor?

Ďakujem celej akademickej obci, že nastoľuje otázky, ktoré sú pre naše krajiny dôležité, tým myslím prvé dva navrhované body študentského senátu. Je to dôležité. Ale oveľa dôležitejší je rešpekt k voľbe a uznanie prehry. Po posledných voľbách v USA, Česku, na Slovensku, v Izraeli a inde sa objavujú nátlakové skupiny, ktoré spochybňujú kroky víťaza volieb.

Každé tieto voľby boli demokratické a slobodné. Pritom kroky prípadného víťaza boli vopred avizované. Spochybňovanie práva politikov robiť zmeny je spochybňovaním práva suverénneho ľudu si zmenu zvoliť. To logicky vedie k tomu, že suverén volí extrém, ktorý sa udrží aj proti vôli týchto skupín. Možno teda povedať, že vzostup extrémizmu je okrem iného daný práve nerešpektovaním slobody iných a presadzovaním vlastného pohľadu na svet.

Prosím, reflektujme svoje činy a názory, požiadavky. Právo nesúhlasiť je legitímne a legálne. Ale nesúhlas musí rešpektovať víťaza slobodných volieb.

Prajem všetkým požehnané Vianoce a vyprosujem všetkým pokoj, rozvahu a lásku v živote. Pretože ak sa pozeráme na každého okolo nás primárne cez prizmu lásky, potom, ako hovoril Václav Havel, pravda a láska zvíťazí nad lžou a nenávisťou.